„Červená planéta“ pod lupou: Poľský vedec vysvetlil, prečo myšlienka o živote na Marse môže ostať iba sci-fi

Predstav si svet, kde by ľudia mohli kráčať po povrchu Marsu bez ťažkých tlakových oblekov. Táto myšlienka, ktorá dlhodobo fascinuje vedcov aj laickú verejnosť, nemusí byť úplne nereálna. Leszek Czechowski z Poľskej akadémie vied tvrdí, že Mars by mohol byť obývateľný. Akurát to nie je veľmi jednoduché. 

V prvom rade musíme chápať, prečo je normálny život na Marse takmer nemožný. Vedec vysvetľuje, že Hellas Planitia, rozsiahla marťanská „nížina“, je v súčasnosti miestom s najvyšším atmosférickým tlakom na červenej planéte.

Dosahuje približne 1/100 tlaku na hladine mora na Zemi, čo je stále len desatina hodnoty potrebnej na to, aby človek mohol prežiť bez tlakového obleku.

Pri dosiahnutí tlaku približne 1/10 zemskej atmosféry by voda vrela až pri 50 °C, čo je mierne nad telesnou teplotou. To by bol aspoň prvý významný krok k vytvoreniu podmienok, v ktorých by ľudský organizmus mohol existovať bez okamžitého ohrozenia života.

Voda v ľudskom tele by zovrela

Ako uvádza portál ScienceAlert, za súčasných podmienok panujúcich na Marse by voda v ľudskom tele okamžite začala vrieť. Nuž a práve tento základný fyzikálny problém predstavuje jednu z najväčších prekážok na dlhodobý pobyt ľudí na Marse.

Leszek Czechowski z Poľskej akadémie vied sa však detailne venoval tejto problematike a svoje zistenia predstavil na 56. konferencii o lunárnej a planetárnej vede. V štúdii s názvom „Energy problems of terraforming Mars“ analyzuje reálne požiadavky na vytvorenie prijateľnej atmosféry na Marse.

Podľa jeho výskumu sú romantické predstavy o terraformácii, aké nachádzame napríklad v populárnej trilógii o Marse Kima Stanleyho Robinsona, značne nerealistické. Je to tak najmä pre množstvo materiálu, ktorý by sme museli dopraviť na planétu.

Odkiaľ by sme mohli získať materiál potrebný na vytvorenie hustejšej atmosféry? Czechowski systematicky preskúmal možné zdroje a identifikoval Kuiperov pás ako najperspektívnejší. Tento prstenec objektov za dráhou Neptúna obsahuje telesá bohaté na vodu a ďalšie prchavé látky.

Teoreticky by mohli byť dopravené k Marsu v priebehu desaťročí, čo je v kozmických časových škálach relatívne prijateľné obdobie. Problematická je však ich nestabilita pri priblížení sa k Slnku. Mohli by sa rozpadnúť a časť cenného materiálu by sa stratila v medziplanetárnom priestore.

Odkiaľ by sme získali materiál?

Vedec dôkladne zvažoval aj asteroidy z hlavného pásu medzi Marsom a Jupiterom, ktoré sú relatívne blízko červenej planéty, ale obsahujú nedostatok vody a dusíka potrebných pre atmosféru podobnú tej zemskej.

Oortov oblak, teoretický disk obsahujúci miliardy ľadových telies na okraji slnečnej sústavy, síce disponuje dostatočným množstvom materiálu, ale doprava by trvala približne 15 000 rokov. 

Czechowski vo svojej štúdii dospel k záveru, že teoreticky je možné získať dostatok materiálu na výrazné zvýšenie atmosférického tlaku na Marse. Vyžadovalo by to však riadenú zrážku s dostatočne veľkým ľadovým telesom z Kuiperovho pásu a vytvorenie pohonného systému, ktorý by sa nespoliehal len na gravitáciu.

Ako potenciálne riešenie navrhuje fúzny reaktor, ktorý by poháňal iónový motor, hoci detaily takéhoto pokročilého systému bližšie nešpecifikuje. Takáto technológia značne presahuje naše súčasné možnosti, ale nemusí byť nemožná pre civilizáciu o niekoľko generácií v budúcnosti.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír