Čiližrút hodnotí: Návšteva Tkáčovej reštaurácie po pol roku od otvorenia prekvapuje hneď niekoľkými novinkami
- Ako sa vyvíja najambicióznejší gastroprojekt na Slovensku po pol roku od otvorenia
- Stojí návšteva za to a má zmysel sa baviť o michelinskej hviezde?
- Ako sa vyvíja najambicióznejší gastroprojekt na Slovensku po pol roku od otvorenia
- Stojí návšteva za to a má zmysel sa baviť o michelinskej hviezde?
Je to presne pol roka, od kedy sa otvorili brány najambicióznejšieho a zrejme aj finančne najnáročnejšieho gastroprojektu na Slovensku. Prináša kopec závisti, kontroverzie a diskusií, či nám takéto niečo treba.
Treba.
Na malom kopčeku v bratislavskej mestskej časti Devín stojí architektonicky nádherný, ale pomerne nenápadný domček, v ktorom sa nachádza reštaurácia ECK.
Zvonku je totiž dominantou práve spomínaný kopček, záhrada a terasa. Prejdeš cez obrovskú drevenú bránu a áno, padne ti sánka.
Pre pochybovačov to napíšem hneď – všetky útraty sú plne hradené mnou, články si nikto neobjednáva, nikto mi ich neupravuje, píšem len to, čo aktuálne cítim a zažívam pri návštevách podnikov.
Cez deň uvidíš prekrásnu a, musím povedať, ultra fotogenickú záhradu, mladý vinohrad, stromy, skalky a kopec nádherného umenia v podobe sôch. Keď sa zotmie, nastáva nádherná hra svetiel, západu slnka, obrysov a kontúr. Naozaj pôsobivé.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Prejdeš sa maličkým kopčekom a blížiš sa k domčeku s krásnymi mohutnými dverami, ktoré sa otvárajú, keď sa k nim približuješ. Toto je zatiaľ rovnaké ako pri mojej poslednej návšteve, keď sa ECK ešte len otváral. Okamžite, ako prejdeš prahom dverí, kde ťa uvíta personál zodpovedný za tvoje pohodlie, sa stanú dve veci v jednom momente.
Svet za dverami prestane existovať a ty pocítiš, že si vstúpil do prostredia, kde sa o teba budú starať od prvej až do poslednej sekundy v snahe urobiť tvoju návštevu čo najpríjemnejšou a nezabudnuteľnou. Tento pocit som mal hneď pri vstupe do podniku len niekoľkokrát v živote.
Zároveň s tým ťa absolútne opantá jeden z najkrajších a do najposlednejšieho detailu domyslený interiér, aký som kedy videl. Kopec umenia, presklená špajza, otvorená kuchyňa s ohňom, malý, ale pohodlný bar, až po toalety s veľmi kontroverznou a zábavnou tapetou.
Už v prvých minútach cítiť posun v servise. Ten bol prvotriedny už pred pol rokom, ale momentálne je rozhodne zohratejší, zladenejší a vidno, ako si tento stroj za pol roka sadol, namazal kolieska a dnes funguje absolútne samozrejme a bez škrípania.
V bare si dáš výborné Negroni alebo Old Fashioned (12 €) s pôsobivou kockou ľadu s vypáleným názvom reštaurácie, navnadíš chuťové poháriky a presunieš sa do jedálenskej časti.
Tej dominuje otvorená kuchyňa s päticou fantastických kuchárov pod vedením Daniela Tilingera a sous chefa Jakuba Bíra, 6 okrúhlych stolov, fascinujúci obraz a presklená stena, za ktorou sa počas večera odohráva úchvatný západ slnka. Banálne? Nie.
Aj toto sú tie do posledného detailu premyslené drobnosti, ktoré vytvárajú celok a zážitok z neho. Aj toto sú tie detaily, ktoré odlišujú výborné reštaurácie od nezabudnuteľných.
Obrovský posun vidím aj v jedle. Oficiálne 7-chodové menu v cene 90 € je v skutočnosti 15 rôznych menších či väčších jedál. Chute sú prepracovanejšie, extravagantnejšie, vyladenejšie a celkovo zaujímavé. Fantastické to bolo aj pri minulej návšteve, ale posun je markantný a želaný.
Takáto úroveň reštaurácie nesmie nikdy zastaviť v bode, že už je to dobré. Hrajú sa so štruktúrami a textúrami, s ohňom, so surovinami a ich kombináciami. Ale vždy s obrovským dôrazom a rešpektom k lokálnej surovine a jej citlivom kombinovaní a výraznom ochucovaní.
Priznám sa, že to je presne to, čo mám rád. K jedlu máš na výber 3 druhy párovania – naturálne európske vína v cene 65 €, svetové klasiky za 85 € a nealkoholické párovanie v cene 50 €.
Vína má na starosti jeden z najlepších slovenských someliérov Peter Lunter so skúsenosťami z michelinských reštaurácií a vďaka možnostiam a kontaktom tu má k dispozícii pivnicu s tisíckami vín všetkých kategórií s cenovkami od cca. 30 € po niekoľko tisíc za fľašu. Debaty s ním nemajú konca a sú nesmierne zaujímavým oživením večera.
Skúsim len veľmi krátko k jednotlivým chodom len pre predstavu, keďže sa pomerne často obmieňajú podľa sezóny. Na začiatok, ešte pred štartom samotného menu pristane na stole štvorica snackov ako taká pozornosť a predstavenie sa z kuchyne. Všetky jedlá prinášajú na stôl kuchári za asistencie servisu.
Zaúdené kalerábové listy a dresing z fermentovaného petržlenu a horčice, variácia na fish&chips, čo je vlastne tatarák zo pstruha vysmažený v cestíčku a kôprová mayo – veľmi silná a sympatická chuť; bôčik s BBQ chren, zeler – chuť skoro, akoby to bol hovädzí steak, veľmi výrazná a podmanivá; a štvrtý snack rebarbora, údený úhor a rukolová mayo.
Neuveriteľne lahodná chuť a výborná chrumkavosť a pikantnosť rebarbory. Dosť vydarený štart. Ešte pred riadnym menu dostaneš neodmysliteľný chlebový chod.
Tu v jeho najjednoduchšej a asi najlepšej podobe. Domáci kváskový chlieb a slané maslo, ozvláštnené logom reštaurácie – pekný detail, famózna chuť. Odporúčam s pohárom Champagne.
Ako prvý chod riadneho menu špargľa na grile, zaúdená kyslá smotana, droždie, džús z fermentovaných orezov špargle, plus jahoda a rebarbora zo záhrady a estragónový olej. Absolútne leto, sviežosť, nečakané a také prirodzené kombinácie.
Ďalším je Óda na hlivu. Hlivové pyré, údená tarhoňa, grilovaná hliva, omáčka z hlivy, kvety cibule a ako kick do chutí slúžia nakladané brusnice – extra vydarený chod.
Pokračuje popcorn z pohánky, kalerábové rezance, salsa s petržlenovým olejom a fermentovaná zelerová omáčka – ako na tento chod prišli, je mi záhadou, vyzerá krásne, znie prinajmenšom zvláštne, ale tá chuť ťa odrovná.
Nasleduje jeseter, holandská omáčka s petržlenovým pestom, chlebová posýpka, kelová ferment omáčka a chrumkavé listy kelu. Celé jedlo je krásne, výborná ryba, kel aj omáčka, ale tu mám jedinú kritiku so zhodou pri celom stole. Chlebová krusta bola natoľko výrazná, že takpovediac zabila celé jedlo. Rozhodne by som ju zmenil, alebo vynechal.
Hlavný chod ma vyzul z topánok. Tri hodiny nad ohňom údený chrbát z prasaťa a pečené lístky šalátu. Akurátne chrumkavé, ale už tepelne upravené, k tomu čerešňový demi glace len vyzdvihol chuť a pečená cibuľa dotiahla jedlo k dokonalosti. Pri tomto chode cítiš smútok každým sústom, pretože vieš, že sa blíži jeho koniec. Mňam.
Novinkou a pre mňa jednou z najzábavnejších častí je syrový vozík, ktorý si môžeš priobjednať. Vyberieš si z cca. 12 druhov najrôznejších syrov za 5 €/ks a k tomu dostaneš hroznové želé a domáci chlieb aj krekry z ražného chleba. Hodnotím veľmi vysoko, ako prezentáciu, tak aj chuť a kvalitu syrov.
Počas multichodového tasting menu je zvykom pred hlavným dezertom podávať preddezert na prečistenie chutí, tu išlo o granitu z grepu a repy so zmrzlinou z prepáleného masla. To absolútne zmylo všetky chute a tak nejak zvláštne navodilo brutálnu chuť na sladké. Dobrá práca.
Dezertom na aktuálnom menu sú jahody a rebarbora. Farebný merengue, ktorý je chrumkavý a instagramovo efektne ho rozbiješ príborom, variácie rebarbory a jahôd a zmrzlina z mäty. Zomrel som.
Strašne silné a harmonicky spojené chute a dokonalo prepojené sladké a extrémne letnosvieže chute a vône. Toto je dezert, ktorý vie zapojiť všetky zmysly a ktorý očakávam v takejto reštaurácii. Na záver už len dvojica bonbónov, pohár 30-ročného koňaku na odporúčanie barmana a spracovávať zážitok.
Možno sa kde-tu spomína, že by Eck mohla byť reštaurácia s ašpiráciou na hviezdu. Úplne zbytočne. To, kde dnes Eck je, má tú úroveň bez debaty.
Na to, aby komisári Michelinu prišli na Slovensko, je treba, aby ich sem niekto pozval a zaplatil povedzme 200- až 300-tisíc eur. Tak ako to urobili aj všetky ostatné krajiny, kde dnes Michelin je.
A za posledné roky udelenie hviezd napríklad v Maďarsku, Poľsku, Česku či Slovinsku prinieslo ohromné množstvo turizmu a tým aj peňazí a dobrého mena pre tieto krajiny.
Ja verím, že sa toto udeje čoskoro aj u nás. Viem si predstaviť cez 10 reštaurácií hodných odporúčania, zopár na BIB Gourmand (ocenenie za vysokú kvalitu a primeranú cenu), a aj pár reštaurácií na hviezdu na Slovensku. Už to nie je o tom, že by tu nemali čo hodnotiť.
Len ich musíme zavolať. A Eck? Veľmi som nad tým premýšľal, ale Eck má zvládnutý celok, jedlá aj servis, ale aj také obrovské množstvo detailov, ako malý počet stolov, stoličky na odkladanie kabeliek a mobilov, syrový a koňakový vozík, záhrada, umenie, pivnica s vínami a tak ďalej. Podľa môjho názoru by sme sa tu mohli baviť aj dvoch hviezdach. Bez akejkoľvek nadsádzky. Tak to prosto je.
Aktuálne Eck otvoril aj letnú terasu, kam môžeš prísť na pohár vína, drobné snacky či koktail a pozrieť sa, ako to tu vyzerá aj bez nutnosti návštevy reštaurácie.
Tú však rozhodne odporúčam, lebo ide o jeden z najlepších možných „gastronomicko-predstaveniovo-chuťových“ zážitkov minimálne v rámci stredoeurópskeho regiónu.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy