Ukrajinci a experti žiadajú bezletovú zónu, svetoví lídri sa obávajú, že spustí tretiu svetovú vojnu

Pojem bezletová zóna počúvame v týchto dňoch neustále. „Povedzte nám, koľko ľudí musia vyhodiť do vzduchu? Koľko nôh, rúk, hláv sa musí odtrhnúť a odletieť, aby sa k vám konečne dostali, aby ste zaviedli bezletovú zónu? Koľko? povedzte mi číslo,“ pýtal sa prezident ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave v piatok.

Podobných prosieb o zavedie bezletovej zóny nad Ukrajinou od ukrajinských predstaviteľov, ale aj ich spojencov a niektorých expertov v posledných dňoch pribúda. Nápad sa tiež teší z podpory americkej verejnosti. Väčšina predstaviteľov USA, Severoatlantickej aliancie (NATO), ale i európskych štátnikov zavedenie bezletovej zóny odmieta, pričom sa odvoláva na ďalšiu eskaláciu konfliktu a dokonca na hrozbu tretej svetovej vojny či jadrovej katastrofy.

Ocko, prosím neumieraj. Otrasné video zachytáva zabitie muža a jeho psov ruskými vojakmi. Podobných tragédií pribúda

Zavedenie bezletovej zóny by prakticky zakázalo prelet lietadiel v určenej oblasti. Ako uvádza New York Times, mohlo by ísť o vládne budovy alebo verejné miesta z bezpečnostných dôvodov, alebo nad posvätnými miestami z náboženských a kultúrnych dôvodov. Prípadne o väčšie mestá, ktoré sú cieľom leteckého bombardovania alebo vojenská infraštruktúra. Cieľom zavedenia takejto zóny je ochrana civilistov i vojakov na zemi.

Problémom je zónu implementovať, nasadené by museli byť stíhačky NATO 

Zelenskyj požaduje bezletovú zónu nad celou Ukrajinou. Jej vyhlásenie by samo o sebe nič neznamenalo. Potrebné je zabezpečiť, aby bola bezletová zóna naozaj dodržiavaná.

Ako pripomína NBC News, na dodržiavanie bezletovej zóny by musela dohliadať najpravdepodobnejšie Aliancia so svojimi stíhacími lietadlami. Stíhačky by sa mohli dostať do stretu s ruskými stíhačkami, ak by ruskí piloti neposlúchli rozkaz, aby opustili oblasť, nasledovala by ostrá paľba a zostrelenie strojov.

Stíhačky NATO sú často modernejšie a novšej generácie ako ruské stroje, problém spočíva v eskalácii konfliktu, ktorý by sa mohol preniesť aj za hranice Ukrajiny.

„Bezletová zóna si vyžaduje implementáciu. V podstate by si to vyžadovalo, aby americká armáda zostrelila ruské lietadlá a vyvolala potenciálnu priamu vojnu s Ruskom, presne to je krok, ktorému sa chceme vyhnúť,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová na tlačovej konferencii.

Neskôr pripomenula slová samotného ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý uviedol, že vyhlásenie bezletovej zóny by považoval za útok na Rusko.

„Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte,“ povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot.

Politická sabotáž, ozýva sa z Ukrajiny. Rakety z Nemecka mali doraziť v plesnivých debnách a hrdzavé

Briti sa boja, že by napadnutie stíhačky vyvolalo aktiváciu článku 5 

Podobný názor, ako má Biely dom, má Aliancia. „Jediný spôsob, ako implementovať bezletovú zónu, je poslať do ukrajinského vzdušného priestoru bojové lietadlá NATO a potom vynútiť bezletovú zónu zostrelením ruských lietadiel. Ak by sme to urobili, môže to viesť k niečomu, čo by mohlo skončiť plnohodnotnou vojnou v Európe, ktorá by zahŕňala oveľa viac krajín a spôsobila ešte väčšie ľudské utrpenie,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.

 Dodal, že aliancia „nie je súčasťou konfliktu a má povinnosť zaistiť, aby neeskaloval mimo územia Ukrajiny“.

zdroj: Flickr/Trent Bell

Britský minister obrany Ben Wallace sa obáva, že útok na aliančné lietadlo ruskou stíhačkou by sa mohol vykladať podľa článku 5. Ten hovorí, že útok na jedného spojenca je útokom na všetkých. Taký útok by mohol viesť k eskalácii a svetovej vojne, uvádza BBC.

Britská strana sa navyše obýva, že vyhlásenie bezletovej zóny by mohlo ublížiť aj samotnej Ukrajine. Väčšina útokov na mestá neprichádza bombardovaním z letectva, ale ostreľovania miest delostrelectvom. Ak by nad Ukrajinou bola vyhlásená bezletová zóna, platilo by to i pre ukrajinské stíhačky, ktoré by nemohli zasiahnuť proti ruskému delostrelectvu.

Bezletová zóna by vyvolala tretiu svetovú, tvrdí Rubio 

V Spojených štátoch je myšlienka zavedenia bezletovej zóny nad Ukrajinou populárna. Z nedávneho prieskumu agentúry Reuters a agentúry Ipsos vyplýva, že až 74 % Američanov si myslí, že USA a ich partneri by mali zaviesť bezletovú zónu nad Ukrajinou.

Americký senátor Marco Rubio z Floridy si ale nie je istý, že či vie verejnosť, čo by zavedenie takej zóny vyžadovalo a čo to znamená.

„Pozrite, bezletová zóna sa stala heslom. Nie som si istý, že veľa ľudí úplne chápe, čo to znamená. To znamená lietať na AWAC (Vzdušné včasné varovanie a kontrola) 24 hodín denne. To znamená ochotu zostreliť a zasiahnuť ruské lietadlá na oblohe,“ uviedol republikán v relácii This Week televíznej stanice ABC.

Rubio dodáva, že problémom by neboli len lietadlá vo vzduchu, ale i technika na zemi. Ak by sme chceli na Ukrajinu poslať lietadlá NATO, museli by sme zničiť i protilietadlové systémy Ruska a to nie len na Ukrajine, ale i v Bielorusku a v Rusku.

„Takže v podstate bezletová zóna, ak ľudia pochopili, čo to znamená, znamená tretiu svetovú vojnu. Znamená to začať tretiu svetovú vojnu,“ dodal senátor, ktorý sedí v senátnom výbore pre spravodajské služby.

Rubio tiež tvrdí, že väčšina kolegov z Kongresu je proti zavedeniu zóny.

Pre zavedenie sa ozvalo len pár výnimiek. „Dnes večer sa rozhoduje o osude Ukrajiny, ale aj o osude Západu. Vyhláste bezletovú zónu nad Ukrajinou. Prerušte ruské letecké operácie, aby hrdinskí Ukrajinci mohli spravodlivo bojovať,“ uviedol republikánsky kongresman z Illinois Adam Kinzinger.

Zavedenie bezletovej zóny nevylúčil ani senátor zo Západnej Virgínie, demokrat Joe Manchin.

Máme morálnu povinnosť, tvrdí bývalý diplomat

Ani názory expertov nie sú jednotné. Kým niektorí tvrdia, že vyhlásenie bezletovej zóny by znamenalo prakticky vojnu s Ruskom, iní apelujú na zavedenie bezletovej zóny.

„Máme morálnu povinnosť. Keď vidíme, ako sa takto zabíjajú civilisti a čo teraz robí Putin Ukrajine, veľmi to pripomína najhoršie dni 30. rokov a to, čo robil Hitler v Európe. A povedali sme si, že už nikdy viac,“ uviedol pre PBS News Kurt Volker, ktorý pôsobil ako osobitný zástupca USA pre Ukrajinu.

zdroj: TASR/AP Photo/Emilio Morenatti

Diplomat si myslí, že Spojené štáty majú urobiť všetko pre to, aby zabránili bombardovaniu civilistov z oblohy.

General Philip Breedlove, ktorý pôsobil ako najvyšší veliteľ NATO v Európe, skritizoval NATO, či bude čakať, dokiaľ Putin nezabije 42 miliónov Ukrajincov. Navrhuje humanitárnu bezletovú zónu, na ktorej by sa dohodla Aliancia s Ruskom, uvádza Independent.

Takmer 30 odborníkov žiada bezletovú zónu v otvorenom liste 

Pridáva sa aj takmer 30 odborníkov, ktorí zverejnili otvorený list na portáli Politico, ktorý vyjadruje podporu bezletovej zóne, aspoň čiastočnej.

„Rozhodnutie Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu spôsobilo obrovské ničenie a straty životov pre Ukrajincov. Jeho premyslená, nevyprovokovaná a neopodstatnená útočná vojna vytvorila najväčšiu krízu na európskom kontinente od konca 2. svetovej vojny,“ uvádzajú odborníci, ktorí dodávajú, že Putin útočí na civilné ciele, ako sú nemocnice, škôlky či obytné štvrte.

Žiadajú bezletovú zónu nad humanitárnymi koridormi. Zóna by umožnila zaslať postihnutým oblastiam potrebnú pomoc a taktiež evakuovať civilistov.

zdroj: SITA/AP, Vadzim Yakubionak

„Heslo ‚nikdy viac’ sa objavilo po holokauste a Ukrajinci sú zvedaví, či sa tento sľub vzťahuje aj na nich. Je čas, aby Spojené štáty a NATO zintenzívnili svoju pomoc Ukrajincom, kým sa viac nevinných civilistov stane obeťou Putinovho vražedného šialenstva. Ukrajinci odvážne bránia svoju krajinu a slobodu, ale potrebujú väčšiu pomoc od medzinárodného spoločenstva,“ dodávajú odborníci.

Medzi signatárov sa radia odborníci na Ukrajinu ako Melinda Haringová z Atlantic Council alebo Herman Pirchner, prezident Americkej rady pre zahraničnú politiku. Okrem expertov je podpísaných i mnoho diplomatov a veľvyslancov, ktorí v minulosti pôsobili v Rusku, Európe alebo na Ukrajine, ako John Herbst, Ian Kelly alebo Alexander Vershbow.

Ďalší experti sú ale skeptickí a hovoria, že Rusko vždy porušuje všetky dohody.

Bezletové zóny boli vyhlásené už v minulosti 

Bezletová zóna bola v minulosti implementovaná v troch konfliktoch. Prvýkrát bol bezletová zóna v Perzských vojnách v Iraku. V roku 1993, dohodli sa na nej USA, Francúzsko a Veľká Británia.

Vodca Iraku Saddám Husajn použil bojové helikoptéry na potlačenie vzbúreného ľudu doma a zabil desaťtisíce ľudí. Spojeným štátom chýbala ochota na inváziu celého územia Iraku, preto sa rozhodli zaviesť bezletové zóny, najskôr nad severným Irakom, ktoré chránili Kurdov. Neskôr aj v iných oblastiach, uvádza New York Times.

Druhým prípadom bola ochrana Bosny a Hercegoviny. Vzdušné sily NATO v rokoch 1993 až 1995 spoločne vytvorili bezletovú zónu nad novovzniknutou Republikou Bosna a Hercegovina s cieľom chrániť krajinu pred leteckými útokmi srbských síl. Bezpečnostná rada OSN v roku 1993 schválila rezolúciu, ktorá oprávňuje členské štáty prijať „všetky potrebné opatrenia“ na ochranu vzdušného priestoru Bosny, pripomína Al Jazeera.

zdroj: SITA/AP, Russian Defense Ministry Press Service

Tretou bezletovou zónou bola Líbya. Po vypuknutí povstania proti autokratovi Muammarovi Kaddáfímu sa Západ obával, rozpútania zverstiev na civilnom obyvateľstve. Bezpečnostná rada OSN preto prijala rezolúciu požadujúcu zákaz letov nad krajinou.

Neskôr NATO aktívne pomáhalo rebelov v boji proti Kaddáfímu.