Chutil by ti pytón? Exotický plaz je jedlom budúcnosti. Vedci odhalili, prečo je dobré zaradiť ho do jedálnička

Celosvetové iniciatívy na zníženie emisií z poľnohospodárstva prišli s novým konceptom. Boli by totiž radi, keby si do svojho jedálnička pridal netradičné zvieratko. Vedci v novej štúdii preukázali, že keby sme pridali pytóny do denného menu, prospeli by sme si na všetkých frontoch.

Pytóny by mohli slúžiť ako životaschopná a efektívna alternatíva k mäsu bežných hospodárskych zvierat. A možno ťa prekvapí, že tieto plazy majú vysokokvalitné mäso. Pytóny sú bohaté na bielkoviny, no majú nízky obsah nasýtených tukov. Čo sa týka chuti, mäso pytónov sa bežne prirovnáva ku kuracine.

Pytóny by sa mohli chovať na mäso

Štúdia naznačuje, že pytóny majú vlastnosti vhodné na komerčný chov. Rastú veľmi rýchlo a dospievajú už v troch rokoch. Navyše sú veľmi plodné. Pytón totiž dokáže znášať až 100 vajec ročne počas dvoch desaťročí.

V niektorých častiach Ázie, najmä tam, kde sa druhy ako pytóny sieťované a barmské pytóny lovia pre mäso, je chov pytónov bežnou praxou.

Výskumníci z Macquarie University a Oxfordskej univerzity preskúmali viac ako 4 600 pytónov na dvoch farmách v juhovýchodnej Ázii. V týchto zariadeniach využívajú priestranné sklady s polootvoreným usporiadaním, ktoré kopírovali prirodzené podmienky prostredia.

Vedci odkryli tajomstvo dlhovekosti: „150 rokov sa do konca storočia stane normou,“ tvrdí lekár

Pytóny boli kŕmené predovšetkým stravou pozostávajúcou z voľne žijúcich hlodavcov a bielkovinového odpadu z poľnohospodárskych dodávateľských reťazcov. Niektoré farmy dokonca spracovávali odpadové bielkoviny na „klobásy“ určené pre hladných hadov.

Zaujímavé je, že hoci sa pytóny kŕmili raz týždenne, vykazovali pôsobivú rýchlosť rastu. Okrem toho sa zistilo, že chov pytónov produkuje menej emisií skleníkových plynov v porovnaní s tradičným chovom hospodárskych zvierat – aj vďaka chladnokrvnosti plazov, ale aj kvôli efektívnej premene potravy.

zdroj: Unsplash/David Clode

Efektivita nadovšetko

Dr. Daniel Natusch, hlavný autor štúdie, zdôraznil, že tieto hady majú naozaj minimálne nároky na vodu a potravu. „Studenokrvné plazy sú omnoho efektívnejšie pri premene potravy, ktorú konzumujú, na väčšie množstvo mäsa a telesného tkaniva, než by to dokázal ktorýkoľvek teplokrvný tvor.“

Okrem toho Dr. Natusch zdôraznil širšie spoločenské dôsledky chovu pytónov, najmä pre regióny, ktoré zápasia s potravinovou neistotou: „Klimatické zmeny, choroby a ubúdajúce prírodné zdroje zvyšujú tlak na konvenčné hospodárske zvieratá a rastlinné plodiny, čo má neblahé dôsledky pre mnohých ľudí v krajinách s nízkymi príjmami, ktorí už trpia akútnym nedostatkom bielkovín.“

Pokiaľ ide o zavedenie konzumácie pytónov do praxe, profesor Rick Shine, spoluautor z Prírodovedeckej fakulty Macquarie University, uviedol: „Myslím, že potrvá ešte dlho, kým uvidíte hamburgery z pytóna podávané vo vašej obľúbenej miestnej reštaurácii.“

Výskumníci však naznačili, že veľkoplošný chov pytónov sa v regiónoch, ako je Severná Amerika, Európa alebo Austrália, pravdepodobne nepresadí.

Výhody pytónieho mäsa

Zdravotné aspekty: Uvádza sa, že mäso z pytóna má vysoký obsah bielkovín, ale nízky obsah nasýtených tukov. Pre ľudí, ktorí si uvedomujú svoj výber stravy, by mäso z pytóna mohlo byť zdravšou alternatívou k tradičným druhom mäsa, ako je hovädzie alebo bravčové.

Udržateľnosť: Chov pytónov je ekologickejší v porovnaní s tradičným chovom hospodárskych zvierat z niekoľkých dôvodov. Ide hlavne o nižšie emisie skleníkových plynov, efektívnu premenu potravy aj menšiu spotrebu pôdy a vody.

Odolnosť voči zmene klímy: Pytóny sú prispôsobené rôznym klimatickým podmienkam a potenciálne by sa im mohlo dariť v prostredí, kde je tradičný chov hospodárskych zvierat neudržateľný.