Čiližrút hodnotí: Jeden z našich najstarších hotelov chce po novom zaujať ľudovou prešporskou kuchyňou. Darí sa mu to?

Hotel Devín a jeho gastrozariadenia boli veľmi dlho v obrovskom rozpore. Na jednej strane nádherná historická budova, obrovský kus histórie či dychberúci interiér. Na strane druhej pomerne zanedbané a zabudnuté gastro.

Aspoň tak sme ho vnímali asi takmer všetci navonok. Avšak po nedávnej informácii, že prichádza snaha o znovuobnovenie gastra v tejto inštitúcii a taktiež nedávnej návšteve druhej z tunajších prevádzok – Francúzskej reštaurácie –, som rozhodne chcel ochutnať aj ikonické Café Devín.

O to viac, keď som sa dopočul o ambícii pritiahnuť Bratislavčanov a ponúkať klasickú prešporskú kuchyňu. Táto podľa mňa v Bratislave veľmi chýba, a tak som sa nevedel dočkať návštevy.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Čiližrút (@cilizrut)

Čo rozhodne zaujme na prvý pohľad, je interiér. Je krásny, ale má to jedno ALE. Keďže som sa dopočul, že ambíciou je pritiahnuť lokálne obecenstvo na ľudovú prešporskú kuchyňu, tak je možno až príliš pekný. Prečo?

My Slováci sa totiž vo všeobecnosti trošku viac ako inde v Európe obávame reštaurácií s vysoko pozorným personálom a krásne prestretými stolmi s vínovými pohármi. Pritom to podľa mňa má byť bežný štandard, ale máme z toho tak trošku stiesnený pocit.

Alebo lepšie povedané, možno cítime akúsi zodpovednosť hraničiacu až s nepohodlnosťou, hlavne po stránke uvoľnenia sa a pohody pri jedle a debatách so spoločnosťou. Je to možno škoda – viac o tom v budúcom článku, ale rozhodne je to fakt, s ktorým by prevádzka mala rátať, ak chce prehovoriť k masám. Inak nemám prostrediu absolútne čo vytknúť. Je nádherné, svetlé, príjemné a pohodlné.

zdroj: Čiližrút/Café Devín

Čo sa tu absolútne vymyká štandardom, je kvalita servisu. Ten, na čele s Attilom Mérim, presne vie, ako sa k hosťovi správať, ako odhadnúť, kedy byť zhovorčivý, poradiť, byť žoviálny a vtipný, alebo naopak, absolútne neviditeľný.

Zároveň je vždy práve tam, kde ho hosť potrebuje a keď ho hosť potrebuje. Toto je dôležitý aspekt dobrého servisu a nie som si istý, či sa to dá na 100 % naučiť, alebo to treba mať v sebe. Tu toto funguje fantasticky. 

Vlastne, keď tak nad tým premýšľam, ak sa sem už akýkoľvek typ hosťa dostane, som takmer presvedčený, že bude spokojný. Problémom tejto prevádzky totiž podľa mňa nie je, že by bol niekto po návšteve nespokojný, problémom je dostať hostí dnu cez dvere, kde sa ich chopí famózny personál a dostanú, predbieham, výborne najesť.

Propagácia navonok nie je totiž takmer žiadna a tá, čo je, sa nezameriava na ľudovosť a prešporské jedlá, ale skôr na históriu a noblesu.

zdroj: Čiližrút/Café Devín

Toto by som naozaj prenechal vedľajšej, luxusnejšej prevádzke Francúzskej reštaurácie, ku ktorej sa to perfektne hodí. Tu by som sa zameral na pohodu, jedlá, chute, dodávateľov, rodinnosť, nedeľné obedy či oslavy. Ale to je len môj drobný postreh.

A ako tu chutí? Drobnosti sa nájdu, ale jedným slovom – fantasticky. Jedálny lístok je rozdelený na tri sekcie. Biznis menu sa podáva cez obed a à la carte a sezónne menu počas obedov aj večere. Menu sú krátke, poväčšine ladené do lokálnych surovín a nám známych jedál.

zdroj: Čiližrút/Café Devín

Dalo by sa pýtať, prečo je na sezónnom menu morský vlk a nie pstruh či sumec alebo či tu má byť Caesar šalát (podľa mňa áno), ale to sú individuálne detaily. Mňa vyrušili dve iné veci.

Jednou je akoby včlenenie raňajkových jedál medzi predjedlá. Ako hosť na obed alebo večeru celkom nerozumiem avokádovému chlebíku či croissantu pre hladošov vedľa tradičného tataráku – nedáva to zmysel a pôsobí to rušivo.

Zároveň raňajkové jedlá spôsobili, že pri ich prevahe medzi predjedlami zostal len tatarák, ktorý je, mimochodom, veľmi dobre dochutený a pohodlne podávaný priamo na hrianke, a krevety na grile s chilli.

Čiližrút hodnotí: Café Devín

GALÉRIA+ 10

Milujem krevety, akurát celkom nerozumiem ich miestu na tomto menu. Druhým detailom sú vyššie ceny. Respektíve, ak sa chce reštaurácia profilovať ako, nazvime to, hotelová reštaurácia vyššej triedy, tak sú absolútne OK. Ale opäť – ak chcú pritiahnuť masy Bratislavčanov, budú ich musieť prehodnotiť. 

Business menu je tu absolútne fantastické a prenieslo ma chuťou naspäť k babičke, ale prezentáciou a prevedením ostalo v 21. storočí. Lúsková polievka geniálne dochutená, ozvláštnená kôprovým olejom, aj sviečková na smotane s neuveriteľne šťavnatým mäsom a poriadnou dávkou omáčky ma veľmi potešili.

zdroj: Čiližrút/Café Devín

Cena 13,9 € však, žiaľ, pre priemerného Bratislavčana nie je na každodennú návštevu. Spomínaný tatarák však pri výbornej kvalite stál 9,9 €, čo je zas na naše pomery a dnešnú dobu už veľmi primeraná cena.

Zo sezónneho menu som ochutnal už všadeprítomný tekvicový krém. Ale musím povedať, že taký chutný a vkusne naservírovaný som už veľmi dávno nejedol. Teda okrem toho od mojej manželky. Cena 6,9 € je, povedzme, na hrane, ale akceptovateľná. 

Čo ma však na sezónnom menu veľmi potešilo, je králik. Prekrásne naservírovaná ružová roláda, výborné tekvicové pyré, grilovaná zelenina a netradične tmavý a hustý demi glace tvorili presne také súznenie a lahodnosť, akú si tu predstavujem.

Už som takmer išiel kritizovať dve vetvičky tymiánu ako ozdobu. Ale on bol fritovaný a neuveriteľne chutný. Celé dobre, len cena 24,9 € je naozaj vysoko nad priemer. Výborné boli aj kačka z jedálneho lístka a nadpriemerný bol aj Caesar.

zdroj: Čiližrút/Café Devín

Na kačke sa mi veľmi páčil opečený knedlík, pozor ale treba dať na vodu, ktorá vytekala z inak výborne dochutenej kapusty. Cena 21,9 €. Ceasar delilo od dokonalosti výraznejšia chuť dresingu a o 30 sekúnd menej uvarené vajíčko. Inak okrem ceny 17,9 € nemám čo vytknúť.

Absolútny „hajlajt“ celého menu bol pre mňa tradičný kurací paprikáš. Jednak sa to sem extrémne hodí, jednak bol aj celkom fér nacenený – 15,9 €, ale hlavne bol dokonalý. Prvá vec. Mäso s kosťou a kožou. To je pre mňa základ dobrej a silnej chute.

Čiližrút hodnotí: Mesto s obrovským potenciálom vsádza na turistické pasce. Zažil som tu „gastrofail“

Potom vznikne silná a hustá smotanová omáčka, ktorou sa tu rozhodne nešetrilo, a v neposlednom rade skvelé halušky. Celé jedlo ozvláštňovali kúsky jabĺčka, ktoré ma bavili a naozaj sa sem hodili. Skvelá práca.

Za mňa môžem tento podnik len odporúčať. Budem však veľmi rád, ak popracujú na detailoch a cenovej politike, a prajem im, aby bol podnik od rána do večera plný ako hotelových hostí, tak aj nás miestnych milovníkov dobrého jedla.