Čína sa potichu „rozťahuje“ v spornom regióne. Môže to oživiť starý konflikt

Peking využíva skutočnosť, že sa oči celého sveta obrátili na Ukrajinu a na konflikt na Blízkom východe. Chýbajúcu pozornosť Čína využila na tajné pohyby v Himalájach. Konkrétne v spornom území, na ktoré si robí nárok Peking, ale aj susedný Bhután.

Zo satelitných záberov zo septembra vidieť, že Čína buduje osady a cesty v severnej časti hôr, ktoré patria Bhutánu. Konkrétne ide o oblasti Doklam, Jakarlung a Pasamlung.

Malá monarchia, ktorú obýva necelých 800 000 ľudí, má nebezpečnú polohu, susedí medzi dvoma jadrovými veľmocami Indiou a Čínou, medzi ktorými panuje napätie.

John Pollack z britského think-tanku Chatham House a Damien Symon z Intel Lab analyzovali satelitné snímky a svoje zistenia prezentovali v časopise The World Today.

Experti tvrdia, že údolia Jakarlung a Menchuma sa nachádzajú v bhutánskom regióne Beyul Khenpajong, ktorý je dôležitý pre kráľovskú rodinu aj budhistov v krajine.

Čína má do regiónu vábiť Tibeťanov a nachádzať sa tam majú dokonca čínski vojaci. V údolí Jakarlung bola v minulosti zaznamenaná výstavba kasární.

Špecialista na čínsku politiku a históriu Tibetu Robert Barnett, ktorý pôsobí na Londýnskej univerzite, si armádnu štruktúru všimol už v roku 2021, keď ju opísal pre Foreign Policy.

„Ak by sa bhutánske jednotky pokúsili znovu vstúpiť do týchto oblastí, museli by to urobiť pešo a vzhľadom na nedostatočnú infraštruktúru na ich strane je spravodlivé povedať, že by mali veľké problémy s opätovným zásobovaním,“ cituje Barnetta The World Today.

Putin sa cíti ako víťaz na Ukrajine, čoskoro to môže byť realita, šokuje uznávaná expertka

Očakáva sa dohoda, Bhután sa môže vzdať

Podoba hranice medzi Bhutánom a Čínou je predmetom sporov. Čína si nárokuje práva na viacero oblastí. Krajiny rokujú o podobe hranice od roku 1984. V roku 1998 sa dohodli a obe strany sa zaviazali rešpektovať status quo spred roku 1959, keď Čína potlačila povstanie v Tibete. Podľa dohody nesmú byť hranice jednostranne zmenené, uvádza Die Welt.

Čína však opäť vzniesla nároky 2020. Odvtedy sa vedú rokovania medzi dvoma krajinami, ktoré medzi sebou nemajú ani priame diplomatické vzťahy.

Podľa signálov od bhutánskych politikov je dohoda čoskoro na spadnutie.

„Očakáva sa, že Bhután urobí veľký ústupok tým, že sa vzdá pôdy nárokovanej Čínou v Jakarlungu aj v susednom údolí Menchuma,“ píšu experti v The World Today.

Bhután by sa tak dočkal presne vytýčenej hranice s Čínou, vďaka čomu by sa znížilo zasahovanie Číny.

Courtesy of @Maxar, new Chinese activity can be seen in the Jakarlung Valley, in the north of Bhutan.

Multiple projects are now visible here as well as in the Menchuma valley, suggesting Thimphu may be about to concede the land to Beijing in a border deal.

📸 @Maxar pic.twitter.com/74dDHk2AFU

— John Pollock (@John_Pollock22) December 10, 2023

Indii sa to nemusí páčiť 

Má to však háčik, takýto vývoj udalosti sa nemusí páčiť úhlavnému nepriateľovi Pekingu v regióne Indie. Tá sa považuje za zástupcu kráľovstva v medzinárodných záležitostiach.

S Čínou má napäté vzťahy, v roku 1962 viedli mocnosti vojnu práve kvôli územným nárokom. Odvtedy sa viackrát objavili spory medzi dvoma jadrovými veľmocami. V roku 2020 dokonca došlo k incidentu medzi indickými vojakmi a vojakmi čínskej ľudovej armády. Prestrelka si vyžiadala 20 mŕtvych Indov a neupresnený počet obetí medzi čínskymi vojakmi.

„Akákoľvek dohoda o hraniciach medzi Čínou a Bhutánom by bola geopoliticky citlivá a mala by regionálne dôsledky. Stratégiou Bhutánu je podľa všetkého dosiahnuť dohodu na severe, ktorá by ukončila diskusie s Indiou a rozptýlila jej obavy,“ uviedol Symon pre Die Welt.

Mapping
Questions can be asked on disputed areas – Doklam, Jakarlung, Pasamlung valleys.

Talks between Bhutan and China since 1984 have largely focused on following areas of dispute –
Doklam- located in Bhutan’s west, near the Bhutan-China-India tri-junction.
Jakarlung and… pic.twitter.com/4idDc1n0M9

— Dr. Gaurav J. Sontake (@gjsontake) October 27, 2023

Otázkou však ostávajú ďalšie sporné územie, ako je napríklad región Doklam, ktorý je strategický pre všetky tri krajiny, opäť si naň nárokujú aj Čína aj Bhután. Sporné územia tak stále ostávajú rozbuškou, ktorá môže každú chvíľu vybuchnúť.