Chcel v nej prenocovať Ozzy Osbourne. Len pár hodín od Slovenska nájdeš pamiatku so 40 000 ľudskými kosťami
- Kostnicu v Sedlci pri Kutnej Hore zdobí viac ako 40 000 ľudských kostí
- Svetoznámu pamiatku ročne navštívi takmer pol milióna turistov
- Kostnicu v Sedlci pri Kutnej Hore zdobí viac ako 40 000 ľudských kostí
- Svetoznámu pamiatku ročne navštívi takmer pol milióna turistov
Girlandy z ľudských lebiek či luster z panvových kostí. Kostnica v Sedlci pri Kutnej Hore sa môže pochváliť výzdobou, akú nikde inde na svete nenájdeš. „To sem láka najrôznejších ľudí vrátane Ozzyho Osbourna, ktorý miestnemu farárovi napísal list, že by v kostnici chcel prenocovať. Farár to odmietol,“ uviedla pre portál Pravda sprievodkyňa Dáša Holá.
Hoci sú kostnice často vnímané ako vrchol morbidity, v stredovekých teologických tradíciách boli úvahy nad smrťou človeka nevyhnutnou súčasťou meditácií. „Za výzdobou kaplnky v období rekatolizácie je memento mori, očakávanie nebeskej slávy, rímskokatolícka zbožnosť a estetika baroka.“
Poloslepý mních
Ako sa uvádza na oficiálnej stránke, kaplnka kostola Všetkých svätých má výraznú podobnosť s podzemnou kaplnkou na jeruzalemskom poli Hakeldama, kde boli pochovávaní zosnulí pútnici, ktorých telá sa vraj v miestnej pôde rozložili behom 24 hodín. Hovorí sa, že z tohto poľa potom sedlecký opát priviezol hlinu.
„Bola tam kaplnka s rovnakým pôdorysom ako táto v Kutnej Hore a pohrebisko pre nežidovských pútnikov v stredoveku. Heidenreich pôdu zo Svätej zeme rozprášil na miestnom cintoríne a založil sväté pole, kde sa nechávali pochovávať bohatí ľudia,“ Vysvetľuje Holá.
Po epidémiách a husitských vojnách v 14. storočí sa počet zomrelých zvýšil až na 40 000. Do konca 15. storočia bol sedlecký cintorín zrušený a exhumované kosti prenesené do podzemnej kaplnky, kde ich podľa legendy poskladal poloslepý mních do veľkých pyramíd.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Tieto kosti boli neskôr využité na vytvorenie unikátnej výzdoby, za ktorou stojí rod Schwarzenbergovcov, presnejšie ich stavebný majster František Rint. Avšak pôvodný návrh v štýle barokovej gotiky vytvoril geniálny architekt J.B. Santini Aichl.
Návštevníci môžu obdivovať nielen kalichy, svietniky, monštrancie či obrovské pyramídy, ale aj Schwarzenberský erb. V pravom dolnom rohu je zobrazený Turek, ktorému havran vyďobáva oko symbol víťazstva Schwarzenbergovcov nad Turkami v roku 1598. Vrcholom výzdoby je impozantný luster, zložený zo všetkých druhov kostí, aké sa v ľudskom tele nachádzajú.
Rekonštrukciu financovali návštevníci
V kostole, kde sa svetoznáma kostnica nachádza, už deväť rokov prebieha rekonštrukcia financovaná výhradne z turizmu. Hlavným problémom je nakláňanie stavby z jej vertikálnej osi, pričom náklon vežovej steny dosahuje maximálnu odchýlku 460 mm, spôsobenú nedostatočnou nosnosťou podložia, na ktorom je kostol postavený.
Statické výpočty ukazujú, že nosnosť podložia je prekročená až 2,7-násobne, čo viedlo k posunutiu základových konštrukcií – pilierov o 150 až 200 mm.
Objekt sa nakláňa aj kvôli posunutiu ťažiska stavby smerom na západ z dôvodu hmotnosti veží. Tento problém sa pokúsil riešiť už J. B. Santini pridaním predsiene. Ďalším vážnym problémom sú vlhké konštrukcie spôsobené absenciou hydroizolácie nosných stien aj podlahy a kondenzáciou vlhkosti.
V roku 2021 muselo dôjsť k výraznému spomaleniu prác. Súčasne prebiehali práce na dvoch miestach – na exteriéri okolo kostnice a pri rozobranej pyramíde z kostí, ktorá sa po rokoch začala rozpadať, čo si vyžiadalo výmenu kostí a ich opätovné poskladanie.
Zdroje: Pravda, Sedlec