Čína buduje supermoderný radarový systém. Zachytí aj „neviditeľné“ rakety, obavy susedov stúpajú

Čínska armáda opäť preukazuje svoju ambíciu ovládnuť Juhočínske more tým, že na spornom útese Triton v Paracelských ostrovoch buduje nový protilietadlový radarový systém, ktorý výrazne rozšíri jej sledovacie schopnosti v oblasti.

Podľa analýzy britského think tanku Chatham House toto posilnenie čínskej vojenskej infraštruktúry umožní Pekingu lepšie kontrolovať strategickú oblasť a vyslať jasný signál o svojej moci susedným krajinám a spojencom USA.

Významný krok k posilneniu sledovacích schopností

Čínska výstavba zahŕňa nielen nový radarový systém na sledovanie a rušenie moderných neviditeľných lietadiel, ale aj potenciálne odpaľovacie miesto pre protilodné rakety.

Tento radarový systém, označovaný ako SIAR (syntetický impulzový a apertúrny radar), je navrhnutý na detekciu skrytých vojenských jednotiek vrátane moderných amerických stíhačiek.

Podobné radary už Čína postavila na Subi Reef v Spratlyho ostrovoch na juhu a na ostrove Hainan na severe. Triton by teda vyplnil kritickú medzeru v radarovom pokrytí Juhočínskeho mora.

Taiwan I See You Everywhere: China’s latest landgrab in the South China Sea is an island in the Paracel Archipelago called Triton Island. They’re building a massive radar/listening station there. But maybe its shape reminds them of another island?#Taiwan #China #SouthChinaSea pic.twitter.com/Qe6F29RoTc

— Special Taiwan (@TaiwanSpecial) November 1, 2024

Michael Dahm, odborník z Mitchell Institute for Aerospace Studies, uvádza, že rozšírenie čínskej infraštruktúry má za cieľ obmedziť možnosti Spojených štátov a ich spojencov v oblasti.

„Tieto schopnosti v Juhočínskom mori posielajú silný signál americkým spojencom, že pokročilé technológie USA nemusia byť voči Čínskej ľudovej armáde (PLA) odolné,“ hovorí Dahm.

Stratégia anti-prístupového systému

Rozmiestnenie nového radarového systému a potenciálne protilodných rakiet na Tritone predstavuje súčasť širšej čínskej stratégie „anti-access/area-denial“ (A2/AD). Tento systém je zameraný na vytvorenie bariéry, ktorá by znemožnila vstup a pohyb nepriateľských síl v danej oblasti, informuje denník The Guardian.

Vďaka umiestneniu Tritonu len 150 míľ od vietnamského pobrežia môže Čína sledovať vojenské aktivity Vietnamu a zároveň rozšíriť svoju kontrolu nad regionálnymi zdrojmi, vrátane ropy a zemného plynu.

Analýza Chatham House naznačuje, že čínsky radar na Tritone zníži schopnosť Vietnamu vykonávať nepozorované operácie v oblasti, čím ešte viac prehĺbi napätie medzi týmito susedmi.

Incidenty, ako nedávny útok čínskej pobrežnej stráže na vietnamských rybárov, dokazujú, že konflikt o kontrolu nad týmito vodami sa môže ľahko vyhrotiť.

Model rozvoja: Porovnanie s ostrovom Woody

Vývoj Tritonu odráža čínsku stratégiu, ktorá bola už úspešne uplatnená na Woodyho ostrove, hlavnom vojenskom centre Číny v Paracelských ostrovoch.

Na tomto ostrove sa nachádzajú rozvinuté vojenské zariadenia, vrátane prístavov, radarových systémov, letísk pre stíhačky a obranných systémov, ako sú protilietadlové a protilodné rakety.

V roku 2020 Čína nasadila na Woodyho ostrov raketové bombardéry H-6J, čím preukázala schopnosť operovať s veľkými vojenskými prostriedkami v regióne.

Rovnako ako Woodyho ostrov, aj Triton sa má stať jedným z kľúčových prvkov čínskej vojenskej siete v Juhočínskom mori.

Čína tým zvyšuje svoju schopnosť uplatňovať nároky na takmer celé toto strategické more, čo však väčšina medzinárodného spoločenstva odmieta.

Hrozby pre stabilitu v regióne a reakcie medzinárodného spoločenstva

Rozšírenie čínskej vojenskej prítomnosti v Juhočínskom mori predstavuje významné riziko pre stabilitu v regióne a zvyšuje obavy susedných krajín, ako sú Vietnam, Filipíny či Malajzia.

Spojené štáty, ktoré v tejto oblasti pravidelne vykonávajú operácie na podporu voľnej navigácie, sa spolu s ďalšími spojencami ako Spojené kráľovstvo a Austrália snažia čeliť čínskym nárokom.

Čínsky postup na Tritone môže spôsobiť ešte intenzívnejšie monitorovanie zo strany USA a ich spojencov, ktorí sa obávajú, že čínske vojenské základne ohrozujú slobodu plavby a leteckých operácií v jednom z najdôležitejších svetových obchodných koridorov.

Zatiaľ čo Čína posilňuje svoju prítomnosť, americké snahy o udržanie „slobodného a otvoreného Indo-Pacifiku“ sú vystavené čoraz väčšiemu tlaku.