Čo sa deje v Nigeri: Ruská propaganda oceňuje puč a zosadenie prozápadného prezidenta

26. júla bol zosadený prezident afrického štátu Niger Mohamed Bazoum. Stovky demonštrantov síce v tamojšej francúzštine skandovali „Žiadny prevrat!“ a pochodovali smerom k palácu, no pučisti ich rozptýlili streľbou. Na druhý deň sa na podporu prevratu zhromaždil ďalší dav, niektorí s nápismi „Preč s Francúzskom!“.

Nigerského prezidenta zosadila z úradu skupina vojakov niekoľko hodín po tom, čo ho členovia jeho stráže zadržali v prezidentskom paláci. Dianie v hlavnom meste Niamey tak celú krajinu uvrhlo do politických nepokojov, píše The Economist.

Na dianie v Nigeri momentálne reagujú predstavitelia celého sveta. Západ a Rusko sa však, pochopiteľne, nezhodujú. OSN aj EÚ žiadajú okamžité prepustenie prezidenta Bazouma, zatiaľ čo prezident USA Joe Biden mu vyjadril úplnú podporu.

„Prigožinova hlasovka“

Rusko však prevrat podporuje. Notoricky známy šéf súkromného komanda wagnerovcov dokonca pučistom ponúkol svojich žoldnierov. Ako informuje TASR, Rusko sa totiž dlhodobo snaží o presadenie svojho vplyvu a podnikateľských záujmov v Afrike, v čom mu výrazne pomáhajú wagnerovci pôsobiaci vo viacerých tamojších krajinách.

Totálny bizár, Rusi hodnotia situáciu na Slovensku: Bláboly, treba to spláchnuť, vraví politológ

Podľa hlasovej správy v aplikácii Telegram, ktorú údajne nahral Jevgenij Prigožin, sa puč v Nigeri označuje za „moment dlhoočakávaného oslobodenia spod západných kolonizátorov“.

Hlas na nahrávke neuviedol, že by sa do nigerského prevratu akýmkoľvek spôsobom zapojili aj wagnerovci. Reuters však upozorňuje, že hoci osoba, ktorá hlasovú správu nahrávala, má podobnú intonáciu ako Prigožin, nateraz sa nedá potvrdiť, či ju naozaj odoslal on.

zdroj: TASR/AP, Sam Mednick

Džihádistikcý prevrat

Po Mali a Burkine Faso sa Niger stal treťou africkou krajinou v regióne Sahel, ktorú ohrozujú džihádistické útoky spájané s Islamským štátom a al-Káidou. 

Niger je jednou z najchudobnejších a najnestabilnejších krajín na svete. Prezident Bazoum patrí k zmenšujúcej sa skupinke prozápadných lídrov v regióne. Džihádistické povstania tu vyvolali prevraty proti prezidentom v Mali a Burkine Faso.

Bazoum je demokraticky zvoleným prezidentom, v Nigeri vládne od apríla 2021. Celú krajinu však od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 sužujú štátne prevraty a početné pokusy o puč.

Prezidentská stráž v Nigeri niekoľko hodín po zadržaní prezidenta oznámila, že budú pozastavené všetky inštitúcie v krajine, hranice budú uzavreté a bude tiež zavedený zákaz nočného vychádzania. Šéf prezidentskej ochranky Abdourahmane Tchiani sa vyhlásil za nového vodcu krajiny.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v sobotu oznámil, že Európska únia pozastavuje svoju finančnú a bezpečnostnú spoluprácu s Nigerom. Rovnako urobila aj vláda v Paríži.

Pučisti sa obávajú vojenskej intervencie

Aktéri vojenského prevratu v africkom štáte Niger v pondelok obvinili Francúzsko, svojho bývalého koloniálneho vládcu, že chce v krajine „vojensky zasiahnuť“ a opäť dosadiť vládu zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma. Uviedla to agentúra AFP.

V snahe nájsť spôsob a prostriedky na vojenskú intervenciu v Nigeri mali údajne predstavitelia Francúzska „za spoluúčasti niektorých Nigerčanov“ stretnutie s veliteľom nigerskej Národnej gardy, aby získali súhlas intervenciu – vojenský i politický, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré junta zverejnila v štátnej televízii.

Vstup Ukrajiny do NATO: Má sa Slovensko báť o svoju bezpečnosť? Experti odpovedajú

V ďalšom vyhlásení pučisti obvinili bezpečnostnú službu nemenovaného západného veľvyslanectva, že v nedeľu v hlavnom meste Niamey rozptýlila slzotvorný plyn na demonštrantov podporujúcich prevrat. Podľa pučistov bolo po tomto incidente hospitalizovaných šesť ľudí.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu prisľúbil „okamžitú“ reakciu, ak by v Nigeri došlo k útoku na občanov alebo záujmy Francúzska.

Macron prišiel s týmto varovaním po tom, ako sa tisíce Nigerčanov zhromaždili pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey, poškodzovali budovu a skandovali protifrancúzske slogany. Viacerí demonštranti držali v rukách ruské zástavy.

zdroj: TASR/AP, Sam Mednick

Vplyv Ruska a Číny

Agentúra AFP pripomenula, že protifrancúzske nálady sú v niektorých bývalých afrických kolóniách v poslednom čase veľmi silné. Afrika sa totiž stáva novým diplomatickým bojiskom, kde narastá vplyv Ruska a Číny.

Francúzsko má v Nigeri, ktorý je jedným z jeho posledných spojencov v regióne Sahel, približne 1 500 vojakov. Zo susedného Mali sa francúzske jednotky, ktoré po boku miestnej armády bojovali proti džihádistom, už medzičasom museli stiahnuť.

Malijská junta sa namiesto toho zblížila s Ruskom a umožnila, aby na území krajiny začali operovať aj práve wagnerovci. Tých pritom v regióne sprevádzajú obvinenia z mučenia, znásilňovania a vraždenia civilistov. Veľký prehľad ohľadom ťaženia wagnerovcov v Afrike sme ti priniesli v tomto článku.

V pondelok v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že ruské vedenie pozorne sleduje dianie v Nigeri – aj v kontexte toho, že uplynulý týždeň sa konal rusko-africký summit, na ktorom „sme sa veľmi intenzívne zaoberali africkými záležitosťami“.

Udalosti v Nigeri už minulý týždeň komentoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý poukázal na to, že jeho západní rezortní kolegovia najnovší vývoj v Nigeri odsúdili.

Slovenské výplaty sú „na plač“: Oproti Západu sme bohatí, odborník vysvetľuje, či je tak skutočne

„Všetci uviedli, že je neprijateľné meniť vládu nedemokratickým spôsobom,“ zdôraznil Lavrov, pričom však súčasne načrtol paralelu s udalosťami na Ukrajine vo februári 2014, keď sa tam podľa neho uskutočnil štátny prevrat. Podľa Lavrova západní politici vtedy zaujali odlišný postoj, keď uviedli, že demokratický proces je niekedy nepredvídateľný.

„Posúďte sami, ako sa západní kolegovia stavajú k štátnym prevratom. Na jednej strane k tým, ktoré sa odohrávajú kdesi ďaleko, a na druhej strane k tým, ktoré sami organizujú,“ zhrnul Lavrov.

Euromajdan

Ide však o známy ruský naratív, ktorým sa propaganda snaží označiť protivládne protesty a občianske nepokoje na Ukrajine v rokoch 2013 a 2014 za štátny prevrat. Lavrov k tomu ešte pridal tvrdenie, že to organizoval Západ. Zároveň ide o jeden z údajných dôvodov ruskej invázie na Ukrajinu

Protesty známe ako „Euromajdan“ či „Revolúcia dôstojnosti“ však v žiadnom ohľade nenesú známky štátneho prevratu.

Hlavným cieľom štátneho prevratu je uchopenie moci sprisahancami v súlade s ich vlastnými záujmami, vysvetľuje Vox Ukraine.

Revolúcia dôstojnosti začala akciami na podporu podpísania asociačnej dohody s EÚ. Neskôr sa rozvinula do masových protestov zameraných na ochranu ľudských a občianskych práv a slobôd, demokratických hodnôt.

Moc a zisk neboli jej cieľom. Výsledkom revolúcie bola ratifikácia dohody s EÚ a uskutočnenie férových prezidentských a parlamentných volieb.