Pravidelné cvičenie nepotrebuješ. Doženieš to cez víkend, naznačuje štúdia

Práca, sociálny život, trochu oddychu a nakoniec výčitky. Do jedného pracovného dňa sa dá vopchať len obmedzené množstvo aktivít a nakoniec to väčšinou schytá tvoja „fyzička“. Nová štúdia však dokazuje, že venovať tréningu menej dní z týždňa vôbec nemusí byť také zlé. Stačí, keď obetuješ aspoň víkend.

Neexistuje správna metóda

Tím vedcov z medzinárodného výskumu vedeného Mauriciom dos Santosom z Federálnej Univerzity mesta São Paulo sa rozhodol raz a navždy skutočne preveriť rozdiel medzi pravidelným každodenným cvičením a takzvaným „výbuchovým cvičením“ počas víkendov.

Práve druhý typ cvičenia je v dnešnej uponáhľanej dobe stále viac a viac častým, no bežne bol považovaný za tú „nesprávnu možnosť“, píše ScienceAlert.

Dáta zozbierané z 350 000 vzoriek (čítaj ľudí) za obdobie 10 rokov však nasvedčujú prekvapivej skutočnosti. Rozdiely medzi skupinami, ktoré vykonávali fyzickú aktivitu pravidelne, a tými, ktoré cvičili len cez víkend, boli prakticky nebadateľné.

Najzreteľnejšie sa podobnosť týchto tréningových režimov prejavila na úmrtnosti zúčastnených, konkrétne na smrti z dôvodu rakoviny či kardiovaskulárnych ochorení.

Štúdia prakticky nenašla žiadny významný rozdiel medzi dvoma spomenutými skupinami, čo by naznačovalo, že obidva typy režimov majú na telo rovnako pozitívny efekt, píše Euronews.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že zdravý jedinec by mal týždenne vykonať aspoň 150 minút fyzickej aktivity v priebehu jedného týždňa.

Zdá sa však, že jej rozloženie je relatívne nepodstatné. Výsledky štúdie naznačujú, že ľahké 20-minútové cvičenia rozložené rovnomerne na každý deň v týždni a jedno vysokointenzívne 2,5-hodinové cvičenie môžu telu prospieť úplne rovnako. 

Zacvičíš, neumrieš

Výskumníci však podľa portálu ScienceAlert upozorňujú na nedostatky ich štúdie, ktorá bola z veľkej časti vykonaná pomocou dotazníkov, čo je metóda náchylná na nepresnosti, keďže sa nedá zaručiť pravdivosť odpovedí. Zároveň však hovoria, že na tom až tak nezáleží. Dôležitá je podľa nich samotná podstata výskumu.

„Pre ľudí s menej možnosťami na cvičenie počas ich pracovných dní sú naše zistenia naozaj dôležité,“ vysvetľuje vedecký tím. „V porovnaní s neaktívnymi účastníkmi výskumu bol pomer rizika pri smrti z akýchkoľvek dôvodov v hodnote 0,92 pri víkendových športovcoch a 0,85 pri pravidelných športovcoch,“ vysvetľuje sa ďalej v štúdii.

zdroj: Unsplash/borbra

„Výsledky tejto ďalekosiahlej štúdie naznačujú, že jednotlivci, ktorí vykonávajú nejaký druh pravidelnej aktivity, nezáležiac na tom, či len počas víkendov, alebo pravidelne, majú vo všeobecnosti nižšiu úroveň úmrtnosti oproti jednotlivcom, ktorí žiadnu aktivitu nevykonávajú. To platí rovnako pri všetkých dôvodoch úmrtia, ako aj pri dôvodoch špecificky spájaných s nízkou úrovňou aktivity,“ objasňujú vedci.

V skratke to znamená, že na každých 100 úmrtí ľudí, ktorí bežne nevykonávali fyzickú aktivitu, umrelo 92 víkendových športovcov a 85 pravidelných. Čísla sa, samozrejme, nedajú považovať za stopercentne presné a pravdivé, no stále sú dôležitým indikátorom potenciálu cvičenia.

Aspoň niečo

Najdôležitejším zistením tejto štúdie je podľa BBC celkový pozitívny efekt cvičenia na ľudské zdravie. Nezáleží pritom na tom, o aký druh cvičenia ide. Zlatým pravidlom ostáva: lepšie niečo ako nič. Podstatné je v priebehu jedného týždňa vykonať odporúčaný čas strávený fyzickou záťažou.

zdroj: Unsplash/maragos

Nezáleží teda na tom, či si počas týždňa dopraješ pravidelne krátku rannú rozcvičku, alebo sa rozhodneš svoj večerný oddych vyvážiť poriadnym „daním si do tela“ cez víkend.

Dôležité je zapamätať si jednoduchú rovnicu. Urob niečo pre svoje telo a tvoje telo ťa dozaista odmení rokmi života navyše.