Cestu na Mount Everest lemujú kôpky ľudských výkalov. Úrady museli zakročiť

Pre nadšencov turistiky a návštevníkov najvyššej hory sveta sa zavádza novinka, ktorá mnohých z nich zrejme nepoteší. Po novom musia po vykonaní veľkej potreby za sebou aj upratať. V okolí Mount Everest sa totiž zakazuje zanechávať po sebe exkrementy. Turista ich musí priniesť naspäť do tábora, kde dôjde k ich likvidácii.

„Naše hory začali zapáchať,“ uviedol pre BBC Mingma Sherpa, predseda vidieckej samosprávy Khumbu Pasanglhamu. Ide o obec, ktorá pokrýva väčšinu regiónu Mount Everest. V súčasnosti zavádza širšie opatrenia obsahujúce aj toto konkrétne pravidlo. Problémom je, že v dôsledku nízkych teplôt sa exkrementy v takejto nadmorskej výške úplne nerozkladajú.

„Dostávame sťažnosti, že na skalách sú viditeľné ľudské výkaly a niektorým horolezcom je z toho zle. Nie je to prijateľné a narúša to náš imidž,“ vysvetlil Mingma.

Horolezci, ktorí sa pokúšajú zdolať Mount Everest či neďalekú horu Lhoce, si budú musieť v základnom tábore zakúpiť vrecúška. Keď sa vrátia z turistiky, kontrola ich prezrie a usúdi, či boli použité.

People climbing Mount Everest will now have to clear up their own poo and bring it back to base camp to be disposed of, authorities have said. pic.twitter.com/KoktOVXix0

— Latest Loud (@LatestLoud) February 8, 2024

Horu navštívia tisíce ľudí ročne

Podľa štatistík úradu národného parku Sagarmatha navštívi základný tábor Mount Everest každý rok približne 35 000 návštevníkov chystajúcich sa na túru a výlety.

Ide o jedno z najobľúbenejších miest na turistiku po celom svete. Kvôli tomuto náporu, pochopiteľne, dochádza v posledných rokoch k viacerým zmenám v oblasti cestovného ruchu, píše Base Camp Excursion.

Na vrchol sa ročne pokúsi vyliezť asi 700 až 1 000 ľudí. Po väčšine sa o to snažia v máji či na jar a začínajú na z juhovýchodnej strane najvyššieho vrchu sveta. Skutočne sa to ale každý rok podarí len približne 350 až 500 osobám.

Vplyv na životné prostredie

Turistika na Mount Everest si aj vyberá svoje dane. Od 50. rokov minulého storočia dochádza k pozitívnym ekonomickým zmenám v Nepále a miestni tak dostávajú príležitosť stať sa turistickými sprievodcami.

Na druhej strane však samosprávy musia zápasiť s veľkým znečistením. Až 13 % celkovej pôdy v krajine získalo štatút chránenej prírody, no ani to nestačí v snahe chrániť najvyšší vrch sveta pred odpadom. Cestovný ruch so sebou tieto výzvy, prirodzene, prináša a na Národný park Sagarmatha to výrazne vplýva. Dochádza tu tiež k odlesňovaniu, keďže stromy sa v divočine používajú na zakladanie ohňa.

Miestny výbor pre kontrolu znečisťovania pravidelne objavuje aj ľudské telesné pozostatky zosnulých turistov. Okrem toho je okolie chodníčkov zaplnené odpadkami a aj exkrementmi. Riešia to napríklad výstavbou odpadkových jám, distribúciou smetných košov, zamestnávaním osôb na zber odpadu. Taktiež vznikajú stále nové informačné centrá.