Čiližrút hodnotí: Reštaurácia, ktorá v Bratislave vyvoláva kontroverzie, ide nekompromisne po kvalite suroviny

Pred pár dňami som sa rozhodol konečne navštíviť pomerne kontroverzný podnik U Taliana v Bratislave na Krížnej. Podnik patrí charizmatickému Sardínčanovi Andreovi, ktorý sa pred 20 rokmi presťahoval z Cagliari a skúsil gastropodnikanie v nie najľahšej lokalite – v Ružomberku.

Tu prevádzkoval extrémne populárnu reštauráciu a pred cca. piatimi rokmi otvoril svoj podnik v Bratislave na Krížnej. Musím povedať, že už od začiatku bol okolo podniku rozruch.

Jedni si ho nevedeli vynachváliť, iní tvrdili, že ide len o predražený a ničím nezaujímavý koncept stavajúci len na popularite majiteľa a celebritách, ktoré zásobujú sociálne siete fotkami odtiaľto.

zdroj: Čiližrút/U Taliana

Keďže malo obdobný názor aj mnoho ľudí z môjho okolia, tak som sa podvedome tomuto podniku vyhýbal aj ja. Teraz, po ochutnaní väčšieho množstva jedál, sledovaní servisu a detailov sa s vami podelím o svoj názor neovplyvnený predsudkami ani očakávaniami. Šiel som len skúšať, ochutnať a pozorovať.

Nečakaj maličkú útulnú tratóriu s kockovanými obrusmi, toto je iný typ podniku, a tak je ho potrebné aj vnímať. Ako prvé zaujme nespochybniteľne prepracovaný a nádherný interiér.

Dômyselne rozdelený na vstupno-uvítaciu časť s pohľadom na sakra kvalitnú a pozoruhodnú pizza pec, kaviarenskú časť a nádherne presvetlenú jedálenskú časť. Tá pôsobí vzdušne, luxusne, ale zároveň tak dôležitým pohodlným dojmom. Všetko je čisté a upravené. Tomuto naozaj nemožno nič vytknúť.

Čiližrút hodnotí: U Taliana

GALÉRIA+ 17

V podstate okamžite s interiérom sa do pozornosti dostane servis. Toto býva z času na čas kameňom úrazu aj v naozaj dobrých reštauráciách.

Tu cítim jednu vec. Teda vlastne, keď som sa nad tým spätne zamyslel, čo sa týka pohody a servisu (k jedlám o chvíľku), tak to patrilo naozaj k tomu najlepšiemu, čo som v poslednej dobe zažil. 

Prečo? Od privítania so záujmom cez usadenie, komunikatívnosť, neustály úsmev a chuť, absolútna vyškolenosť v znalosti celej ponuky až po schopnosť bez váhania poradiť s výberom. Veľmi dobrý bod. Ešte podotknem, že prevádzka o návšteve netušila a bola plne mnou hradená.

Chcem teraz povedať niečo k jedlám a aj k tomu, ako sa počas dlhého obeda, postupnému pochopeniu myšlienky až po rozhovor s Andreom menil názor mierne ovplyvnený podvedomými predsudkami.

Na začiatku som mal ku každému jedlu myšlienku a nápad, ako mohlo byť zaujímavejšie spracované, že je pomerne jednoduché, aj keď chutné. Až postupne po ochutnaní posledného jedla, krátkom pokeci a debate s kamošom sme to pochopili. Toto miesto má svoju cenu.

Nie je totiž zamerané na moderné kreácie (nie, že by som ich nemiloval, ale viem, kam na ne ísť), ani na fúzie či umelecké prezentácie.

zdroj: Čiližrút/U Taliana

Ak sem pôjdeš s takýmto očakávaním, budeš sklamaný. Tu ide len o najlepšiu možnú surovinu v jej najlepšej a najjednoduchšej úprave. O základné chute a rešpekt k surovine.

Netvrdím, že som nenašiel drobné chyby a rád sa o ne podelím, veď len tak sa dá posúvať vpred. Ale toto je podľa mňa podstata tohto podniku a svojím spôsobom aj jeho jedinečnosť. Poďme ochutnať.

Začali sme tuniakovo-avokádovým tatarákom. Veľmi jednoduché až puristické spracovanie. Výborná textúra a bolo cítiť naozaj kvalitnú rybu. S opečeným a chrumkavým chlebom, svojskou chuťou kapár a absolútne krémovou burratou, ktorá posúvala jedlo o stupeň hore naozaj príjemný štart. Cena 22 €.

Tu bolo také to moje, že ak by sa pridala troška výrazného bylinkového oleja, kvapka yuzu alebo čili, tak by to bolo dokonalé. Až neskôr som pochopil, že tu by to bolo úplne mimo.

Dokonalosť, na ktorej naozaj nie je čo meniť, bola paradajková polievka. Hustá, výrazne paradajková, dostatok syra a chuť umocnená čerstvou bazalkou aj kvapkou pesta. Cena 4,5 €.

zdroj: Čiližrút/U Taliana

Maličký detail bolo cca. 22-minutové čakanie na ďalšie chody (na to si určite treba dať pozor). Tie boli: neodmysliteľná pasta a pizza. Na odporúčanie sme si dali absolútnu klasiku aglio olio e peperoncino. Moje obľúbené cestoviny, také jednoduché a zároveň zložité.

Len cesnak, olej, pasta a čili. Špagety boli presne al dente, olej tvoril emulziu a bol nasiaknutý cesnakom aj čili. Ak by bol cesnak trošku viac upečený, boli by zrejme dokonalé. Cena 11 €.

Pizza. Tej sa tu naozaj venuje pozornosť, a tak by to malo byť. Ak nemá mať reštaurácia samostatnú sekciu s kvalitnou pizzou a pizzaiolom, tak by sa do toho nemala ani púšťať. Tu je všetko, ako sa patrí, a za výsledok hovorí aj nedávne zaradenie medzi top 50 miest na pizzu na svete.

Oprávnene? Ochutnal som, samozrejme, základ – Margheritu. Cesto nadýchané, chrumkavé a kompaktné. Kvalita a chuť boli cítiť z každej suroviny. Pomodoro jedno z najlepších, čo som jedol, mozzarella konzistenčne aj chuťovo fantastická a bazalka dolaďovala sviežosť. Za mňa výborná pizza. Cena 7,9 €.

Vrcholom bola pražma v celku na ohni. Povieš si, komu by sa chcelo v reštaurácii babrať s kosťami. No pravda je, že nikomu. Preto ti zručný personál rybu odprezentuje, vykostí a naservíruje aj s chrumkavou a ohňom prevoňanou kožou. Super point. Keby ešte v tomto momente ochutili rybu olejom a kvalitnou soľou, bola by dokonalá.

Čiližrút hodnotí: Na streche bratislavskej budovy vyrástlo nové bistro, kde ti jedlo pripravia priamo na otvorenom ohni

Ryba bola totiž pomerne veľká, a tak vo vnútri menej dochutená. Ale o jej čerstvosti a kvalite nemožno pochybovať. Jemnú kritiku mám aj k šalátu, ktorý bol podávaný k rybe – bol síce čerstvý a voňavý, ale absolútne ničím neochutený. Tieto dve veci doladiť a som spokojný. Cena 7 €/100g.

Jahňacie kotlety, ako zástupca mäsových chodov, opäť rozdúchali moju predstavivosť. Boli jednoducho, ale perfektne opečené, s rozmarínovými zemiakmi a mätovým dresingom. Cena 32 €. Prvá myšlienka viedla k chrumkavej pistáciovej kruste, vínovo maslovému demi glace či k parmezánovým zemiakom.

zdroj: Čiližrút/U Taliana

Potom som pochopil. Tu ochutnávaš skvelú surovinu a chuť. Lepšie ako snaha o všade všetko.

Na záver bolo nutné dať si dezert. Síce som už takmer nevládal, ale oplatilo sa. Andrea podáva typický sardínsky dezert. Chrumkavé cesto a vo vnútri ťahavý, výrazný a horúci syr plný chutí. Na tom med a koniec.

Toto ma extrémne bavilo a spojilo jednoduchosť celého menu. Úplne zbytočné bolo zdobenie dezertu nespracovaným a nesezónnym ovocím. Ale nepokazilo dojem. Cena 6 €.

S Andreom som mal čas sa aj chvíľku porozprávať. Aj po 20 rokoch v biznise je každý deň osobne prítomný v reštaurácii. Je na ňom vidno, že ho to baví, že je nadšený, že si uvedomuje, ako dôležitá je práca s personálom, a to, aby sa hosť cítil príjemne a pohodlne.

A vieš čo? Ja som sa tu presne tak cítil. A ak budem uvažovať, kam niekoho zobrať na príjemnú večeru, dobré a jednoduché jedlo v krásnom prostredí s perfektnou obsluhou a vínom, tak toto miesto si rozhodne zaradím do výberu.