Červená farba Marsu prezrádza jeho šokujúcu minulosť. Pochádza z minerálu, ktorý sa nachádza aj na Zemi

Tím vedcov vedený Dr. Adomasom Valantinom z Brown University v USA nedávno publikoval v časopise Nature Communications štúdiu, ktorá spochybňuje dlhodobý predpoklad o pôvode červenej farby Marsu.

„Základná otázka, prečo je Mars červený, sa zvažovala stovky, ak nie tisíce rokov,“ hovorí Valantinas, ktorý začal tento výskum ako doktorand na Univerzite v Berne vo Švajčiarsku. Informujú o tom weby Universe Today a NASA. 

Fascinujúca červená história planéty

Červená farba Marsu fascinovala ľudstvo už od dávnoveku. Starovekí Egypťania ho nazývali „Her Desher“, čo znamená „Červený“. Rimania ho pomenovali po bohu vojny a Číňania ho poznali ako „ohnivú hviezdu“. Dokonca aj babylonské záznamy siahajúce až do roku 2000 pred naším letopočtom spomínali jeho červenú farbu.

Keď Galileo v roku 1610 prvýkrát pozoroval Mars cez teleskop, potvrdil jeho planetárnu povahu, ale všimol si skôr červeno-hnedý odtieň. Nízka kvalita vtedajšej optiky za to z veľkej časti mohla. Až keď optici zlepšili svoje prístroje, astronómovia pozorovali jeho červenú farbu v celej jej kráse.

Mars obklopuje tenšia atmosféra zložená prevažne z oxidu uhličitého a vyznačuje sa drsnou krajinou s rozsiahlymi planinami, obrovskými sopkami vrátane Olympus Mons (najväčšej v našej slnečnej sústave) a hlbokými kaňonmi ako Valles Marineris.

Jeho povrch nesie stopy dávnych riek a jazier, čo naznačuje, že Mars kedysi ponúkal podmienky, ktoré mohli vyhovovať mikrobiálnemu životu. Súčasná atmosféra Marsu však zotrváva príliš chladná a tenká na to, aby udržala tekutú vodu, základnú zložku života, na svojom povrchu po dlhšie obdobia.

Revolučný výskum mení naše chápanie

Valantinasov tím analyzoval červené sfarbenie Marsu s využitím dát z rôznych misií – od NASA’s Reconnaissance Orbiter až po ESA’s Mars Express a ExoMars, ktorý nesie na palube systém Colour and Stereo Surface Imaging System.

Vedci doplnili dáta z orbitálov údajmi z rôznych roverov, ako sú Curiosity, Sojourner a Opportunity. Výskumníci ďalej rozšírili svoje zistenia analýzou umelo vytvorených materiálov podobných Marsu v laboratóriu.

„Z našej analýzy sme zistili, že ferrihydrit sa nachádza všade v prachu a pravdepodobne aj v skalných formáciách,“ vysvetľuje Valantinas. „Nepatríme medzi prvých, ktorí zvažovali ferrihydrit ako dôvod, prečo Mars žiari načerveno, ale teraz ho môžeme lepšie testovať pomocou pozorovacích údajov a nových laboratórnych metód, aby sme v podstate vytvorili prach z Marsu v laboratóriu.“

Analýza, ktorú vedci vykonali na Univerzite v Grenobli, Brown University a Univerzite vo Winnipegu, odhalila prítomnosť ferrihydritu. Tento minerál, ako sa zdá, pokrýva celú planétu. Ferrihydrit patrí medzi oxyhydroxidové minerály (také, ktoré obsahujú kyslík, vodík a aspoň jeden kov) a jeho prítomnosť mení náš pohľad na geologickú históriu červenej planéty.

Dôkazy vodnej minulosti a potenciálneho života

Rozsiahly objav ferrihydritu v marťanskom prachu nám pomáha lepšie pochopiť geologickú históriu Marsu a jeho potenciálnu obývateľnosť. Existencia ferrihydritu nám dokazuje, že na Marse kedysi panovali chladnejšie, mokré podmienky, keďže tie nevyhnutne potrebuje pre svoje formovanie. Tento vzrušujúci objav poskytuje ďalší dôvod veriť, že Mars kedysi predstavoval pohostinný svet.

„Tieto nové zistenia poukazujú na potenciálne obývateľnú minulosť Marsu a zdôrazňujú hodnotu koordinovaného výskumu medzi NASA a jej medzinárodnými partnermi pri skúmaní základných otázok o našej slnečnej sústave a budúcnosti vesmírneho výskumu,“ povedal Geronimo Villanueva, zástupca riaditeľa pre strategickú vedu Divízie prieskumu slnečnej sústavy v NASA’s Goddard Space Flight Center v Greenbelte, Maryland, a spoluautor tejto štúdie.

Rôzne misie NASA a medzinárodné misie našli dôkazy, že voda hojne pokrývala marťanský povrch pred miliardami rokov počas miernejšej éry. Tieto dôkazy zahŕňajú črty, ktoré pripomínajú vyschnuté rieky a jazerá, a minerály, ktoré vznikajú len za prítomnosti tekutej vody. Ferrihydrit teraz pridáva ďalší dôkaz tohto vlhkého obdobia v histórii Marsu.

Budúcnosť výskumu a očakávané potvrdenie teórie

„Táto štúdia nám dáva lepšiu šancu uplatniť princípy tvorby minerálov a podmienok pre návrat do minulosti. Čo považujem za ešte dôležitejšie, je návrat vzoriek z Marsu, ktoré práve teraz zbiera rover Perseverance. Keď ich dostaneme späť, môžeme skutočne overiť, či sme mali pravdu,“ povedal Jack Mustard z Brown University, vedúci autor štúdie.

Rover Perseverance systematicky zbiera vzorky pôdy z krátera „Jezero“ a ukladá ich do titánových trubíc pripravených na prepravu na Zem. Keď tím tieto vzorky získa, dokáže overiť správnosť svojej teórie o ferrihydrite.

„Snažíme sa pochopiť starobylú klímu na Marse, chemické procesy na Marse – nielen starobylé, ale aj súčasné,“ dodáva Valantinas.

„Potom prichádza otázka obývateľnosti: Existoval tam niekedy život? Pre pochopenie tohto treba rozumieť podmienkam, ktoré prevládali počas formovania tohto minerálu. Z tejto štúdie vieme, že dôkazy poukazujú na tvorbu ferrihydritu, a aby k nej došlo, museli existovať podmienky, kde kyslík zo vzduchu alebo iných zdrojov a voda reagovali so železom. Tie podmienky sa výrazne líšili od dnešného suchého, chladného prostredia. Keď vetry na Marse rozšírili tento prach všade, vytvorili tak ikonický červený vzhľad planéty.“

Vedci čiastočne vykonali spektrálne merania použité v tejto štúdii v NASA’s Reflectance Experiment Laboratory (RELAB) na Brown University, ktoré podporuje program NASA Planetary Science Enabling Facilities. Tento výskum tak spája úsilie viacerých vedeckých inštitúcií a vesmírnych agentúr, čo zdôrazňuje globálnu povahu snahy o pochopenie našej slnečnej sústavy a jej tajomstiev.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír