Člen letovej kontroly ISS: Mimozemšťania budú iní, ako si ich predstavujeme (ROZHOVOR)

Vyše 400 km nad našimi hlavami, čo je vzdialenosť z Bratislavy do Košíc, lieta vo vesmíre jediná ľuďmi trvalo obývaná vesmírna stanica. Zem obletí každých 90 minút, čo pre jej posádku znamená 16 východov slnka počas 24 hodín.

Reč je o International Space Station (skrátene ISS), teda v preklade Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktorá je veľkolepým projektom viacerých štátov z celého sveta.

zdroj: NASA. Medzinárodná vesmírna stanica ISS

V niekoľkomesačných intervaloch sa nej striedajú astronauti, ktorí vo vesmírnom prostredí s mikrogravitáciou neustále skúšajú rôzne experimenty.

„Najväčší inžiniersky projekt, ktorý sme ako ľudstvo spravili. Dôkaz toho, ako krajiny dokážu spolupracovať,“ hodnotí projekt ISS v podcaste s Romčom pre Startitup Matej Poliaček.

Práve tento mladý Slovák je členom letovej kontroly ISS. „Mám na starosti technickú stránku veci a minimalizáciu roboty astronautom,“ vysvetľuje na úvod stručne svoju prácu.

Čo presne pre ISS robí a jeho cesta do vesmírneho sveta?

V praxi spomínaná „technická stránka veci“ znamená napríklad zaznamenávanie dát, monitorovanie systémov, v prípade porúch prepínanie jednotlivých zložiek na záložné systémy. Matej taktiež môže aktivovať či deaktivovať jednotlivé testy, alebo dohliadať na čo najjednoduchší priebeh videokonferencií s astronautmi tam hore.

V rámci Európskej vesmírnej agentúry (European Space Agency, skrátene ESA), pre ktorú pracuje, sa zameriava hlavne na európsky modul Columbus, ktorý označil za vesmírne laboratórium.

Svoje moduly, ktoré spoločne tvoria jednu veľkú stanicu ISS, tu má aj americká NASA, ruský Roskosmos (špekuluje sa o jeho odchode z projektu), kanadská Canadian Space Agency či japonská JAXA. Ruku k dielu priložili aj viaceré súkromné spoločnosti. Všetky tieto organizácie na ISS vzájomne spolupracujú a snažia sa spoločne udržať jej, čo možno najmenej problémový, chod.

zdroj: NASA. Logo ISS

Matej Poliaček sa venoval matematike. Na vysokej škole študoval najskôr predmety ako matematika a štatistika. Potom na inžinierskom stupni softvérové inžinierstvo. Už na škole prebudil svoj detský sen, že by po škole mohol robiť niekde vo vesmírnom priemysle.

Preto sa snažil vyberať si bakalárske a inžinierske práce tak, aby nejako súviseli s vesmírom, čo sa mu podarilo. Jeho diplomovkou bola pomoc vedcovi, ktorý študoval chemické zloženie meteoritov a potreboval do tímu matematika.

Ďalším dôležitým krokom sa ukázalo prihlásenie sa do programu Európskej vesmírnej organizácie, ktorá dala mladému Slovákovi šancu. Práca mu otvorila dvere do sveta vesmírneho priemyslu.

ESA robí podobný nábor v rámci svojich programov a projektov pravidelne, skoro každý rok. Ako Poliačik tvrdí, aj keby nešlo o konečnú zastávku v kariére, človek tu dostane veľmi bohaté skúsenosti a umožní mu to poriadne nahliadnutie do sveta vesmíru. Dočasné práce v ESA bývajú na jeden rok.

https://www.instagram.com/p/CKwl1uXgij_/

Oplatí sa do vrážať miliardy eur?

Je dobre známe, že do spomínaných vesmírnych agentúr, vrátane ESA, pre ktorú Poliaček pracuje, sa každoročne lejú miliardy eur. Samotná ISS je síce označovaná za „najväčší inžiniersky projekt“, no často dostáva aj prívlastok „najdrahší v histórii ľudstva“. 

Celkové náklady od všetkých štátov dokopy rátajú minimálne v desiatkach miliárd eur. Číslo je každý rokom väčšie o niekoľko miliárd.

Minimálne od čias prvých letov do vesmíru sa teda spoločnosť bežne pýta, či to stojí za to. Nedali by sa peniaze lepšie využiť tu na Zemi?

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa ESA – European Space Agency (@europeanspaceagency)

„Veda a technologický pokrok sa podľa mňa nedajú ohodnotiť finančne, pretože to sú vedomosti, znalosti, know-how, ktoré sa stále a pravidelne integrujú do nášho života,“ odpovedá na otázku Matej Poliaček.

V ESA podľa neho veria, že každé euro, ktoré sa do vesmíru dá, sa dvojnásobne vráti. V NASA majú dokonca teóriu štvornásobného návratu.

Veci, ktoré môžeme vesmírnemu skúmaniu odhaliť, alebo im dopomôcť vzniknúť cez neustále zdokonaľovanie technológií, vedia následne pomáhať v rôznych oblastiach nášho života. Od poľnohospodárstva po, zdravotníctvo, či dopriať nám naše dnešné mobily, ktoré tak radi používame.

„Myslím, že každý používa napríklad GPS na svojom telefóne, ktoré je postavené práve na satelitných technológiách,“ menuje konkrétny, ľahko vysvetliteľný príklad Poliaček.

Vesmírny turizmus má prvé lastovičky

Reč v podcaste padla aj na súkromné spoločnosti, ktoré sa do vesmírneho priemyslu v posledných rokoch výrazne zapájajú. Najznámejšou z nich je určite SpaceX Elona Muska. Konkuruje mu Blue Origin od Jeffa Bezosa, alebo napríklad Virgin Galactic ďalšieho miliardára Richarda Bransona.

Ich zapojenie urýchľuje celkový vývoj. Aj vďaka týmto súkromníkom máme moderné vesmírne rakety, ktoré sa dajú používať opakovane, čo výrazne znížilo náklady letov do vesmíru.

Taktiež existuje viac firiem, ktoré vyvíjajú a produkujú jednotlivé komponenty, čím sa v porovnaní s obdobím pred 20 rokmi rozšírila ich konkurencia a opäť znížila ich cena.

zdroj: TASR/AP, Akihiro Ikeshita

To podľa Poliačka umožňuje napríklad to, že malý objekt, napríklad satelit, môže do vesmíru poslať prakticky hocikto, aj menšia univerzita.

Dovolenky a cestovanie do vesmíru je ale podľa neho v súčasnosti pre drvivú väčšinu ľudí stále extrémne drahou záležitosťou. Na masovejší turizmus ku hviezdam si ešte určite budeme musieť počkať, kým sa nepodarí celkové náklady ešte viac znížiť.

„Pár turistov už na stanici bolo, ale zatiaľ to boli veľkí milionári a miliardári,“ potvrdzuje Poliaček.

Práve súkromné spoločnosti sa snažia vymyslieť spôsob, ako takúto cestu umožniť čo najviac ľuďom. Raz by sa mohlo na Elona Muska či Jeffa Bezosa spomínať ako na tých, ktorí rozbehli turizmus do vesmíru.

zdroj: PXFuel

Poliaček prehovoril aj o ďalších víziách do budúcna a vzdialenej budúcnosti, medzi ktorými nechýbalo postupné približovanie sa k rýchlosti svetla či možnosť pritiahnuť si kus meteoritu, ktorý budeme vedieť opracovať ako nejakú surovinu.

Nebezpečný vesmírny odpad a mimozemšťania

S tým, že vypustiť do vesmíru satelit je čoraz jednoduchšie, výrazne pribudol počet takýchto umelých družíc okolo našej Zeme. Poliaček hovorí o zhruba tisícke takýchto objektov, pričom niektoré sú už považované za vesmírny odpad – nefunkčné, bez možnosti ich ovládať.

Veľké nebezpečenstvo podľa mladého Slováka predstavujú aj maličké čiastočky, ktoré sa však v skutočnosti pohybujú rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu. Ide o malé úlomky, častice, ktoré sa mohli odštiepiť po náraze dvoch väčších telies – takémuto nárazu nedávno čelila aj ISS.

Môžu to byť aj častice, ktoré ostali v okolí našej planéty po skúške zostrelenia niektorého zo satelitov raketou. Teraz nebezpečne rýchlo krúžia okolo našej Zeme. „Aj takéto veci sa robia, skúšalo si to viacero krajín,“ potvrdzuje Poliaček.

Opakované narážanie týchto úlomkov môže vytvoriť nebezpečný, rýchlo sa pohybujúci prach, ktorý by dokázal urobiť oblasť takmer nepreniknuteľnou.

zdroj: Unsplash/NASA

No to, čo technológie zapríčinili, možno technológie aj vyriešia. Samotná ESA je jednou z agentúr, ktorá pracuje na vesmírnom vyčistení okolia Zeme. Dosiahnuť by to mohla tak, že jednotlivé objekty by nejakým spôsobom pritiahla k Zemi, čím by ich dostala do atmosféry, kde by jednoducho zhoreli.

Niektoré moderné satelity sú už podľa Poliačeka navrhnuté tak, že po určitom čase sami spadnú do atmosféry.

Reč prišla aj na mimozemský život, ktorého otázku podľa Poliačeka väčšina bežných ľudí chápe nesprávne. „Všetci si na základe filmov a teórií predstavujú malých sivých mužíkov s veľkými očami, realisticky sa ale skôr bavíme o nejakých baktériách alebo mikróboch,“ vysvetľuje mladý odborník.

zdroj: Unsplash/Stephen Leonardi

Aj takýto mikro nález na nejakej planéte či inom vesmírnom telese, by ale podľa neho bol revolučný. „O živote stále nevieme veľa. Nevieme, či to nebol nejaký náhodný proces, ktorý nastal len u nás na Zemi, alebo či je to niečo bežné vo vesmíre, čo sa deje hocikde.“

Objavenie nového, hoci aj mikro života, by nám na túto otázku dalo odpoveď.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti