Čína vyslala vyše 30 bojových lietadiel k Taiwanu. Zintezívňuje bojové manévre
- Čína zintezívňuje nátlak na Taiwan, vyslala k nemu vyše 30 lietadiel v záujme zastrašenia
- Toto konanie nemusí pomôcť nadchádzajúcemu stretnutiu Číny a USA
- Čína zintezívňuje nátlak na Taiwan, vyslala k nemu vyše 30 lietadiel v záujme zastrašenia
- Toto konanie nemusí pomôcť nadchádzajúcemu stretnutiu Číny a USA
Čína v sobotu pred kritickými rozhovormi medzi najvyššími americkými a čínskymi predstaviteľmi zintenzívnila vojenské aktivity v blízkosti Taiwanu.
Ako potvrdilo taiwanské ministerstvo národnej obrany, Čínska ľudová oslobodzovacia armáda (PLO) nasadila smerom k Taiwanu viac ako 30 lietadiel a šesť námorných plavidiel. Pozoruhodné je, že takmer polovica týchto lietadiel sa odvážila prekročiť strednú líniu Taiwanského prielivu, ktorý symbolicky oddeľuje pevninskú Čínu od Taiwanu.
Neustále napätie
V reakcii na tento incident boli taiwanské obranné sily v stave vysokej pohotovosti, pozorne sledovali vývoj a nasadili potrebné protiopatrenia.
NEW | China-Taiwan Weekly Update: The Democratic Progressive Party (DPP) and Kuomintang (KMT) are preparing for the election of the speaker and deputy speaker of the Legislative Yuan. The party that secures the role will steer legislative processes in a divided legislature. 1/4 pic.twitter.com/YtrBon6T5b
— Institute for the Study of War (@TheStudyofWar) January 26, 2024
Tento vojenský manéver prišiel v dôsledku zvýšeného napätia po víťazstve Lai Ching-teho v taiwanských prezidentských voľbách. Lai vo svojej kampani výrazne zdôrazňoval odpor voči agresívnemu postoju Číny voči ostrovnému štátu, píše Politico.
Stretnutie zastupiteľov
Tento incident sa taktiež odohráva v čase, keď sa poradca prezidenta USA Joe Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan pripravuje na kľúčové stretnutie s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang I v Thajsku.
Na programe rokovania je riešenie naliehavých globálnych bezpečnostných výziev vrátane nestabilnej situácie na Blízkom východe, ktorú zhoršujú útoky Iránom podporovaných húsíjských povstalcov.
Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby vyzdvihol jedinečné postavenie Číny pri ovplyvňovaní Teheránu, čím podčiarkol význam nadchádzajúcich rokovaní pri plavbe v týchto zložitých geopolitických vodách, informuje portál Politico.
Americký prezident Joe Biden a čínsky prezident Si Ťin-pching sa v novembri neformálne stretli na samite, ktorého cieľom bolo napraviť napäté vzťahy spôsobené spormi v rôznych hospodárskych a geopolitických otázkach.
Adrienne Watsonová, hovorkyňa Rady pre národnú bezpečnosť USA, uviedla, že nadchádzajúce stretnutie v Bangkoku je pokračovaním záväzku Bidena a Si udržať strategický dialóg a zodpovedne riadiť dvojstranné vzťahy.
Ako v piatok uviedol hovorca ministerstva Wang Wenbin, očakáva sa, že čínsky minister zahraničných vecí Wang počas rokovaní vyjadrí postoj Číny k Taiwanu a čínsko-americkým vzťahom, ako aj k medzinárodným a regionálnym otázkam.
Naliehavým globálnym problémom pre obe krajiny je eskalácia napätia v Červenom mori, ktoré narúša medzinárodný obchod tým, že núti mnohé lodné spoločnosti obchádzať Suezský prieplav.
Peking informoval o svojom aktívnom zapojení do úsilia o zmiernenie situácie, ktorú poznačili Iránom podporovaní húsíjskí povstalci podnikajúci raketové útoky na medzinárodné plavidlá, píše The Economic Times.
Taiwan ako bod zlomu
V poslednom čase Čína čoraz častejšie vyjadruje svoju nespokojnosť s politickou dynamikou Taiwanu prostredníctvom vojenských demonštrácií s účasťou lietadiel a námorných lodí.
Po zvolení Lai Ching-teho za nového taiwanského prezidenta Taiwan oznámil, že šesť čínskych pozorovacích balónov bolo spozorovaných buď priamo nad ostrovom, alebo prelietavali vzdušným priestorom mierne severne od neho.
Lai Ching-te, ktorý vedie Demokratickú pokrokovú stranu, sa hlasno zasadzuje za sebaurčenie a sociálnu spravodlivosť a zároveň dôrazne vystupuje proti zastrašovacej taktike Číny, píše The Economic Times.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily.
Taiwan zostáva jednou z najspornejších otázok medzi Washingtonom a Pekingom. Spojené štáty sú pre Tchaj-pej najdôležitejším partnerom, hoci tak ako väčšina krajín nemajú s ostrovom oficiálne diplomatické vzťahy. Poskytujú mu však ekonomickú a politickú podporu i zbrane.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: TASR, Politico, The Economic Times