Čiližrút: Slováci, neuspokojte sa s polotovarom z fritézy a nevrlou obsluhou len preto, že je to lacné (1. časť)

Možno by stačilo napísať len jednu jednoduchú vetu. To by však platilo jedine vtedy, keby sme vyžadovali prinajmenšom kvalitné suroviny a ich perfektné spracovanie. Alebo napríklad servis, ktorý je prinajmenšom usmiaty a ovláda jedlá a nápoje v ponuke. Rovnako by stačilo, keby sme sa správali k ľuďom v prevádzkach tak, ako by sme chceli, aby sa naši blízki, rodina, kolegovia či zamestnanci správali k nám.

Ale ok, takto jednoducho to asi nepôjde, tak sa skúsme na to pozrieť bližšie.

Ja by som sa v prvom diele rád zamyslel nad tým najzákladnejším. Čo by vlastne mala byť reštaurácia, kantína či bistro a v čom vlastne spočíva rozdiel medzi ľudovejšími (lacnejšími) a drahšími, až fine diningovými reštauráciami na opačnej strane spektra.

Jedno by mali mať spoločné. Dať zákazníkovi dobré jedlo a servis. Či sa podnikateľ rozhodne mať najlacnejšiu kantínu na stojáka (ktoré milujem) alebo trojhviezdičkovú Michelinskú reštauráciu s 32-chodovým degustačným menu, bude musieť zvažovať kopec rozdielnych aspektov, zamestnať odlišný aparát (veľkosťou aj rozsahom znalostí) a aj pripraviť si diametrálny rozpočet na zriadenie prevádzky, zariadenie či inventár.

Čiližrút hodnotí: Lokálna reštaurácia s farmou, kam ľudia cestujú z celého Slovenska. Ich jedlo ťa dostane do kolien

Jedno však musí byť vždy rovnaké. Spracovávať čerstvé a podľa možnosti kvalitné suroviny tým najlepším možným spôsobom. Tu by sa ponúkol protiargument, že ako si má kantína s menu za 5,9 € dovoliť kvalitnú sviečkovú, panenku či lososa.

Veď to by ekonomicky nevyšlo a musí siahnuť po menej kvalitnej či mrazenej, alebo spracovanej surovine. Blbosť. Proste nemá robiť sviečkovú, panenku či lososa. Sú iné druhy bielkoviny v násobne lacnejších pásmach. 

A to je práve ono. Ako zákazník máš právo na chutné a kvalitne spracované jedlo z čerstvých surovín v každom jednom type podniku. Mal by si na tejto kvalite striktne trvať a neuspokojiť sa fritézou kremovaným polotovarom a nevrlou obsluhou, lebo veď to stálo len 5,9 €.

Aj za túto cenu má reštauratér ponúknuť kvalitné jedlo. Veď on tú cenu nastavil. A pravdou je, že do tejto ceny musí vtesnať nájom, hygienické potreby, zamestnancov, čistenie, upratovanie, účtovníctvo, DPH, opotrebenie strojov, leasing či úver a aj zo zákona vyplývajúci zisk.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Čiližrút (@cilizrut)

Práve preto nemôžeme čakať panenku s roquefortom za takúto cenu. Ale pokojne skvelé strukoviny, pastu či bôčik, prívarky alebo kuracie stehná. Je viacero prevádzok, ktoré to už pochopili, a funguje to fantasticky. Musíme však na tom trvať my zákazníci. Nikto iný túto kvalitu nemá šancu ovplyvniť. Tomu sa budem viac venovať v ďalšej časti.

Hneď počujem protiotázku – tak prečo sú potom niektoré reštaurácie drahšie? Alebo ako si má právo niekto vypýtať za degustačné menu 40 či 90 €, keď čerstvosť surovín a poctivosť spracovania má byť rovnaká?

Odpovedí bude viac – ponúknu drahšie či ťažšie dostupné suroviny, iné rezy mäsa, čerstvé ryby či produkty striktne od malých farmárov. Taktiež cenovo a časovo náročné procesy spracovania jedla, rozsiahlejšiu vínnu či nápojovú kartu, množstvo personálu v prevádzke, spracovanie a kvalitu prostredia, inventár, energie, počet miest na sedenie a celkové zameranie.

Čiližrút hodnotí: Reštaurácia, za ktorou sa oplatí vycestovať, ponúka aj slovenské klasiky v novom šate

Toto všetko musí byť zohľadnené. A zákazník rozhodne, kam sa vyberie a kde minie svoje peniaze.

Preto je v poriadku a absolútne na mieste pečené kura s ryžou a kompótom pod 6 € v Gastre u Jakuba, menu za 9,9 € u Otta, hlavné jedlo za 20 € v Bistronomy či 90 € za multichodové menu v Eck. Všetko však musí spĺňať kvalitatívne a chuťové parametre a hlavne by to mal kuchár hosťovi uvariť a nie prihriať v mikrovlnke. To nesmieme tolerovať.

Nabudúce sa skúsim zamyslieť, či a prečo by sme sa ako zákazníci mali vyjadrovať ku kvalite servisu a jedla, keď sme boli či neboli spokojní. Či by sme o tom mali písať dodatočne na internete alebo by to mala byť len výsada odbornej verejnosti.