Chatam Sofer je pre židovskú obec dôležitým svätým miestom. Takto vyzerá pamätník zvnútra
- Početné množstvo Bratislavčanov prechádza okolo pamätníka denne, no ani netuší, čo sa ukrýva za jeho bránami
- Pamätník Chatam Sofer považuje židovská obec za dôležité sväté miesto
- Nové nálezy náhrobkov a pozostatkov nie sú minulosťou ani v týchto dňoch
- Početné množstvo Bratislavčanov prechádza okolo pamätníka denne, no ani netuší, čo sa ukrýva za jeho bránami
- Pamätník Chatam Sofer považuje židovská obec za dôležité sväté miesto
- Nové nálezy náhrobkov a pozostatkov nie sú minulosťou ani v týchto dňoch
Ticho, chlad, sklenené tabule, symboly a nutnosť zakryť si hlavu jarmulkou v prípade mužov. Pamätník Chatama Sofera v Bratislave pripomína tajomný čierny kváder ohraničený večne zamknutým plotom. Práve 8. júla malo toto miesto výročie. Otvorili ho pred 20. rokmi.
Pamätník Chatama Sofera je prístupný len na objednávku. Nám sa doň v minulosti podarilo dostať a toto sú zábery, ktoré ti priblížia, ako vyzerajú jeho útroby.
Predstavuje posvätné pietne miesto pozostávajúce z dvoch podlaží a dokopy troch miestností pomerne skromnej rozlohy. Navštevujú ho ortodoxní židia prichádzajúci prevažne z New Yorku, USA a Izraela, aby tu vykonávali svoje modlitby.
Pri vchode nás čakalo prekrytie hlavy
Celý areál pamätníka stojí na bývalom židovskom cintoríne vybudovanom v 17. storočí. Pri vstúpení do areálu nás správca pamätníka Jozef Staško informuje, že v prípade mužov je potrebné si na znak úcty na hlavu nasadiť jarmulku, žena by mala mať zahalené aspoň plecia, ak je vydatá, tak aj vlasy.
Chodník vedúci k čiernemu objektu má svoje opodstatnenie: „Keď kráčate po tomto chodníku, ste nad zemou. Celá táto časť visí vo vzduchu, aby nebola v kontakte s pôdou cintorína,“ informuje Staško a dodáva, že Koheni majú z náboženských dôvodov vstup do hrobky zakázaný.
„Kňaz, teda kohen, nesmie vstúpiť na pôdu cintorína. Z toho dôvodu sú aj predsieň pamätníka, modlitebňa a schody vedúce do hrobky, takpovediac, vo vzduchu,“ dopĺňa sprievodca.
Predsieň je od časti s hrobmi predelená sklenenými tabuľami a dverami umožňujúcimi vstup do spodnej časti. Nad nimi sa nachádza otvorený priestor v strope, ktorý je potrebný na to, aby bolo oddelenie kohenov od cintorína platné: „Tabuľa oddeľuje iba horizontálne, je potrebné, aby bol tento priestor oddelený aj vertikálne.“
Cintorínu hrozila asanácia
V roku 1847 bol priestor cintorína zaplnený, nachádzalo sa na ňom približne 6 000 hrobov, a tak bol tento cintorín uzavretý a vznikol nový na Žižkovej ulici.
Starý cintorín bol vzorne udržiavaný od času vzniku za éry Pálffyovcov, ktorí pôdu židom prenajali, neskôr predali, až do roku 1943, keď sa v dôsledku výstavby blízkeho tunela a regulácie nábrežia rozhodlo o jeho likvidácii.
„Židovskej obci sa to nepáčilo. S pozostatkami sa hýbať nesmie, keďže sú modlitby smerované na príchod mesiáša a zmŕtvychvstanie. Vzhľadom na to, že inej možnosti v tom čase nebolo, obe strany sa dohodli na exhumácii hrobov a prenesení pozostatkov na ortodoxný cintorín na Žižkovej ulici,“ hovorí Staško.
„Len 23 hrobov, v ktorých boli pochovaní pre obec významní ľudia, sa podarilo zachrániť. Vyzbierali sa peniaze a podplatili sa kompetentní. Vybudoval sa okolo nej múr a bola prekrytá betónovým stropom,“ dodáva.
Upadol do zabudnutia
Jeden z najdôležitejších priestorov judaizmu pomaly upadol do zabudnutia. Chodili ho navštevovať prívrženci a členovia obce, no obyčajným ľuďom ani nenapadlo, že šachta, ktorá stojí rovno vedľa zastávky, prekrýva vzácnu časť cintorína. Tá, keďže sa nachádzala pod zemou, bola uzavretá vlhkým múrom s nízkym stropom a prístup do nej mali okrem ľudí aj potkany.
Až v roku 1999, po desaťročiach zanedbávania, bol celý areál prestavaný a náhrobky zreštaurované. Projekt obnovy inicioval Medzinárodný výbor pre obnovu hrobov mudrcov Bratislavy so sídlom v New Yorku pod vedením jeho predsedu Romiho Cohna.
Realizácia projektu by nebola možná bez spolupráce s Magistrátom hlavného mesta Bratislavy a jeho primátorom Jozefom Moravčíkom, o čom informuje veľká kamenná tabuľa umiestnená v predsieni.
V modlitebni sa nachádza knižnica a ďakovné tabule určené všetkým židom, ktorí sa väčšími činmi zaslúžili o zachovanie pamiatky a hrobu Chatama Sofera a ďalších rabínov.
Chatam Sofer nie je skutočné meno
Meno Chatam vzniklo na základe spisov, ktoré boli uverejnené až po rabínovej smrti a stali sa povinnou súčasťou učenia ješivy. Moše (Mojžiš) Schreiber sa narodil v roku 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Bol významným ortodoxným rabínom a učencom.
„Už vo veku 9 rokov navštevoval ješivu v Mainzi a jeho najväčším celoživotným učiteľom bol Natan Adler. V roku 1806 prijal ponuku bratislavskej židovskej obce, aby sa stal jej hlavným rabínom,“ vraví Staško.
Zastával tento post 33 rokov, slúžil aj ako av bet din (hlavný sudca rabínskeho súdu) a stal sa jednou z najrešpektovanejších súdobých autorít v halache (židovskom práve).
Okolo 1 200 jeho responzií (rabínskych rozhodnutí) bolo publikovaných po jeho smrti, a práve na základe jedného z nich vzniklo meno, pod ktorým rabína poznáme dnes, Chatam Sofer.
„Sofer znamená pisár, a to nebol hocikto, kto vedel pekne písať, ale skutočne učený človek. Chatam pochádza zo skráteného názvu jeho responzie s názvom Chiduse Torad Mose. V nej učil, ako dodržiavať a aplikovať judaistické prikázania v modernej dobe. Táto kniha ho preslávila,“ informuje Staško.
Post hlavného rabína sa z neho presunul na jeho potomkov, a takto putoval 4 generácie, až do odchodu posledného potomka v roku 1943 do New Yorku. Každý z rabínov zastával post 33 rokov, napriek tomu, že to nijako nesúvisí s judaizmom.
Hrobka je sväté miesto
Poslednou časťou, do ktorej sme zostúpili, bola samotná hrobka. 23 hrobov stojí obkolesených malým múrikom poznačeným zubom času. Nad pomníkmi sa rozprestiera strop a cez dvadsať sklenených tabúľ, ktoré prenikajú z podzemia na povrch areálu a je možné ich spozorovať vedľa pamätníka.
Symbolizujú zničené náhrobky siedmich rabínov a ďalších významných členov obce, bohužiaľ, kvôli vandalom sú aj tie rozpraskané a sklo drží pokope iba ochranná fólia. Jedna z 23 dosiek dokonca úplne chýba.
Celá hrobka je obrúbená starými náhrobnými kameňmi a ich úlomkami, ktoré sa pri stavbe električkovej trate našli.
„Niektorí hovoria, že je tento pamätník druhým najsvätejším miestom po Jeruzaleme. Chatam Sofer bol skutočne veľký človek. Zo záznamov vieme, že sa nepridával k neologickej obci, resp. dokonca navrhol ich oddelenie od ortodoxnej a tých, ktorí sa nevedeli rozhodnúť, nazýval ‚status quo ante’, čím pomenúval to, že sa ich stav nezmenil, neprispôsobil,“ približuje históriu Staško.
„Bol trikrát ženatý, no každý raz si za ženu zobral vdovu, čo bolo tiež v minulosti veľkodušné. Dve svoje ženy prežil. Druhá v poradí mu porodila 11 detí.“
Kusy náhrobkov nachádzajú aj pri momentálnej rekonštrukcii
Jozef Staško nás informoval aj o momentálnych nálezoch vzniknutých pri rekonštrukcii trate: „Prerábka električkovej trate zapríčinila to, že sa odkryli niektoré kusy starých náhrobkov. Viete, cintorín sa rozprestieral na celej tejto ploche. Keď sa našli prvé kúsky, hneď prileteli kompetentní z New Yorku, aby dohliadli, či budú všetky kúsky umiestnené v pamätníku, a zároveň, ak sa našla nejaká kosť, musela byť prevezená na cintorín na Žižkovej.“
Text sme upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 4. augusta 2020.
Zdroj: Chatamsofer.sk/pamatnik