Chce Putin Ukrajinu alebo chce späť ZSSR? Jedno je isté, Západ nesmie ukázať slabosť, inak na to doplatí (KOMENTÁR)

Prítomnosť viac ako 100-tisíc ruských vojakov pri hraniach Ukrajiny už celé týždne zamestnáva analytikov, ktorí sa snažia zistiť, čo je cieľom hromadenia.

Niektorí z nich si myslia, že ruský prezident Vladimir Putin chce opäť zaútočiť na Ukrajinu alebo aspoň na jej časť. Ďalší si myslia, že v skutočnosti Putinovi ide o získanie pozornosti od amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa zameral skôr na čínsky režim.

Takto by vyzeral Putinov plán na zničenie Ukrajiny. Vyžiadal by si tisícky životov a priniesol by neisté výsledky

Americký diplomaticky rezort tiež uvádza, že Putinove úmysly nevie na 100 % odhadnúť. Čím viac ale Putin rozpráva, tým jasnejšie je, že Ukrajina môže slúžiť len ako zámienka a skutočným cieľom ruského prezidenta môže byť vrátiť čas späť.

Putin môže chcieť sféru vplyvu, ktorou Rusko disponovalo počas Studenej vojny. Ruský prezident tak v skutočnosti môže túžiť po návrate Sovietskeho zväzu i jeho satelitov.

Bidenovo oznámenie, že na Ukrajinu nevyšle vojakov, bola chyba 

Putin, bývalý agent KGB, sa netají tým, že považuje rozpad ZSSR za obrovskú chybu. V decembri sa vyjadril, že rozpad Sovietskeho zväzu bol koniec „historického Ruska“ a „tragédia“ pre „väčšinu občanov“, uvádza The Guardian. Tiež sa posťažoval, že po rozpade ZSSR musel robiť taxikára. „Úprimne povedané, nie je veľmi príjemné o tom hovoriť,“ vysvetlil Putin.

Putin, ktorý sa ako agent KGB špecializoval na „komunikáciu“ s ľuďmi, vycíti na kilometre chyby a slabosť druhých. Určite bolo chybou, že americký prezident Joe Biden verejne vylúčil nasadenie amerického vojska na Ukrajinu.

Biden tak učinil pravdepodobne s dobrým úmyslom transparentnosti, aby neprovokoval Putina, ktorý by to mohol využiť ako zámienku k napadnutiu Ukrajiny.

Putin však aj toto oznámenie pochopil po svojom, ako ústupok, na základe ktorého len eskaloval svoje požiadavky. V diplomacii sa rozdané karty len tak neodhaľujú. Kým na začiatku požadoval, aby Ukrajina nemohla vstúpiť do NATO, po Bidenovom oznámení už požadoval aj Gruzínsko.

Tiež chce, aby sa bez jeho súhlasu v krajinách bývalej Varšavskej zmluvy, ktoré sú teraz členmi NATO neboli rozmiestňované sily Aliancie. To by zahŕňalo vojenské základne NATO v bývalých komunistických zemiach a prítomnosť jednotiek NATO či prítomnosť obranných systémov.

Tieto požiadavky sú absolútne neprijateľné pre európsku bezpečnosť. Rusko nie je člen NATO a Putin nemôže suverénnym krajinám rozkazovať, z akých komponentov má pozostávať ich obrana. Tiež je neprijateľná Putinova snaha, aby si dve najväčšie jadrové mocnosti rozdelili svoje sféry vplyvu.  

„Nechceme a nesmieme byť nezúčastnenými divákmi, bez ktorých vedomia sa bude rozhodovať,“ povedal šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell pre nemecký denník Die Welt.

„Keď Moskva… chce od januára hovoriť o bezpečnostnej architektúre v Európe a bezpečnostných zárukách, nie je to záležitosť, ktorá sa týka len Ameriky a Ruska,“ zdôraznil Borrell, ktorý žiada, aby Európska únia bola zapojená do rozhovorov o Ukrajine. A má pravdu, nemalo by byť žiadne o nás, bez nás. 

Úspech pre Putina môže byť aj naštrbená dôvera v NATO

Z doterajšieho vývoja sa Západ, ale hlavne Európska únia musí poučiť. Je potrebné, aby sa Únia stala naozajstnou geopolitickou silou. Vo svete musíme vystupovať jednotne, nezávisle a tvrdo, a to hlavne vo vzťahu k Ruskej federácii, ktorá vníma EÚ ako nepriateľský úkaz, ktorý sa pokúša rozbiť a oslabiť.

Robí tak pomocou rôznych schém, keď uprednostňuje jednanie s jednotlivými krajinami samostatne. Pomocou trojských koňov v jednotlivých štátoch ako Maďarsko tak blokuje snahy Únie na jednotný postoj.

zdroj: SITA/AP, Roman Koksarov,

Tiež Západ nesmie Rusku ustúpiť ani o kúsok, pretože Putin, ktorý chápe jedine silu, si to vysvetlí ako slabosť. Ruský prezident je inteligentný stratég, ktorý určite vie, že rozdelenie sfér vplyvu ako za Studenej vojny mu len tak ľahko nevyjde.

Úspech pre neho môže byť aj to, keď do Aliancie zasadí pochybnosti o tom, či sú väčšie krajiny ochotné brániť menšie krajiny na východe Európy.

Naštrbená dôvera a spor v Aliancii či vzdanie sa jej základných princípov zoči voči väčšej hrozbe, akú predstavuje napadnutie Ukrajiny Ruskom, by sa nám vrátila ako bumerang. 

Ak budeme Putinovi robiť ústupky, tak by sa mohlo stať, že tých ústupkov by požadoval čoraz viac, až by sme na to mohli všetci nepekne doplatiť.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre