Trumpove clá: Tvrdé údery vedľa. USA prichádzajú o svoju kredibilitu, ktorú si budovali 80 rokov (KOMENTÁR)

Autor je odborník na Medzinárodné ekonomické vzťahy a vysokoškolský pedagóg.

Nedávne colné prestrelky medzi USA a ostatnými štátmi sveta vyvolali viacero otáznikov. Je to skutočne spôsobené iba chaotickou politikou Donalda Trumpa alebo ide o dômyselne premyslenú negociačnú stratégiu, ktorá umožní USA naplniť svoje obchodné záujmy? Zároveň vyvolali mimoriadne turbulencie na akciových trhoch a plánovanie krízových scenárov nielen v dotknutých firmách, ale aj na ministerstvách obchodu mnohých štátov sveta.

Ale ako sa hovorí: všetko zlé je na niečo dobré a každá kríza predstavuje aj príležitosť, tak pozrime sa na niektoré opomínané aspekty Trumpových ciel.

Namiesto skalpelu kladivo, ktoré triafa vedľa

Z pohľadu globálnej ekonomiky sú clá nástrojom, ktorý škodí výmene tovaru, zvyšuje ceny a komplikuje skladanie dodávateľských reťazcov. Ich zavádzanie môže byť pozitívne iba v špecifických prípadoch, ak sú aplikované ako skalpel – veľmi presne, úzko a v potrebnom rozsahu. Administratíva Donalda Trumpa ich však využíva ako kladivo – nepresne a s mnohými údermi vedľa, ktoré bolia.

Zároveň hlavný dôvod ich zavádzania – zníženie obchodného deficitu USA – je prinajmenšom veľmi diskutabilný faktor. Pre ilustráciu, skúste si spraviť analýzu vášho osobného obchodného deficitu s obchodom/obchodným reťazcom, kam chodíte nakupovať potraviny. Takmer určite je negatívny.

Trumpova „otočka“: 18 hodín, ktoré zmenili jeho myseľ. Presvedčilo ho pravdepodobne Japonsko

V obchode nakupujete tovar, za ktorý zaplatíte, ale obchod vám žiadne peniaze nedáva (možno s výnimkou platby za zálohované fľaše). Je váš život kvôli tomu horší? Začnete si sami doma piecť chlieb, len preto, aby ste znížili deficit, ktorý s obchodným reťazcom máte? Pravdepodobne nie, keďže je to pre vás výhodné. Takisto, ak sa pozrieme na bilanciu s vaším zamestnávateľom, tak ste v pluse. Zamestnávateľovi odovzdávate prácu, ktorá je preňho (snáď) prínosná a on vám dáva mzdu, ktorej výška je pre vás (snáď) adekvátna.

Je to úplne štandardné, že s niektorými aktérmi ste v pluse a s niektorými v mínuse. A takisto aj USA v sektore tovarov sú v mínuse, ale v sektore služieb sú vo vysokom pluse. Ale Trump touto colnou politikou chce voči firmám docieliť prenesene to isté, ako keby vás niekto nútil, aby ste si „ten chlieb upiekli sami doma“.

Clá, clá, clá

Donaldovi Trumpovi stačilo iba niekoľko týždňov od nástupu do funkcie, aby opäť prevrátil hore nohami herný stôl, na ktorom sa odohráva medzinárodná politika. Po vyhláseniach týkajúcich sa Panamského prieplavu, Grónska, dosiahnutia mieru na Ukrajine sa v centre pozornosti celého sveta objavili clá.

Tie Trumpova administratíva začala ohlasovať, následne rušiť, potom ich znovu zavádzať voči rozličným štátom sveta. Pre zjednodušenie situácie si načrtnime časovú os doterajších colných výmen, ktoré sa týkajú iba USA a EÚ:

Tento pingpong je náročné sledovať aj v prípade dvoch aktérov, nie to ešte, keby sme pridali Čínu alebo Kanadu do hry. Aktuálne sa teda ale nachádzame v stave, kedy USA na EÚ uvalili 25 % clo na oceľ a hliník, 25 % na automobily, 10 % na všetko ostatné. A EÚ na USA uvalila odvetné clá v hodnote 0 %.

Slovensko z členstva v EÚ ťaží

Súčasný stav teda vôbec nehrá v prospech EÚ, ale Európska komisia sa chce vyhnúť scenáru „odvetných ciel za odvetné clá“, ktoré by mohli napr. v automobilovom sektore narobiť ešte väčšie škody. Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič preto už tretíkrát za obdobie dvoch mesiacov cestuje do USA s návrhmi, ako dosiahnuť dohodu.

Pre Slovenskú republiku (SR) ide o mimoriadne komplikovanú situáciu, ktorá by pri dlhšom trvaní spôsobila citeľné ekonomické škody. Vzhľadom na dôležitosť automobilového sektora je Slovenská republika jednou z najviac zasiahnutých ekonomík už teraz, keď 25 % clo je v účinnosti. A v prípade, že Slovensko by nebolo súčasťou EÚ, tak už spomínané individuálne clo (ktoré je zatiaľ odložené na 90 dní) by pre SR bolo vypočítané na úrovni 46,6 %, čo by bolo piate najvyššie na svete. Ako členovi EÚ nám tak hrozí „iba“ 20 %.

Pozoruhodné výpočty

Mimochodom spôsob výpočtu týchto ciel je mimoriadne pozoruhodný, pretože má veľmi málo spoločné s ekonomickou logikou. Jeden z komentátorov ho pripodobnil k situácii, že svätý Peter by pri nebeskej bráne hodnotil dobrotu alebo hriešnosť človeka tým, že by vydelil sumu všetkých zaplatených pokút v cestnej premávke sumou všetkých zaplatených parkovacích lístkov. Efekt by bol veľmi podobný spravodlivosti Trumpových ciel.

V tomto kontexte sa objavili názory, že Trumpove clá sú majstrovskou negociačnou stratégiou, ktorou USA dosiahnu svoje obchodné záujmy. Dotlačili týmto mnohé štáty k rokovaniam o svojich obchodných deficitoch, mohli uvaliť vysoké clá na Čínu a v konečnom dôsledku aj vysoké straty na akciových trhoch po odložení ciel boli o niečo znížené. (No aj napriek tomu index S&P 500 stratu pravdepodobne nedobehne ani do konca roka 2025.)

USA strácajú kredibilitu

V skutočnosti ale doterajšie výsledky nie sú vôbec uspokojivé. USA aj v dôsledku tejto politiky prichádzajú o svoju kredibilitu, ktorú si budovali 80 rokov. Je to viditeľné najmä na rastúcich úrokoch štátnych dlhopisov USA a na poklese kurzu amerického dolára, ktorého hodnota napriek očakávaniam klesá.

Zavádzanie ciel, na ktoré nie sú zavedené odvetné clá, vedie k posilňovaniu meny. V tomto prípade sa to nestalo, čo svedčí o relatívne silnom poklese dôvery investorov. Zároveň presne v tomto období bol potvrdený silný trend poklesu prílevu turistov do USA, čo samo osebe nepredstavuje až taký ťažký ekonomický úder, ale potvrdzuje pokles kredibility USA. A nehovoriac o predpovedateľnosti politiky, ktorá je základným kameňom každého podnikateľského zámeru.

Nie všetko je čiernobiele

Tento vývoj ale naopak otvára niekoľko príležitostí pre EÚ. Trumpove clá sú ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim politické názory na členstvo v EÚ v prípade Nórska a Islandu. Spolu s rétorikou USA o svojich záväzkoch v rámci NATO v Európe vytvárajú viaceré situácie, pri ktorých je výhodnejšie pre oba štáty byť plným členom EÚ. Podobné tlaky vníma aj Švajčiarsko, ktoré by zasiahli clá na úrovni 31 % a jeho obchod s luxusnými hodinkami, čokoládou a syrmi by utrpel značné straty.

V piatok 11. apríla sa vo Varšave uskutočnilo neformálne zasadnutie ministrov financií EÚ, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia Spojeného kráľovstva, Nórska a po prvýkrát v histórii aj Švajčiarska. Téma rokovaní bola jasná a je pozoruhodné, že dokázala k jednému rokovaciemu stolu prirodzene pritiahnuť ministrov z EÚ spolu s predstaviteľmi štátov, ktoré sú dlhoročnými skeptikmi členstva v EÚ.

Je smutné, že mnohé sektory ekonomiky zažívajú krízový stav, ktorý nie je spôsobený objektívnymi príčinami, ale iba činmi úzkej skupiny ľudí. A v tejto chvíli je ešte predčasné hodnotiť, ako táto sága dopadne, ale zároveň je potrebné pamätať si, že aj v prípade najnegatívnejšieho scenára by bolo vhodné využiť tých pár príležitostí, ktoré sa naskytnú.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre