Čína nie je verný spojenec Moskvy. Podľa odborníkov je už tento vzťah pre veľmoc nepríjemný
- Rusko už mesiace hovorí, že sa obracia smerom na východ – k svojmu čínskemu spojencovi
- Ten je však vo svojich vyjadreniach a krokoch voči Rusku oveľa chladnejší
- Rusko už mesiace hovorí, že sa obracia smerom na východ – k svojmu čínskemu spojencovi
- Ten je však vo svojich vyjadreniach a krokoch voči Rusku oveľa chladnejší
„Priateľstvo bez hraníc,“ tak sa ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu počas prebiehajúcej olympiády v Číne vyjadrovali predstavitelia Ruska a Číny o vzájomných vzťahoch.
Keď Rusko oficiálne napadlo Ukrajinu a Západ začal vyťahovať prvé sankcie, v Rusku sa začal šíriť názor, že to vlastne nevadí, máme predsa dobrého spojenca – je čas obrátiť sa smerom na východ, na Čínu, a spoločne vytvoriť silnú protiváhu voči Západu.
Vyjadrenia z Číny sú však oveľa opatrnejšie a rozhodne nie vždy proruské, napríklad aj k samotnému konfliktu na Ukrajine.
Ako príklad môžeme uviesť slová čínskeho ambasádora na Ukrajine Fan Sien-žunga, ktorý v mene svojej krajiny prehlásil, že „vždy budeme rešpektovať váš štát, budeme rešpektovať cestu zvolenú Ukrajincami, pretože to je suverénne právo každého“.
Taktiež vyzdvihol jednotu a silu ukrajinského ľudu a prisľúbil krajine ekonomickú pomoc.
Alebo si môžeme pripomenúť virtuálny-summit medzi EÚ a Čínou, kde čínsky premiér Li Kche-čchiang jasne naznačil, že Čína odmieta akési delenie sveta na dva tábory a vybrať si z toho jednu stranu.
Čínsky prezident Si Ťin-pching počas tejto videokonferencie dokonca navrhol, aby Čína a EÚ spolupracovali v zvládaní tohto konfliktu, jeho následkov a hlavne zabránili jeho ďalšiemu rozširovaniu. Čína a EÚ by podľa neho mohli spoločne zabezpečiť globálnu stabilitu.
A určite stojí za zmienku aj nedávny zákaz preletov a pristávaní, ktorý čínske úrady vystavili ruským Boeingom a Airbusom.
Tie ešte pred konfliktom patrili západným lízingovým spoločnostiam, ktoré od invázie odmietajú s Ruskom spolupracovať. Rusi ale lietadlá odmietajú vrátiť a jednoducho ich preregistrovali na seba.
Tento ruský krok sa očividne nepáčil ani Číne, ktorá vyzvala ruské aerolínie, aby predložili potvrdenie, že ich lietadlá už nie sú registrované v zahraničí.
„Peking zrušil povolenia na pristávanie a prelety pre lietadlá typu Boeing a Airbus, keď požadovaná dokumentácia neprichádzala. Týmto krokom dodržiava početné sankcie západných vlád,“ písala o tom TASR – s odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru RBK.
Prečo je Čína v podpore Ruske taká opatrná
Hranie na všetky strany si v podaní Číny samozrejme všimli aj mnohí analytici a odborníci. „Čína nemá príliš chuť hrať aktívnu úlohu,“ hodnotí jej postoje známy portál The Diplomat.
„Konflikt dostal Čínu do ťažkej situácie, pretože odhalil mnohé paradoxy, ktorým Peking čelí v súvislosti s jeho vzťahom s Ruskom. Na jednej strane Čína sympatizovala s obavami Ruska z východného rozšírenia NATO,“ vysvetľuje web East Asia Forum, ktorý sa venuje geopolitickým a politickým témam východnej Ázie.
„Na druhej strane však Čína nemôže podporiť separatistickú agendu ruského prezidenta Vladimira Putina pre východnú Ukrajinu, pretože je v rozpore s čínskou politikou zjednotenia s Taiwanom alebo Juhočínskym morom.“
Okrem toho poukazuje aj na dôležitosť zo strany Číny, udržať si dobré vzťahy s Európu i USA. Obchodovanie s krajinami EÚ nazýva „dôležitým motorom hospodárskeho rastu Číny“.
Zatiaľ čo sa teda Rusko už niekoľko mesiacov teší, že má dobrého, verného spojenca, ktorý mu pomôže, postoje Číny sú v geopolitických otázkach voči Moskve výrazne chladnejšie a viac otvorené aj na iné strany.
Niektorí si myslia, že Peking sa jednoducho odmieta pevne držať potápajúcej sa ruskej lode, ktorá si svojím rozhodnutím napadnúť suseda rozhodne nespravila dobré meno. East Asia Forum doslova píše, že pre Čínu začína byť tento vzťah až „nepríjemný“.
Taktiež sa poukazuje na akési uvedomenie si toho, že Rusko momentálne potrebuje Čínu viac než Čína Rusko – Peking to teda nevníma ako vzťah rovného s rovným.
Navyše, už párkrát sme sa aj v Startitupe spolu s odborníkmi venovali tomu, či je pre Rusko vôbec možné úplne sa odkloniť od Západu, Európy, smerom na východ.
Ako príklad sa pozrime trebárs na plyn, ktorý je kľúčovou exportnou komoditou Ruska. Až 70 % z celkových príjmov za plyn majú Rusi od EÚ.
„Presmerovanie dodávok plynu z EÚ iným zákazníkom nie je možné pre vybudovanú infraštruktúru plynovodov. Tie zo západnej Sibíri a polostrova Jamal smerujú do Európy. Jedine nový plynovod Sila Sibíri dopravuje plyn z nových ložísk do Číny. Avšak pre porovnanie, do Číny sú dodávky týmto potrubím na úrovni dodávok, ktoré Gazprom dodáva len do Česka,“ vysvetľuje odborník na energetiku Karel Hirman.
Nie je to bratská spolupráca
Čínsko-ruským vzťahom sa podrobne venuje aj doktor politických vied a výskumný pracovník na Hongkonskej univerzite Martin Šebeňa.
„Tak ako v minulosti, ani dnes nie sú čínsko-ruské vzťahy založené na bratskej spolupráci. Ich podstatou je zdieľaná snaha o mocenské balansovanie voči geopolitickému Západu, doplnená ekonomickou výmenou nerastných surovín za spotrebné produkty a technológie. Medzi Ruskom a Čínou teda nevznikla vojenská, ekonomická alebo politická aliancia, ide o partnerstvo z rozumu,“ vysvetľuje na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Martin Šebeňa.
Zdroje: East Asia Forum, The Diplomat, Reuters, TASR, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, TASR