Čiližrút hodnotí: Ich bistro sa stalo bratislavským „lovebrandom“. Nechýba rožok s maslom a medom a našľahané kakao
- Dvaja kamaráti vybudovali za rok permanentne plné bistro, ktoré sa stáva „love brandom“
- Jedny z najlepších obedov v Bratislave a raňajky, od ktorých budeš závislý
- Dvaja kamaráti vybudovali za rok permanentne plné bistro, ktoré sa stáva „love brandom“
- Jedny z najlepších obedov v Bratislave a raňajky, od ktorých budeš závislý
Bistro 24 založili pred niečo viac ako rokom dvaja kamaráti Jakub Ptačin z reklamnej brandže a Lukáš Kojdiak, kuchár, ktorý sa práve vrátil z Nemecka.
Našli dieru na trhu a dnes vedú už takmer kultové bistro na Štefánikovej ulici v Bratislave. Jakubovi chýbalo miesto, kde by si mohol v okolí dať výborné celodenné raňajky a klasický, ale poctivo uvarený obed.
Lukáš bol presne tá osoba, ktorá by mohla toto priniesť a stať sa neodmysliteľnou tvárou takéhoto miesta. A po roku fungovania je jasné, že sa to podarilo. Ukazuje to neustále plné bistro a spokojné tváre zákazníkov.
Vsadili totiž na pár jednoduchých vecí. Prvou z nich je poloha. Kúsok od hlavnej vlakovej stanice je vysoký pohyb ľudí a kopec kancelárií, a teda potenciálnych zákazníkov.
Druhou je jednoduchý vizuál bistra a interiér, ktorý síce nie je výkvetom práce architektov s ašpiráciou na cenu za design, ale je funkčný a normálny. Toto slovo je pri love brande, akým sa pomaly, ale isto Bistro 24 stáva, veľmi dôležité. Miesto, kam chceš ísť kedykoľvek s cieľom dobre sa najesť.
Ďalšou je jedlo. Ponuka je pomerne jednoduchá a tvorená jedlami, ktoré sú každému notoricky známe. Ale sú s obrovskou láskou a chuťou uvarené, dochutené a v tej najjednoduchšej podobe podávané.
No a poslednou, ale vôbec nie čo sa týka dôležitosti, je personál. Na čele s vždy usmiatym, veľmi pokorným, ale neuveriteľne talentovaným Lukášom. V kuchyni spolu s celým tímom a na pľace s neodmysliteľným Rišom (alebo ujom Riškom, ako ho volá moja dvojročná Dorotka), tvoria dream team, ktorý ti chtiac-nechtiac vždy vyčarí úsmev na tvári.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ponuku tvoria raňajky, obedové menu a pomerne stručný, ale chuťami nabitý stály lístok. Začnem raňajkami. Tie sú tu totiž už legendárne.
Kde si napríklad dáš čerstvý rožok s maslom a medom (1,6 €) a k tomu našľahané kakauko? Áno, dobre čítaš. A mňa to dostalo a dávam si ho pomerne často. Alebo kto robí fúziu oravskej a japonskej kuchyne?
No Lukáš. Rožok s oravským prošutom, nakladanými uhorkami a wasabi majonézou (3,5 €). Funguje to? Brutálne.
Radšej klasika? Perfektná praženica, naozaj krémová, párky, dokonca aj vegánske, pečená slanina s kváskovým chlebom či volské oká sú v ponuke tiež. Nátierky, krupičná kaša, termix aj domáci cottage cheese.
Tri veci ale za mňa vyčnievajú: fenomenálny parížsky šalát, ktorý si každodenne pripravujú, lečo, ktoré je hádam lepšie, ako by som si ho pripravil sám, a najmä vajcia benedikt.
S tými spravili dieru do bratislavského sveta a nie sú menej ako dokonalé. Dosiahli absolútny vrchol svojej kategórie a je takmer nutnosť ich aspoň raz ochutnať (2 ks 8,5 €).
Ďalšou časťou ponuky sú obedy. Od stredy do piatka obedové menu v cene 8,9 €, v piatok navyše sladké a streda až nedeľa špeciálne týždňové menu od 12,9 €.
Každý deň je na výber mäsová a vege verzia. Každé jedlo je v zásade jednoduché, čo sa surovín aj servírovania týka. Ale Lukáš do nich dáva kus svojho talentu, umenia a srdiečka.
Aj z jedál, ako pečené kura, koložvárska kapusta, španielsky vtáčik, sviečková či granadír, robia každodenný zážitok. Na špeciálnom menu nájdeš pecky ako sviečková, kačica, ale aj thajské curry či losos. A z každodenného menučka sa zrazu stane niečo, o čom budeš chcieť rozprávať známym a fotiť si ho na Instagramy.
Stály lístok obsahuje síce len zopár jedál, ale ja tu mám minimálne tri obrovské hajlajty. Prvým z nich je môj, hádam od detstva milovaný, špenát.
Ten je presne, ako som tu pri jedlách zvyknutý – puristický, zameraný na surovinu, jej prípravu a vytiahnutie chutí. „Prívarok“ bez múky, bez vajíčka len silná chuť špenátu a mäso. To je óda na varený hovädzí šál.
Silná chuť, perfektná konzistencia a ultimátna šťavnatosť (12,9 €). Ďalším je kedysi stálica menu, dnes už podpultovka – vyprážaná tlačenka. Jemne badiánová, silno mäsová, aby držala v trojobale, ktorý je majstrovským dielom – nerozpadá sa, drží obsah a je absolútne chrumkavý.
Rovnako je to aj pri rezni, ktorý je momentálne na menu s opekanými zemiakmi a brusnicami (13,9 €). A do tretice slovenský ramen. Ultra silný, takmer rôsolovitý hovädzí vývar, dobrá zelenina, kopec mäsa, s palacinkovými (celestínskymi) rezancami, klasickými rezancami a pečeňovými knedličkami v pollitrovom prevedení ako hlavné jedlo. Dokonalosť (9,9 €).
Samozrejme si tu dáš aj niečo sladké. Tiež klasiky. Tvarohová vianočka, veterníky, pavlovky a iné útoky na cukor, cholesterol a chuťové bunky sa menia denne podľa toho, čo sa napečie. Jedno majú spoločné – strašne ťažko sa im odoláva a ja sa snažím vždy tak nejako pozerať bokom, aby som nepodľahol.
Mohli by sme hovoriť o drobných nedostatkoch. O pohároch na víno, z ktorých by si štandardne víno nechcel piť, o hluku z ulice, o stiesnenom priestore či detailoch, na ktorých sa dá stále pracovať. A inde by možno aj vadili. Ale tu si to potrebuješ zažiť a zistiť, že všetko to tu spolu vytvára celok, v ktorom sa cítiš naozaj príjemne a vítaný.
Čiližrút
Volám sa Čiližrút. Teda reálne som Mišo a Čiližrút je meno, ktoré používam na sociálnych sieťach, kde už cca 5 rokov prinášam informácie a zaujímavosti zo slovenského gastra.
Najmä však o reštauráciách, kaviarňach či baroch a vinárňach. Aj keď nie som profesionál, v minulosti som odrobil nejaký čas v kuchyniach na rozličných pozíciách na Slovensku aj v zahraničí, ako aj v hoteloch či reštauráciách. Gastro a všetko okolo neho je moja srdcovka a hobby.
Sledujem šéfkuchárov, spoznávam malých farmárov, dodávateľov a producentov, ochutnávam nové aj zabehnuté koncepty a o zážitky z nich sa chcem podeliť. So Startitup sme sa dohodli na koncepte recenzií, ktoré nie sú na Slovensku úplne rozšírené. Najmä nie tie, ktoré obsahujú aj konštruktívnu kritiku.
Sám na IG a FB píšem len pozitívne zážitky a tie negatívne som komunikoval len na mieste. Myslím, si že písanie vyvážených recenzií, aj s tými negatívnymi, môže byť prínosom ako pre čitateľa, tak aj pre podnik, ktorý si pri každodenných povinnostiach ani nemusí byť vedomý detailov a chýb, ktorých doladenie by mohlo priniesť viac spokojných zákazníkov. Veď preto to robia, a tak som presvedčený, že práve toto môže byť ďalším malým prínosom pre slovenské gastro, ktorého som obrovským fanúšikom.
Viac mojich tipov na reštaurácie nájdeš na Instagrame Čiližrút.