Čiližrút hodnotí: Hostinec na skok od Bratislavy. Ponúka skvelé jedlá v krásnom prostredí, ktoré dýcha históriou
- Miesto, ktoré dýcha históriou a zároveň sa v ňom cítiš komfortne ako u babičky
- Rakúsko-uhorská kuchyňa, aká mi v okolí Bratislavy strašne chýbala
- Miesto, ktoré dýcha históriou a zároveň sa v ňom cítiš komfortne ako u babičky
- Rakúsko-uhorská kuchyňa, aká mi v okolí Bratislavy strašne chýbala
Nestáva sa často, že natrafíš na miesto, ktoré ti po každej stránke vyrazí dych. Ale nie takým tým „nabubralým“ spôsobom, ale naopak, krásou, útulnosťou, pohodlnosťou a vrúcnosťou.
Jedno slovo, ktoré pre mňa tento biznis vystihuje, je POHOSTINNOSŤ. Kúsok od Bratislavy, vo Svätom Jure sa mi to práve teraz stalo. Nie je to dávno, čo tu zrekonštruovali a kompletne obnovili kaštieľ Pálffy. A čo ma na tom zaujalo a prečo o tom práve dnes píšem? Je toho viac.
Na jednej strane ide o majiteľov, ktorí majú aj legendárny Hotel Lomnica, ktorý pre mňa najmä po stránke servisu patrí medzi to najlepšie, čo na Slovensku máme. Aj preto som mal podobne vysoké očakávania tu.
Ďalším dôvodom je krásna architektúra a cit pre detail, ako napríklad neskutočný luster pripomínajúci strapec hrozna vo vstupnej hale kaštieľa či nádherné nádvorie a interiér plný histórie a umenia.
No a potom gastronómia. Je tu reštaurácia Arte, ktorej sa určite ešte niekedy budem venovať, ale hlavne Hostinec Palatín, ktorý som mal možnosť s mojím kamarátom navštíviť a čo to ochutnať, ako aj podebatovať s miestnym šéfkuchárom Patrikom Andrejčákom. Rovnako sa tu nachádza aj vinárstvo VIAJUR a pivovar Pálffy Brauerei.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kaštieľ paradoxne nenesie meno po niektorom z mocných mužov rodu Pálffyovcov, ale po pozoruhodnej dáme Kataríne Pálffy, ktorá bola paňou Pezinka a Jura a prvou vlastníčkou kaštieľa z tohto rodu. Už v tej dobe kaštieľ renovovala a jeho súčasťou boli pivnice a obklopený bol vinohradmi, o ktoré sa starala, rovnako ako o ľudí, ktorí pre ňu pracovali, keďže bez nich by rozvoj možný nebol.
A mne je sympatické, že dnešní majitelia práve toto zachovali nezmenené.
S citom zrenovovali kaštieľ, otvorili reštaurácie, vybudovali vinárstvo a chcú hostiť a tešiť nás návštevníkov A nie, úspech takýchto miest nie je to o tom, že keď má niekto prostriedky na investovanie, tak je to ľahké a samozrejmé. Je to o tvrdej robote a prístupe k nej.
Peniaze totiž neurobia to, že sa od prvej sekundy cítiš vo vrúcnom prostredí, kde obsluha presne vie, čo má robiť, má úsmev na tvári a jej jedinou túžbou je, aby si sa cítil pohodlne a dobre. Ani to, že niekto zamaká a zostaví menu plné rakúsko-uhorských, čiže nášmu srdcu a jazyku blízkych chutí a ingrediencií.
A ani to, že keď vám o nich šéfkuchár rozpráva, tak z neho cítiť vášeň a nedočkavé napätie, ako tebe, ako hosťovi, teda jedinému podstatnému a oprávnenému kritikovi, bude chutiť. Nič z tohto sa za peniaze kúpiť nedá. A tu tá vášeň priam sála. Sem chcem priviesť rodinu, biznis partnera, prosto každého, kto má rád život.
Samotná reštaurácia podľa môjho pozorovania stojí na troch pilieroch. Pohostinnosť, teda servis a pohodlie, kuchyňa a víno. Hostinec by mal štandardne, ako už z názvu vyplýva, hostiť, a teda hosť by sa mal cítiť pohodlne, neviazane, aby si mohol naplno vychutnať všetko, čo dobré jedlo ponúka.
Interiér Palatínu je vkusne zariadený, drevené stoly, krb, látkové prestierania, ale aj zaujímavý príbor či poháre na víno na stoloch (prirodzene – veď tu majú vlastné vinárstvo). Čašníci sú vzorne upravení a dokonale ovládajú každé jedlo aj víno z lístka.
A čo to vypovedá? Počul som veľakrát názor, že sa v takomto prostredí cíti hosť nekomfortne, zviazane a že je to dokonca prejav akéhosi luxusu či výberovosti reštaurácie. Toto si ja vôbec nemyslím. Práve naopak. Je to prejav toho, že si ma tu ako hosťa vážia a chcú, aby som za dverami nechal problémy všedného dňa a nechal sa obsluhovať.
Vôbec nepotrebujem prísť vhodne oblečený alebo sa zamýšľať, ktorý príbor použiť, alebo či si musím dať víno. Potrebujem sa len uvoľniť a nechať sa unášať. Na všetko ostatné je tu obsluha. A tu to pre mňa funguje na 100 %.
Druhým je kuchyňa, ktorej kraľuje nesmierne sympatický a uveriteľný Patrik so svojím tímom. Mladý a sympatický kuchár, z ktorého srší chuť tešiť ľudí jedlom a chuťami. Málokedy niekoho vidieť pred ľuďmi s takou iskrou v oku rozprávať o jedlách, ktoré ponúka.
Obrovskou výhodou je vlastná farma, produkty, s ktorými pracujú, sú vlastnej výroby a rozhodli sa v súlade s históriou vsadiť na chute Rakúsko-Uhorska, ale technikami a umom ich preniesť do 21. storočia. Uvidíme, ako sa im to podarilo.
No a v neposlednom rade vína. VIAJUR – priznám sa, že pred pár rokmi bolo toto vinárstvo pre mňa len šedý, nie príliš zaujímavý priemer. Dnes prešlo cestou, výmenou enológa a my sme boli z vín prekvapení. Jurský Rizling, Pét nat zo Sauvignonu (obzvlášť živý), sekt či Pinot Noir (tip – všetky si tu na mieste vieš kúpiť v ich vinotéke) by som si dal kedykoľvek znova (a rozhodne aj dám).
Poďme sa však pozrieť na jedlo. Veď to je to hlavné.
Jednu vec si veľmi cením, keď hosť pri čakaní na jedlo dostane niečo malé. Prečo? Neviem, ako to máte vy, ale ja keď si prečítam lístok, ktorý sa mi naozaj páči, a potom mám 10 – 15 minút čakať na jedlo, tak mi tečú sliny.
Preto keď mi donesú niečo malé, tak sa teším. Tu by som to niečo malé s pokojom zaradil aj do menu. Domáce cibuľové maslo so smaženou cibuľkou a kôprovým olejom a žemlička z praclíkového cesta je fantastický nápad a funguje geniálne.
Jedno z naj jedál, aké som tento rok jedol, je jaternica. Úplná chuť detstva, ozvláštnená kyselkavou ciderovou penou, bravčový popcorn, kúsky jabĺčka a neodmysliteľná kyslá kapusta. Neskutočná súhra – užívam a ručičky bozkávam. Cena 9 €.
Ďalším predjedlom je terina z foie gras. Želé z brusníc aj lokša plnená orechmi či opité jablká sú výborný nápad. Jedlo nádherne vyzerá a má veľký potenciál. Žiaľ, bolo cítiť príliš neodpareným alkoholom a prebíjala jeho horkosť.
Kuchár sa okamžite prišiel ospravedlniť a na moje potešenie nám ďakoval za kritiku. Tak to má byť a verím, že nabudúce bude dokonalá. Cena 14 €. Kačací kaldoun – jedna z mojich obľúbených polievok má úžasnú konzistenciu.
Neviem, či som jedol lepšie urobené srdcia, ktoré boli jeho súčasťou rovnako ako kroketky zo zeleru, ktoré tomuto krému dodávali zemitosť a príťažlivosť. Ak by bola chuť krému výrazne mäsitejšia, bolo by to dokonalé. Cena 9 €. Tu sa pristavím.
Je podľa mňa enormne dôležité, aby sme prípadnú kritiku dávali reštaurácii priamo na mieste. Nie je to nič nepríjemné a každý normálny kuchár sa skôr poteší. Ako inak sa môže zlepšiť? Samozrejme to musí byť kritika zmysluplná a konštruktívna.
Dať o týždeň 1 hviezdu na Google nikomu a nijako nepomôže. Reštaurácia už nemá ako napraviť chybu a ty ako hosť sa už nedočkáš nápravy. Riešme to na mieste. Je to prirodzené a len toto môže všetkým stranám pomôcť.
Esenciou rakúsko-uhorskej kuchyne je pre mňa Tafelspitz, ktorý mi v takomto prevedení veľmi chýbal. Jedlo má v zásade samo osebe tri chody a naozaj k nemu už netreba ani predjedlo, ani nič iné. Začína extrémne temne silným vývarom s celestínskymi rezance (v zásade palacinkové cesto), ktoré sa konečne nerozpadali a mali svoju chuť aj textúru.
Prvýkrát v živote mi dokonca chutil aj osolený špik na len jemne opečenom chlebe. Asi bol dobre vypečený a nebol príliš mastný a rôsolovitý.
Nasleduje mäso, ktoré je neopísateľne jemné, a tuk, ktorý je jeho súčasťou, sa len tak rozplýva a násobí chute. Prílohou je silno cesnakovo-špenátové pyré, pečené zemiaky a tri druhy omáčok. Chlebová omáčka bola síce trošku mdlá, ale zato jabĺčkový chren a chlebová mayo boli neopísateľne dobré. Toto všetko za 39 €.
Chýbať nesmie viedenský rezeň. Obrovský, mäkký, chutný a voňavý, pretože sa smaží v čistom masle a to ma totálne dostalo. Neviem, či som jedol lepší. Zemiaky vynikajúce, ale gamechanger je tu sladkavý a jemne pikantný uhorkový šalát. Cena za gigantickú porciu je 32 €.
Nesmie chýbať divina a musím povedať, že jeleň je dobrá voľba. Mäkučký, doplnený o chrumkavé šišky, ríbezle či hutný, až čokoládou chutiaci demi glace, dulu a huby. Čisto jesenný les na tanieri. Cena 29 €. K tomuto si rozhodne daj Pinot Noir a užívaj.
Na lístku je aj jedlo, ktoré sa volá zemiakový piroh a odporučil nám ho ochutnať šéfkuchár. A vieš, čo to vlastne bolo? Neuveriteľne zábavne prevedený granadír. Papriková omáčka, zemiakový piroh s kapustou, nakladané uhorky či chrumkavý chips. Komplexná súhra chutí. Toto nevynechaj. Cena 19 €.
Ako dezert som si nemohol vybrať nič iné ako štrúdľu. Och, áno. Ako keby som si ju vymyslel ja pre mňa. Zbožňujem kontrasty horúce a studené, krémové a chrumkavé. No a tento dezert je k tomu priam predurčený.
Na spodku horúce jablká s nádychom škorice, prekryté krehkým a chrumkavým cestom. Na tom celom vyniká zmrzlina z kyslej smotany poliata škoricovým medom. Nevieš si to predstaviť? Chápem. Bež ochutnať, rozbi oplátku cesta, zabor lyžicu a poďakuješ mi. Cena 7 €.
Ak sa ti tu podarí aj prespať v niektorom z naozaj pohodlných apartmánov (v jednom majú dokonca aj pípu s pivom pri vani, lebo je priamo nad tunajším pivovarom), tak odporúčam dať si aj raňajky, alebo na ne dobehnúť len tak cielene ako ja. Oplatí sa to.
Pár jedál, jednoduché a pekne vyskladané. Pošírované vajíčko má geniálnu konzistenciu. Kaviár je zábavný a holandská akurátne krémová. Brioška na vrchu chrumkavá a vnútri vláčna. Nie som fanúšik Benediktov s rybou namiesto šunky/slaniny, ale toto funguje.
Rovnako ako domáca klobáska, ktorá sa sem naozaj hodí. K nej kyslá zelenina so sladkými tónmi, fermenty, baraní roh či kapusta a skvelá horčica. Mňam. Dať čerstvý chlieb namiesto včerajšieho a lepšie raňajky si ani predstaviť neviem.
Mám z prvých návštev pocit, že sa tu niekto rozhodol robiť veci poctivo – obyčajné jedlá v krásnom prostredí, veľmi nenútene za rozumné ceny, ale so servisom tak prirodzene fantastickým. A to sa mne páči. Ja sa rád cítim prirodzene dobre a pohodlne.