Civilizácia by sa zosypala, ak by sme sa teraz vzdali ropy a jadra, tvrdí Elon Musk

Elon Musk je vo svete známy excentrický miliardár, filantrop a priekopník vo využívaní elektrickej energie. Ako dôkaz postačí spoločnosť Tesla, ktorú Musk založil a ktorá má obrovskú zásluhu na tom, že elektromotory sa dostávajú čoraz viac do popredia. Svet preto prekvapil jeho nedávny výrok o fosílnych palivách.

Stále ich potrebujeme

Elon Musk 29.8. vystúpil na konferencii, známej pod akronymom ONS, v Nórsku, v meste Stavanger. Počas svojho panelu uviedol, že svet je aj napriek pokrokom stále závislý na rope a zemnom plyne, informuje CNBC.

„Myslím si, že realisticky stále potrebujeme ešte krátku dobu využívať ropu a plyn,“ vyjadril sa Musk. „Ak by sme tak nespravili, civilizácia by sa zosypala,“ dodal. Miliardár ďalej uviedol, že svet by v súčasnosti mal svoje ťažobné aktivity ešte zosilniť.

„Dokonca si myslím, že potrebujeme viac fosílnych palív, nie menej,“ tvrdí. Zároveň však upozornil, že „by sme sa mali pohybovať vopred čo najrýchlejšie“, aby sme boli schopní dosiahnuť „udržateľnú energetickú ekonomiku“, cituje Wall Street Journal.

Na margo spomenutej „energetickej ekonomiky“ Musk dodal, že jej dosiahnutie bude problematické. „Jednou z najväčších prekážok, ktorú svet bude musieť kedy prekonať, je prechod na udržateľnú energiu a udržateľnú ekonomiku.“ Celý proces by podľa neho mohol „trvať desaťročia“. 

Problém s jadrom

V súčasnej situácii by bola podľa zakladateľa spoločnosti Tesla nápomocná jadrová energia, za ktorou „plne stojí“. „Mali by sme pokračovať v práci s jadrovými elektrárňami,“ radí Musk. „Viem, že pravdepodobne ide v niektorých kruhoch o dosť kontroverzný názor. No myslím si, že keď máte k dispozícii plne funkčnú jadrovú elektráreň, nie je dobrý nápad ju vypnúť, najmä teraz,“ dodal.

Ďalej však objasnil, že dlhodobo sa stále spolieha na „zelenú energiu“. Svoje nádeje špecificky vkladá napríklad do veterných elektrární v Severnom mori, informuje Reuters. „Spolu s batériami by mohli vytvoriť silný a spoľahlivý zdroj energie,“ vyjadril sa.

zdroj: TASR/AP

Svojím komentárom o jadrovej energii Musk narážal na zatváranie mnohých elektrární, ktoré energiu vyrábali touto metódou. Jednou z krajín, ktorá sa rozhodla „odbremeniť“ sa od jadrovej energie, je Nemecko. Ako informuje Reuters, posledné tri funkčné jadrové elektrárne má Nemecká spolková republika v pláne úplne vypnúť už koncom tohto roka.

Svet ju nechce pustiť

S Elonom sa však zhodujú aj mnohé odborné inštitúcie, ako napríklad Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Tá význam jadrovej energie opísala vo zverejnenej správe, o ktorej ďalej informovala agentúra SITA.

Keďže svet čelí globálnej energetickej kríze, jadrová energetika má potenciál zohrať významnú rolu v pomoci krajinám bezpečne prejsť k energetickým systémom, v ktorých budú dominovať obnoviteľné zdroje.

Jadrová energetika dokáže podľa agentúry zredukovať závislosť od dovozu fosílnych palív, znížiť emisie oxidu uhličitého a umožniť elektrárenským systémom integrovať väčší podiel solárnej a veternej energie.

zdroj: Unsplash/Frédéric Paulussen

„V dnešnom kontexte globálnej energetickej krízy, prudko rastúcich cien fosílnych palív, problémov energetickej bezpečnosti a ambicióznych klimatických záväzkov som presvedčený, že jadrová energetika má unikátnu príležitosť na návrat,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.

„Avšak bude to závisieť od toho, či vlády zavedú robustné opatrenia na zaručenie bezpečnej a udržateľnej prevádzky jadrových elektrární v nadchádzajúcich rokoch a na mobilizáciu nevyhnutných investícií,“ dodal Birol.

Problémom je nezahrnutie jadrovej energie do tzv. politík Green Deal a REPowerEU Plan. Proti tomuto rozhodnutiu bojuje napríklad aj Slovensko, spoločne s ďalšími európskymi krajinami.

„Ak chce EÚ zostať na ceste k dekarbonizácii a zároveň zabezpečiť bezpečnosť dodávok, potrebujeme zmenu v postoji k jadrovej energii. Na uspokojenie energetických potrieb priemyslu a spoločnosti a na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 budú potrebné veľké objemy nízkouhlíkovej elektriny a nízkouhlíkového vodíka,“ uvádza sa vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali ministri Slovenska, Belgicka, Bulharska, Česka, Fínska, Francúzska, Maďarska, Litvy, Rumunska a Slovinska.