Čína „vie zatočiť“ s najdrahšou lietadlovou loďou sveta. Americká pýcha by šla ku dnu vďaka „zabijakovi lodí“

Najdrahšia lietadlová loď sveta USS Gerald R. Ford môže skončiť na dne oceánu, ak sa začne konflikt medzi Čínou a USA. Tvrdia to čínski vedci, ktorí „koniec“ americkej pýchy simulovala v takzvaných Vojnových hrách (War Games).

O výsledkoch simulácie informovali viaceré čínske médiá a portál The Telegraph. Potopeniu lode za 13 miliárd dolárov by došlo vďaka použitiu hypersonických rakiet. Vedci pri simulácii využili softvér vyvinutý čínskou armádou, vďaka nemu zistili, že na potopenie lode by stačilo 24 hypersonických protilodných striel.

Scenár simulácií mal byť založený na útoku na americké plavidlá, ktoré by nepočúvli čínske varovanie a pokračovali by v plavbe. Ich cieľová destinácia by boli ostrovy v spornom Juhočínskom mori. Vedci uviedli, že Čína by odpovedala v trojvlnnom útoku, pričom niektoré rakety by boli vypálené až z púšte Gobi.

USS Gerald R. Ford

Lietadlová loď USS Gerald R. Ford je pomenovaná po 38. prezidentovi Spojených štátov Geraldovi Fordovi, ktorý tiež slúžil v námorníctve. Okrem toho, že je najvyspelejšia, je tiež najdrahšia – americké námorníctvo za ňu zaplatilo 13 miliárd amerických dolárov (približne 11 miliárd eur).

Kontrakt podpísalo americké námorníctvo ešte počas Bushovej administratívy 10. septembra 2008 s lodenicami Northrop Grumman v Newport News vo Virgínii. Loď obsahuje viaceré vychytávky vrátane elektromagnetického odpaľovacieho systému, ktorý nahradí tradičný parný katapult pre lietadlá. Parný katapult je veľmi náročný na spotrebu energií.

Okrem toho loď obsahuje nové technológie a operačné systémy, ktoré mu umožnia dosiahnuť vyššiu rýchlosť štartu a obnovy lietadla, zníženie počtu posádky a lepšiu schopnosť prežiť proti projektovaným hrozbám.

zdroj: U.S. Navy/Jackson Adkins

Výstavba lode 333 metrov dlhej lode sa začala 14. novembra 2009, no počas výstavby sa hromadili problémy a oneskorenia. CNN uvádza, že loď čelila problémom práve s odpaľovacím systémom a muníciou. Neskôr sa pridali aj problémy s energiou.  

Loď bola uvedená do služby 22. júla 2017 prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý ju viackrát kritizoval.

USS Gerald R. Ford je prvou z troch lodí triedy Ford objednaných námorníctvom s predpokladanými celkovými nákladmi takmer 42 miliárd dolárov.

Námorníctvo tvrdí, že lode triedy Ford prinesú zníženie nákladov na jednu loď o 4 miliardy dolárov v porovnaní s jej predchodcom loďami triedy Nimitz.

Ďalšia loď triedy Ford USS John F. Kennedy (CVN 79) je tiež pomenovaná po prezidentovi, tentokrát po Kennedym. Tretia loď triedy Ford nesie názov USS Enterprise.

Hypersonické strely ako protilodné strely 

Vody a ostrovy v Juhočínskom mori sa stávajú miestom napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou. Nachádza sa v nich ostrov Taiwain, ktorý je de facto nezávislým štátom a nikdy nebol súčasťou Číny ale Peking si naň znáša územné nároky a razí princíp jednotnej Číny.

Okrem Taiwanu Peking militarizuje aj viaceré ostrovy a dokonca vytvára aj umelé ostrovy, ktoré následne vybavuje zbraňami alebo inými kapacitami.

Spojené štáty a ich spojenci v dôsledku toho zintenzívnili svoju hliadkovaciu činnosť v oblasti.

„Vieme, akej farby je dnes tvoja spodná bielizeň,“ opísala nám vyhrážky kritička Kremľa. Mala prežiť pokus o otravu

Čína ale buduje čoraz väčšie námorníctvo a už teraz je jednotkou, čo sa týka počtu plavidiel. Peking sa taktiež zameral na budovanie svojich raketových schopností a jadrového arzenálu.

Množstvo čínskeho úsilia sa zameriava práve na hypersonické strely. Z uniknutých informácií amerického ministerstva obrany vypláva, že Peking vo februári otestoval svoju novú hypersonickú strelu, ktorá je zameraná proti lodiam.   

Hypersonická strela s názvom DF-27 sa pravdepodobne dokáže vyhnúť americkej protiraketovej obrane a taktiež prekonať vzdialenosti tak, že dokáže zasiahnuť veľké územie Pacifiku vrátane amerického územia Guam, kde sa nachádza strategická vojenská základňa.

Táto strela má veľký potenciál ako protilodná strela, The Telegraph ju pomenoval „zabijak lietadlových lodí“. Vedci neuviedli, ktorú hypersonickú strelu použili v simulácii. Čína ich má viacej, napríklad strela DF-17, ktorá je odpaľovaná za pomoci hypersonického klzáku DF-ZF .

Číňania tvrdia, že každá loď, ktorú v simulácii zasiahli sa nakoniec potopila.

The Eurasian Times uvádza, že simulácie sa ale môžu mýliť, ak Čína zadala zlé údaje o raketách alebo naopak lodiach. Simulácie tiež nevedia predpovedať také faktory, akými sú počasie alebo nepredvídateľné udalosti. V praxi sme tiež videli, ako Ukrajinci dokázali zničiť „nezničiteľnú“ ruskú strelu Kinžal.