Český prezident ju nazval „ohyzdnou“. Tatranská Veža snov sa zmieta vo finančných problémoch

„Je to tu ako päsť na oko. Vôbec to sem nepasuje. Takáto železná obluda nemá čo na tomto území robiť. Aj my sme podpisovali petíciu proti výstavbe, ale asi márne,“ konštatoval portál Pravda v roku 2021 názor hlúčika mužov stojacich na neďalekom námestíčku pod skokanskými mostíkmi na Štrbskom plese. Petíciu proti výstavbe náučno-vyhliadkovej veže v roku 2019 podpísalo vyše 8-tisíc ľudí.

Takzvanú „Tower of Dreams“ postavila spoločnosť High Tatras Tower, ktorej podnikateľská činnosť sa však zmieta vo veľkých problémoch. Výtvor spoločnosti kritizovali mnohé známe osobnosti, aktivisti či ochranári. Portál SME však informuje, že firma zrejme zle odhadla možnosti trhu a dobehli ju finančné problémy.

Vežu vtedy podporil aj jeden z najznámejších horolezcov sveta 

Súd v Prešove vyhlásil na prevádzkovateľa Veže snov konkurz, v ktorom sa ocitol aj jeho akcionár. O výstavbe 53-metrovej kontroverznej stavby sme ťa informovali v tomto článku v roku 2021. Vtedy bola prezentovaná ako jedna z najvyšších v Európe. 

Verejnosť si však výstavbu veže všimla príliš neskoro, a to až v roku 2019, kedy boli viditeľné rozsiahle základy stavby. Verejnosť sa vtedy zhodla, že ide o projekt, ktorý do Tatier nepatrí, s čím súhlasil aj vtedajší český prezident Miloš Zeman. „Plne súhlasím so slovenskými zelenými, respektíve slovenskými ekológmi, ak navrhujú, aby sa zbúrala táto ohyzdná rozhľadňa. Je veľmi praktické mať rozhľadňu v údolí,“ uviedol počas návštevy Tatier v tomto roku.

Projekt v roku 2019 podporil aj svetoznámy horolezec Reinhold Messner, ktorého meno malo niesť múzeum. To malo vzniknúť priamo vo veži a návštevníci by mali možnosť prezrieť si v ňom jeho artefakty, no nič z toho nebolo. Podľa Denníka N úradníci pri kolaudácii dokonca zistili, že bol projekt upravovaný bez potrebných povolení so zámerom vzniku čisto komerčne orientovanej stavby. 

„Edukačný aspekt sa používa len ako greenwashing, teda predstieranie ekovýchovnej povahy celej stavby,“ uviedol prednosta Okresného úradu v Poprade Jozef Bednár. Majiteľ budovy sa však bránil. Potvrdil, že k určitým dispozičným zmenám stavby došlo, no vraj nemali vplyv na náučnú funkciu veže, čo riešil aj prokurátor. Napriek tomu, že zistil niekoľko porušení zákona, udelil len napomenutie.

Dlhodobé záväzky firmy prevýšili 3,4 mil. eur

Firma Effective CarService začiatkom tohto roka spoločnosti poriadne zavarila. Obrátila sa na súdy a požiadala o vyhlásenie konkurzu spoločnosti High Tatras Tower. Prevádzkovateľ veže tento postup označil za „šikanózny s cieľom poškodiť spoločnosť a vyvinúť neprimeraný nátlak“.

Konkurzu sa vtedy prevádzkovateľ ešte vyhol požiadaním súdov o reštrukturalizáciu. Mal vypracovať ozdravný plán na presvedčenie veľkej skupiny veriteľov. High Tatras Tower sa totiž dlhšie objavuje medzi dlžníkmi Finančnej správy (dlh 91-tisíc eur), Všeobecnej zdravotnej poisťovne (17 651 eur) aj poisťovne Union (2 137 eur).

Podľa portálu Finstat sa dlhodobé záväzky firmy dostali cez 3,4 milióna eur, krátkodobé záväzky boli ešte o 400-tisíc eur vyššie. V kolónke krátkodobej finančnej výpomoci dokonca svieti suma 49-tisíc eur. Plán záchrany sa evidentne nepodarilo zostaviť a Okresný súd Prešov rozhodol o vyhlásení konkurzu.

Speňažovanie majetku spoločnosti nie je také jednoduché. Firma totiž vežu nevlastní, podľa katastra je napísaná na spoločnosť Tatra-Leasing. Tá podniká ďalšie kroky, čo dokazuje aj plomba v liste vlastníctva, podľa ktorej veža zmení majiteľa. Slováci by si ju tak zrejme mohli užiť aj počas práve začínajúcej zimnej sezóny.

Čítajte viac z kategórie: Architektúra