Čerstvý majster sveta v tanci Norbert Grofčík: Choreografiu som vymyslel za jeden deň

Tancu sa venuješ už od svojich siedmich rokov. Spomínaš si, čo ťa k nemu pôvodne priviedlo?

Presne si už ani nepamätám. Mal som sedem rokov a odvtedy toho ubehlo veľmi veľa, ale v dobe, keď som bol prvákom na základnej škole, bol u nás dosť v kurze folklór. Naša dedina Veľká Maňa, odkiaľ pochádzam, je aj veľmi známa rôznymi folklórnymi udalosťami, takže toho všetkého som bol vždy súčasťou aj ja. Bolo to proste spontánne – krúžok, ktorý zo začiatku navštevoval asi každý. :)

V detstve si sa okrem folklórnej skupiny venoval aj spoločenskému tancu. Kedy nastal ten zlom, počas ktorého si si uvedomil, že sa budeš venovať už len hip-hopu?

Vždy som sa snažil robiť všetko naplno, či to bol folklór alebo okrajovo aj spoločenské tance. Vždy, keď ma niečo uchvátilo a zaujalo, pustil som sa do toho na 100%. A tak to bolo aj s hip-hopom alebo konkrétne s breakdancom, ku ktorému som pričuchol najprv. Raz som videl tanečné videá breakerov, ktorí sa točili, kĺzali po zemi a mňa to nabudilo natoľko, že som to okamžite chcel vedieť aj ja – tak som sa do toho pustil spolu s kamošmi.

Zobraziť celú galériu (7)

Vyštudoval si aplikovanú informatiku na UKF v Nitre. Ako sa ti darilo venovať sa tomuto odboru aj tancu zároveň?

Hip-hopu som sa naplno venoval od mojej strednej školy a plánoval som sa tomu venovať aj naďalej, takže počas vysokej školy som dostal, neviem či šťastnou náhodou, ale asi to tak malo byť, ponuku učiť na súkromnej umeleckej škole. I keď som nemal toľko skúseností, potreboval som nejaký príjem, a toto bola vynikajúca príležitosť, tak som to vzal. Skĺbil som si čas so školou a s vyučovaním a šiel som do toho naplno. Samozrejme to bolo veľmi náročné. Fungovať nonstop od siedmej rána do ôsmej alebo deviatej večer bola makačka. No som toho názoru, že keď niečo veľmi chcete, dá sa to. Dokonca som si dvakrát preložil deň štátnic, kvôli mojim súťažiam, ale stálo to všetko za to.

Ako si spomínaš na svoje „hip-hoperské“ začiatky? Ani teba neobišli zlomeniny či rozbité hlavy? 😊

Tak toto je presne to, za čo som vždy rád a musím si zaklopať…,že som žiaden vážnejší úraz nemal. Iba presilené zápästia a sem tam krvavé podliatiny, inak naozaj nič. Ale samozrejme, snažím sa dávať si pozor na tieto veci. Byť opatrným je pri tejto práci veľmi dôležité.

Zobraziť celú galériu (7)

V roku 2008 si založil tanečnú skupinu Phantoms crew, ktorá už patrí medzi najznámejšie na Slovensku. Čo vás ako skupinu najviac posúva ďalej a motivuje?

Našu skupinu posúva ďalej asi to, že jeden druhého navzájom podporujeme a snažíme sa navzájom motivovať, či už na tréningoch alebo vystúpeniach. Bola to dlhá cesta, ktorú sme si museli vyšliapať a hlavne vymakať, veľa ľudí o tom nevie, ale všetko, čo sme dosiahli sme dosiahli od úplnej nuly. S chalanmi sme ako rodina a keby sme tak dobre nevychádzali, neboli by sme spolu takú dlhú dobu. Tak to proste fungovalo a tak to vždy fungovať aj bude, nech sa deje čokoľvek.

Nedávno si sa v Los Angeles zúčastnil Majstrovstiev sveta v umení, odkiaľ si si odniesol titul majstra sveta. Čo ti prebehlo hlavou po vyhlásení výsledkov?

Tie pocity boli úžasné, aj keď moja radosť sa prejavuje viac vnútorne ako navonok. Som rád za každú takúto príležitosť a teším sa z každého víťazstva, či sú to majstrovstvá sveta alebo len nejaká menšia súťaž, vystúpenie u nás doma na Slovensku. Radosť je vždy obrovská!

Zobraziť celú galériu (7)

Ako si sa dostal do tejto súťaže a akým spôsobom prebiehala?

K tejto súťaži som sa dostal úplne náhodou cez môjho rakúskeho kamoša, ktorý zdieľal informácie o tejto súťaži. Pozrel som si ich web a zaujala ma natoľko, že som sa chcel do nej prihlásiť, aj keď som vedel, že to nebude jednoduché. Kontaktoval som národnú riaditeľku, ktorá mala na starosti danú súťaž, mali sme stretnutie, kde som preukázal moje referencie a vystúpenia, no a bolo to. Potom už len nastal čas vybaviť sponzorov, aby som sa tam dostal, to bolo asi to najťažšie.

No všetko sme zvládli a ako ste videli, úspešne :). Súťaž inak prebiehala celý týždeň, musel som prejsť prelimináciami, následne ma čakalo semifinále, generálky na finále a potom samostatné finále. Medzitým sme mali rôzne workshopy so známymi tanečníkmi a nejaké párty na pláži a meetingy s agentúrami a produkčnými z rôznych svetových spoločností, filmových akadémií a tanečných škôl.

Čo pre teba takýto obrovský úspech znamená? Necítiš potrebu viac sa odteraz venovať sólo dráhe?

Chcem na sebe určite pracovať ďalej, vždy potrebujem zdokonaľovať v prvom rade samého seba, aby som vedel posúvať svoje osobné výkony. No toto moje posolstvo a moje skills chcem určite šíriť ďalej. Vždy ma bavila práca s deťmi alebo v skupine a rád spolupracujem s rôznymi umelcami, takže som otvorený rôznym spoluprácam a nemyslím len sám na seba. Budem sa to určite snažiť poprepájať, sólovú dráhu s tou skupinovou.

Zobraziť celú galériu (7)

S akými reakciami si sa stretával po návrate domov?

Reakcie boli rôzne, ale väčšinou len tie pozitívne a neskutočná podpora z môjho okolia. Určite najväčšia podpora zo strany priateľky, rodiny a kamarátov, ale aj z rodnej dediny či z iných miest. Veľa ľudí mi telefonovalo, písalo SMS či na Facebooku a gratulovali mi k úspechu.

Stretol som sa ale aj s negatívnymi reakciami. Neviem či to bola závisť alebo proste niekto potreboval vyjadriť svoj názor či zviesť sa na reklame druhého… V konečnom dôsledku sme ale predsa len ľudia a každý si môže vyjadriť svoj názor.

Pôsobíš zároveň aj ako lektor v tanečnej škole N Dance Company, ktorú si založil. Prečo si sa rozhodol začať učiť?

Učenie ma baví, vytvárať nové choreografie, projekty a práca s deťmi je na nezaplatenie. Oni motivujú mňa a ja sa snažím motivovať ich. Takže je to obojstranné a keď vás živí to, čo vás aj baví, to je naozaj to najkrajšie, čo môže človek mať. Prajem to každému.

Zobraziť celú galériu (7)

Za toľkými úspechmi sa zaručene skrýva množstvo driny. Ako dlho ti približne trvá naučiť sa jednu choreografiu?

Mám rekordy, že na svetové súťaže a rôzne majstrovstvá som spravil choreografiu za deň, s tým, že na druhý deň je súťaž :D. Ale normálne viem choreografiu pre decká urobiť aj za hodinku, no ťažšie je už potom dolaďovanie a technika, na nej sa pracuje aj pár mesiacov. No osobne, keď sa mám niečo naučiť sám pre seba, nie je problém urobiť choreografie vo veľmi krátkom čase, záleží od projektu a od druhu vystúpenia.

Čo rád robíš, keď netancuješ?

Keď netancujem, tak rád čítam motivačnú literatúru, oddychujem s priateľkou a vychutnávame si wellness, prípadne nejaký dobrý film. No väčšina môjho času je venovaná práve tancu, beriem to ako súčasť môjho života.

Zobraziť celú galériu (7)

Určite si vzorom pre mnohých mladých ľudí, ktorí by to radi dotiahli tam, kde si teraz ty. Akú radu na záver by si im dal, aby to nevzdávali?

Určite si vždy choďte za tým, čo chcete. Nebojte sa snívať, majte veľké sny, pretože ak po niečom naozaj veľmi túžite a chcete to celým svojim srdcom, verte že sa to aj splní! Nenechajte sa odradiť okolím a spoliehajte sa hlavne sami na seba! Urobte vždy niečo navyše, čo sa od vás ani neočakáva, či je to práca, vlastné projekty a podobne, a tým posuniete svoju kvalitu a svoj kariérny eaj osobnostný rast do úplne iných výšin.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory