Čína napreduje vo vývoji „Hviezdy smrti“. Superzbraň stojí astronomické sumy, mala by vedieť trafiť mincu
- USA ich využíva už od roku 2022
- Čína sa usiluje o vytvorenie zbrane použiteľnej aj v ofenzíve
- Je porovnanie s Hviezdou smrti opodstatnené?
- USA ich využíva už od roku 2022
- Čína sa usiluje o vytvorenie zbrane použiteľnej aj v ofenzíve
- Je porovnanie s Hviezdou smrti opodstatnené?
Hviezda smrti bola fiktívnou zbraňou zo sveta Star Wars, ktorá dokázala zničiť celé planéty vďaka svojej pokročilej laserovej technológii. Dnes žijeme v dobe, keď sa čoraz viac sci-fi vynálezov stáva realitou. Jednou z najnovších inovácií sú vojenské laserové zbrane, ktoré aktívne vyvíjajú takmer všetky svetové veľmoci.
Independent tvrdí, že Čína v posledných rokoch začala vyvíjať vysoko výkonné mikrovlnné zbrane, ktoré majú potenciál narušiť citlivé elektronické zariadenia – vrátane radarových systémov, počítačov, dokonca aj rakiet a satelitov.
Priekopníci v laserovej technológii
BBC informuje, že Spojené kráľovstvo začiatkom roku 2024 predstavilo prototyp DragonFire (dračí oheň), ktorý by mohol byť dostupný už v roku 2027. Pôvodné odhady predpokladali, že systém bude funkčný až v roku 2032, ale vďaka reformám zameraným na zrýchlenie vládnych nákupov zbraní znamenajú, že bude dokončené skôr.
Podľa britského ministerstva obrany je zbraň dostatočne presná na to, aby zasiahla mincu zo vzdialenosti jedného kilometra. Verí sa, že tento pokrok otvorí cestu pre lacnú alternatívu rakiet na zostreľovanie cieľov, ako sú drony.
Najväčšou výhodou laserových zbraní je teoreticky neobmedzený zásobník a nízka cena munície, pokiaľ je k dispozícii spoľahlivý zdroj energie. Na druhej strane však majú obmedzenie – na rozdiel od väčšiny rakiet môžu strieľať len na ciele, ktoré sú v priamom zornom poli.
Ministerstvo obrany oznámilo pre CNN, že cena za vystrelenie 10-sekundového laserového lúča stojí približne 13 dolárov. Pre porovnanie, štandardná raketa, ktorú používa americké námorníctvo na protivzdušnú obranu, stojí viac ako 2 milióny dolárov za jeden výstrel.
Vývoj laserových zbraní prichádza v čase, keď sa čoraz viac využívajú drony vo vojnách. Táto tendencia sa prejavila počas konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom sa verí, že Rusko používa iránske „kamikadze“ drony pri útokoch na ukrajinské mestá a Ukrajina prerába hobby drony na vojenské účely.
Čínska verzia vojenského laseru
JPOST oznámilo na začiatku novembra 2024, že čínski vedci vyhlásili pokrok vo vývoji energetickej zbrane, ktorej názov je momentálne neznámy. Tvrdia, že táto zbraň dokáže synchronizovať elektromagnetické vlny do jedného koncentrovaného náboja, ktorý je schopný vystreliť s milimetrovou presnosťou.
Takéto systémy môžu byť mimoriadne efektívne pri zachytávaní nepriateľských rakiet počas vojny. Hoci vývoj zbrane stojí astronomické sumy, výsledkom môže byť výrazné zníženie nákladov, pretože tradičné obranné rakety sa stávajú zbytočnými.
Nový čínsky systém pozostáva zo siedmich vysielacích vozidiel. Každé mikrovlnné vozidlo musí byť nasadené s odchýlkou polohy len niekoľko milimetrov. Tento výkon bol dosiahnutý vďaka použitiu optických vláken na prepojenie mikrovlnných vysielacích vozidiel. Hlavným účelom zbrane je deaktivácia nepriateľských vesmírnych satelitov, narušenie amerického GPS a zneškodnenie dronov.
Tento pokrok nasledoval po minuloročnom prelomovom objave, keď čínski vedci dosiahli presnosť synchronizácie času na úrovni 10 pikosekúnd na vzdialenosť 1 800 km pomocou optických vláken. Konkrétne vlastnosti zbrane a jej parametre zostávajú utajené.
Je už americký ekvivalent v prevádzke?
V roku 1960 vyvinul americký inžinier a fyzik Theodore Maiman prvý laser – skratka pre „light amplification by stimulated emission of radiation“ (v preklade: zosilňovanie svetla stimulovanou emisiou žiarenia). Podľa Wired sa vynález stal symbolom futuristickej technológie, ktorý zaujal nielen autorov sci-fi príbehov, ale aj vojenských stratégov, ktorí v ňom videli zbraň budúcnosti.
Pentagón začal skúmať vojenské využitie laserov takmer okamžite po Maimanovom objave. Najprv sa zameral na praktické aplikácie, ako sú označovače cieľov pre laserom navádzané bomby, no venoval sa aj ambicióznejším projektom, ako bola Strategická obranná iniciatíva z 80. rokov. Až v posledných desaťročiach však technológia pokročila natoľko, že laserové zbrane dokážu účinne zasiahnuť svoje ciele.
V roku 2022 americká armáda nasadila dva systémy P-HEL (Palletized High Energy Laser) na zahraničné základne. Tento krok je zaznamenaný ako prvé použitie laserových zbraní ako protivzdušného obranného systému v histórii vojen. Systém vyrobila spoločnosť BlueHalo, špecializujúca sa na vývoj AI, kybernetickú vojnu a laserové technológie.
Hoci armáda odmietla zverejniť, kam boli systémy nasadené a či skutočne zničili nepriateľské drony, vysokopostavený predstaviteľ potvrdil, že nové zbrane úspešne neutralizovali hrozby na Blízkom východe.
Spoločnosť BlueHalo však neplánuje skončiť pri systéme P-HEL. V roku 2023 získala kontrakty na vývoj nového 20-kilowattového systému AMP-HEL, určeného na integráciu s ľahkými úžitkovými vozidlami novej generácie.
Je porovnanie s Hviezdou smrti opodstatnené?
Či to už bol vynález tankov počas prvej svetovej vojny, alebo atómovej bomby na konci druhej svetovej vojny, ľudia vždy našli efektívnejšie spôsoby vedenia bojov.
V diele od Georgea Lucasa boli laserové zbrane schopné zničiť celé planéty z vesmíru. Našťastie ľudstvo je od takejto technológie ešte ďaleko. Toto obrazné porovnanie dnešných laserových zbraní k Hviezde smrti odznelo od mnohých. Je však zrejmé, že ide o výrazne menej energie, ako je potrebné na zničenie planéty.
Zdroje: Independent, BBC, CNN, Jerusalem Post, Wired