Čína odstriháva Západ od dôležitej technológie. Dáva stopku jej exportu

Prichádza veľká zmena. Čína, najväčší producent vzácnych zemín na svete, zakázala export niektorých technológií na spracovanie týchto kritických materiálov. Urobila tak v rámci prehodnocovania zoznamu technológií považovaných za kľúčové pre národnú bezpečnosť.

TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a Bloomberg.

Čína sa obáva o národnú bezpečnosť

Rozhodnutie Pekingu tak Američanom a ďalším západným štátom skomplikuje možnosti zvýšiť vlastné zásoby strategických surovín. Tie sa v spracovanej forme využívajú v širokej škále produktov, od spotrebnej elektroniky cez špecializované prístroje v zdravotníctve, výrobu elektrických áut a veterných turbín až po vojenské zariadenia.

zdroj: Ilustračné foto: TASR/Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Krok Pekingu prichádza v čase, keď sa USA a Európska únia snažia znížiť závislosť od Číny, ktorá sa na celosvetovej rafinácii v tejto oblasti podieľa až 90 %. S prechodom na čistejšie formy energií sa totiž dopyt po vzácnych zeminách zvyšuje a suroviny sa stávajú otázkou národnej bezpečnosti.

Ložiská vzácnych zemín sa nachádzajú vo viacerých krajinách, Čína si však za dlhé roky ich ťažby vybudovala rozsiahly rafinačný priemysel, v čom západné štáty ďaleko zaostávajú. Dôvodom je náročnosť celého procesu, ako aj obavy zo znečisťovania životného prostredia.

Teraz čínske ministerstvo obchodu podľa agentúry Bloomberg oznámilo, že technológiu na výrobu kovov a magnetov zo vzácnych zemín zaradilo na zoznam technológií, ktoré nie je možné vyvážať do zahraničia. Zákaz sa však netýka samotných produktov zo vzácnych zemín, čoho cieľom môže byť sťaženie možnosti rozvoja tohto priemyslu mimo Číny.

Čína sa potichu „rozťahuje“ v spornom regióne

Ako sme ťa nedávno informovali, Peking využíva skutočnosť, že sa oči celého sveta obrátili na Ukrajinu a na konflikt na Blízkom východe. Chýbajúcu pozornosť Čína využila na tajné pohyby v Himalájach. Konkrétne v spornom území, na ktoré si robí nárok Peking, ale aj susedný Bhután.

Zo satelitných záberov zo septembra vidieť, že Čína buduje osady a cesty v severnej časti hôr, ktoré patria Bhutánu. Konkrétne ide o oblasti Doklam, Jakarlung a Pasamlung.

Malá monarchia, ktorú obýva necelých 800 000 ľudí, má nebezpečnú polohu, susedí medzi dvoma jadrovými veľmocami Indiou a Čínou, medzi ktorými panuje napätie.

John Pollack z britského think-tanku Chatham House a Damien Symon z Intel Lab analyzovali satelitné snímky a svoje zistenia prezentovali v časopise The World Today.

Tragédia v Prahe: Policajti identifikovali 13 obetí masakru. Traja ľudia nie sú českého pôvodu

Experti tvrdia, že údolia Jakarlung a Menchuma sa nachádzajú v bhutánskom regióne Beyul Khenpajong, ktorý je dôležitý pre kráľovskú rodinu aj budhistov v krajine. Čína má do regiónu vábiť Tibeťanov a nachádzať sa tam majú dokonca čínski vojaci. V údolí Jakarlung bola v minulosti zaznamenaná výstavba kasární.

Špecialista na čínsku politiku a históriu Tibetu Robert Barnett, ktorý pôsobí na Londýnskej univerzite, si armádnu štruktúru všimol už v roku 2021, keď ju opísal pre Foreign Policy.

„Ak by sa bhutánske jednotky pokúsili znovu vstúpiť do týchto oblastí, museli by to urobiť pešo a vzhľadom na nedostatočnú infraštruktúru na ich strane je spravodlivé povedať, že by mali veľké problémy s opätovným zásobovaním,“ cituje Barnetta The World Today.