Chorvátsko zasiahlo zemetrasenie, sprevádzali ho záhadné svetlá na oblohe
- Otrasy mali trvať približne 10 sekúnd, podľa seizmológov išlo o zemetrasenie o sile 4,3 magnitúdy
- Predchádzal mu zaujímavý jav
- Otrasy mali trvať približne 10 sekúnd, podľa seizmológov išlo o zemetrasenie o sile 4,3 magnitúdy
- Predchádzal mu zaujímavý jav
Chorvátske mesto Metkovič zasiahlo v sobotu (23.9.) vo večerných hodinách zemetrasenie. Zaujímavosťou je, že zemetraseniu predchádzali záblesky na oblohe.
Chorvátsky web dnevnik.hr informuje, že podľa svedkov bolo najskôr viditeľné svetlo, po ktorom nasledovali otrasy. Ďalší svedok to prirovnal k výbuchu. Otrasy mali trvať približne 10 sekúnd, podľa seizmológov išlo o zemetrasenie o sile 4,3 magnitúdy.
Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo približne 15 kilometrov od mesta Metkovič, mierne otrasy však ľudia cítili aj v Dubrovníku. V blízkosti epicentra však boli otrasy silné, informuje Danas.hr.
Septembrové zemetrasenie nie je prvým, ktoré Chorvátsko zasiahlo
Obyvatelia chorvátskeho Dubrovníka, no aj dovolenkujúci sa ráno 30. júna prebudili na zemetrasenie o sile 4,1 magnitúdy. Epicentrum zemetrasenia bolo zaznamenané približne 3 kilometre od centra obľúbeného mesta.
Zemetrasenie udrelo o 5:54 ráno v hĺbke 8 kilometrov. Podľa dostupných informácií sa nikto nezranil, The Dubrovnik Times však uvádza, že ľudia cítili krátke, no silné vibrácie.
Obľúbenú dovolenkovú destináciu zasiahlo silné zemetrasenie aj vo februári.
Podľa EMSC zasiahlo zemetrasenie ostrov krk 16. februára o 10:47 miestneho času. Zemetrasenie dosiahlo magnitúdu najskôr 5,5 stupňa Richterovej stupnice, o pár minút neskôr ho EMSC znížilo na 5,2 stupňa. Podľa Seizmogramu zo Železnej studničky zemetrasenie zachytili aj naše stanice.
Záhadné svetlo v Maroku
Ničivé zemetrasenie v Maroku pripravilo o život tisícky ľudí. Počet obetí sa pohybuje pri čísle 2 900, zranených je ďalších približne 5 530 ľudí, ďalšie tisícky ľudí sú nezvestné.
Otrasy s magnitúdou 6,8 zasiahli oblasť juhozápadne od mesta Marrákeš v piatok. Ide o najtragickejšie zemetrasenie v krajine od roku 1960, keď v meste Agadir zahynulo vyše 12 000 ľudí.
Na sociálnych sieťach sa začali šíriť zábery videí, ktoré zachytávajú zvláštne svetlo tesne pred zemetrasením. Videá ide veľmi ťažko overiť, ale vedci tvrdia, že podobné úkazy už pri zemetraseniach zaznamenali. Nevedia ich ale presvedčivo vysvetliť a vo vedeckej obci nepanuje konsenzus, čo ich môže spôsobiť.
Vedci si myslia, že tieto svetelné javy môžu signalizovať elektrické zmeny pod povrchom Zeme.
„Zemetrasenie v Maroku nastalo v noci,“ povedal pre Washington Post geofyzik Friedemann Freund. „Podmienka, aby ľudia videli svetlá zemetrasenia a možno ich aj zaznamenali kamerami, by bola relatívne vysoká.“
So zemetrasením sa spája viacero svetelných úkazov, niektoré sa môžu javiť ako blesky, i keď to nie sú blesky typické pre búrky. Vedci majú viacero teórií, ako môžu tieto úkazy vznikať.
Blesk zemetrasenia sa líši voči búrkového blesku tým, že prechádza zo zeme do oblaku a je aktivovaný elektrickými nábojmi spojenými so seizmickou aktivitou v rámci zeme.
Vedci si všimli, že tieto svetelné úkazy sa spájajú s tektonickým pohybom platní pri zemetrasení.
Svetlá môžu mať rôzne podoby, či už ide o ružovú svetelnú guľu alebo blesky v rôznych tvaroch a podobách.
Nejde o výnimočný jav
Naša planéta je pritom elektricky vodivá. Počas zemetrasenia seizmické alebo tektonické sily deformujú horniny a minerály v zemskej kôre, čo umožňuje prúdenie elektrických prúdov. Elektrické náboje sa potom nahromadia na zemskom povrchu, až nakoniec vytvoria výboje, keď kladne nabité častice v horninách priťahujú záporne nabité častice v najvyššej zemskej atmosfére.
Vedec hovorí, že záblesk svetla býva taký silný, až by stačil na čítanie novín v noci.
Farba svetla závisí od typu excitovaného atómu v atmosfére. Molekuly kyslíka by mohli vyžarovať červenkasté alebo zelenkasté svetlo, ale zmes by produkovala jasne žlté svetlo. Friedemann uvádza, že keby vedci dokázali spoľahlivo spojiť tieto úkazy so zemetrasením, mohli by vytvoriť systém včasného varovania.
Vedec je zároveň spoluautorom štúdie, ktorá skúmala tieto úkazy od roku 1600 až po súčasnosť. Výskumníci v nej zistili, že väčšina týchto úkazov (85 %) sa spájala s prielomoch v zemskej kôre. Väčšinou tieto úkazy zaznamenali pred zemetrasením alebo počas neho, málokedy po ňom.
Niektorí vedci ale pochybujú, že sa blesky spájajú so seizmickou aktivitou.
Daily Mail pripomína, že blesky boli zaznamenané aj pri zemetraseniach v talianskom historickom meste L’Aquila len pár sekúnd pred zemetrasením v roku 2009.
Objaviť sa mali aj v Kanade v roku 1988. Tam ich mali spozorovať 11 dní pred zemetrasením v Québecu. Nad Riekou svätého Vavrinca sa mala vtedy pohybovať fialová guľa svetla.
Čítajte viac z kategórie: Cestovanie
Zdroje: Danas.hr, Dnevnik.hr, Washington Post, Daily Mail, The Dubrovnik Times, TASR