Čierne stavby možno po novom skolaudovať. Je potrebné splniť tieto podmienky (NÁVOD)
- Novela stavebného zákona umožňuje legalizáciu takzvaných čiernych stavieb
- Je však potrebné splniť niekoľko podmienok
- Novela stavebného zákona umožňuje legalizáciu takzvaných čiernych stavieb
- Je však potrebné splniť niekoľko podmienok
Od 1. apríla vstúpila do platnosti novela stavebného zákona, ktorá umožňuje dodatočnú kolaudáciu čiernych stavieb. Konanie sa môže začať len na žiadosť vlastníka nelegálnej stavby. Týka sa to stavieb, ktoré boli postavené na pozemku vlastníka. Takéto stavby nemožno legalizovať v ochranných pásmach či na cudzích pozemkoch.
Možné je dodatočne legalizovať stavby, ktoré boli postavené do 1. apríla tohto roka, teda kým nevstúpila novela do platnosti.
„Hovoríme o tom, že v prípade, že mám postavenú nejakú stodolu, šopu, letnú kuchyňu, bazén a prihlásim sa dnes na stavebný úrad, tak idem cez správne konanie, ktoré ho vyslovene dáva priamo do užívania, to znamená – idem priamo na kolaudáciu,“ vysvetlil aktuálne zmeny v stavebnej legislatíve minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smer-SD).
„Je to stále správne konanie, to znamená, že stále sú účastníkmi konania susedia a podobne, ale nemusím už ísť cez to dodatočné stavebné konanie, ktoré bolo časovo náročné.“
Ako to funguje
Ak chce stavebník dodatočne takúto stavbu zlegalizovať, musí splniť niekoľko podmienok. Ako sme už spomenuli, stavba nesmie byť v ochrannom pásme či na cudzom pozemku. Pri tejto stavbe zároveň nesmie byť už začaté konanie o odstránení či dodatočnom legalizovaní. Musí ísť o stavbu, ktorú stavebník bude využívať na ten účel, na ktorý bola postavená.
Naďalej pôjde o správne konanie, ktorého účastníkmi sú napríklad susedia. Nie je potrebné ale ísť cez dodatočné stavebné konanie, ktoré bolo časovo náročné.
Stavebný úrad následne takzvanú čiernu stavbu, ktorá bola postavená a užívaná bez povolenia stavebného úradu, môže zlegalizovať. Úrad teda vydáva rozhodnutie o spôsobilosti stavby na jej užívanie.
Toto rozhodnutie bude mať účinky kolaudačného rozhodnutia. Podľa Ráža amnestia pri čiernych stavbách predstavuje istú hrubú čiaru pred tým, ako sa zavedie nová stavebná legislatíva, ktorej účinnosť bola odložená do 1. apríla 2025. Nový stavebný zákon totiž bude podľa ministra pozerať na nelegálne stavby prísnejšie.
Denník Sme upozornil na to, že aj počas druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD) sa dialo dodatočné povoľovanie stavieb. Známy je pritom prípad vily odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka na bratislavskom Slavíne.
Tá sa nestavala podľa pôvodných plánov a povoľovala sa aj jej nafúknutá veľkosť. Herec Milan Kňažko, ktorý vlastní susednú nehnuteľnosť, sa s Bašternákom preto aj súdil.
Podmienky schválenia
Popri tejto novele zároveň platí časť zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
„Pri zápise stavby alebo podzemnej stavby do katastra, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. októbrom 1976, sa predkladá oznámenie obce, kedy bola stavba alebo podzemná stavba skolaudovaná alebo daná do užívania, aké súpisné číslo jej bolo určené a kto bol jej stavebníkom podľa kolaudačného rozhodnutia alebo užívacieho povolenia; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v oznámení obce ako stavebník,“ uvádza sa v zákone.
Stavby postavené od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1989 sa od 1. apríla tohto roka považujú za stavby postavené v súlade so zákonom, ak spĺňajú dve podmienky. Musia sa nepretržite využívať na svoj účel a vlastník stavby je k tomuto dňu vlastníkom pozemku, na ktorom je takáto stavba postavená alebo má iné právo k pozemku či k pozemku, na ktorom je stavba postavená.
Ak plánujete vylepšiť svoj exteriér, bioklimatická pergola je výhodná voľba – nevyžaduje stavebné povolenie, no prináša množstvo výhod.
Hlavná stavba pohltí vedľajšie
Novela zákona zároveň mení aj ďalšie inštitúty. Ak je pri stavbe viacero jednotlivých rozhodnutí alebo súhlasov, ktoré na seba vzájomne nadväzujú a podmieňujú sa, zlúčia sa do jedného stavebného konania k hlavnej stavbe. Identifikuje sa hlavná stavba a v rámci konania k hlavnej stavbe sa pohltia aj tie vedľajšie.
„Dnes samostatne vedené konania k vedľajším stavbám budú nahradené stanoviskom dotknutého orgánu, ktorým bude orgán príslušný pre vedľajšiu stavbu. Odstráni sa tým administratívna záťaž konajúcim orgánom, stavebníkom a v neposlednom rade verejnosti,“ uvádza sa na stránke Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Zdroje: TASR, SITA, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Slov-lex, Denník Sme