Čo stojí za slovami Macrona a čo by európski vojaci robili na Ukrajine? Kremeľ sa už vyhráža vojnou
- Macron môže skúšať „strategickú nejednoznačnosť", aby zneistil Rusov
- Ak by aj k nasadeniu vojakov došlo, je málo pravdepodobné, že by v skutočnosti bojovali s Ruskom
- Macron môže skúšať „strategickú nejednoznačnosť", aby zneistil Rusov
- Ak by aj k nasadeniu vojakov došlo, je málo pravdepodobné, že by v skutočnosti bojovali s Ruskom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu je v hre. Podľa hlavy štátu je potrebné zvažovať každú možnosť, ktorá by mohla zabezpečiť, že „Rusko nemôže vyhrať túto vojnu“.
Zároveň ale uviedol, že táto myšlienka nedosiahla konsenzus medzi európskymi lídrami v Paríži. Na stretnutí sa zišli lídri 20 európskych krajín, ako aj predstavitelia Británie a USA, ktorí rokovali o vojenskej pomoci Ukrajine.
Macron podľa New York Times odmietol prezradiť, ktoré krajiny by boli svojich vojakov ochotné nasadiť a ktoré krajiny nie. Podľa neho má táto myšlienka vo Francúzsku podporu.
Francúzsky prezident zdôraznil, že to je vecou jednotlivých krajín a odvolával sa práve na „strategickú nejednoznačnosť“.
Viacerí európski politici, ako napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala, uviedli, že neplánujú vyslanie vojakov na Ukrajinu. Nemecký premiér Olaf Scholz sa zas vyjadril, že účastníci parížskeho samitu sa zhodli, že vojakov na Ukrajinu nepošlú.
Negatívne sa vyjadril aj predseda NATO Jens Stoltenberg, ktorý uviedol, že Aliancia neplánuje vyslanie vojakov na Ukrajinu.
Čo teda stojí za Macronovými slovami? Čo by európski vojaci na Ukrajine mohli robiť a ako reaguje Kremeľ?
Mohli by Ukrajincom radiť alebo ich cvičiť
Za Marconovými slovami nemusia stáť skutočné úmysly poslať európskych vojakov do vojnovej zóny, ale práve „strategická nejednoznačnosť“. Ide o taktiku, ktorú používajú vlády po celom svete, aby zmiatli svojich protivníkov ohľadom svojich pozícií a budúcich akcií.
Prejav francúzskeho prezidenta a zároveň jeho nová iniciatíva, ktorá má pre Ukrajinu zabezpečiť strely stredného a dlhého doletu, predstavujú odklon od opatrnosti. Práve opatrnosťou sa snažili západní lídri zabrániť eskalácii, čo bol hlavný argument, ktorým Západ ospravedlňoval odmietavé stanovisko k dodaniu niektorých zbraní.
Momentálne čoraz častejšie počuť, že Rusko predstavuje priamu hrozbu pre európsku bezpečnosť a pripravuje sa na potencionálny konflikt s NATO. Podľa bezpečnostného experta Mateja Kandríka sú tieto obavy opodstatnené a mali by sme ich brať vážne, povedal nám v rozhovore.
Ak by aj európske vojská boli na Ukrajinu skutočne poslané, neznamená to automaticky, že by sa priamo zapojili do bojov proti Rusom, ako strašia niektorí politici. V skutočnosti je pravdepodobnejšie, že by plnili poradné úlohy, prípadne by mohli cvičiť ukrajinských vojakov a pomáhať im s údržbou napríklad zbraňových systémov.
Už teraz sú vojaci členskej krajiny NATO pravdepodobne na Ukrajine. Vyplýva to z uniknutých utajených dokumentov Pentagónu, ktoré uvádzajú, že na Ukrajine je 50 príslušníkov špeciálnych síl Veľkej Británie, uvádza The Guardian. Presne sa nevie, čo tam britskí vojaci robia, no predpokladá sa, že sú tam práve na pozorovacej a poradenskej misii.
Peskov straší vojnou
Prítomnosť britských vojakov tak priamo vyvracia slová hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý straší, že by prítomnosť síl NATO viedla k priamemu konfliktu Ruska a Aliancie.
Peskov v utorok varoval, že vyslanie vojakov aliancie NATO na územie Ukrajiny povedie k priamemu konfliktu s Ruskou federáciou a k eskalácii situácie, uvádza TASR.
„V tomto prípade musíme hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti (konfliktu). Takto to hodnotíme,“ vyhlásil Peskov, keď odpovedal na otázku novinára, aké sú riziká eskalácie a priameho konfliktu s NATO v prípade, že sa vojaci aliancie NATO budú vyskytovať na území Ukrajiny.
Podľa Peskova dané členské štáty NATO musia zvážiť, či to zodpovedá ich záujmom a záujmom ich občanov.
Dodal, že už samotná diskusia o možnosti vyslania určitých kontingentov NATO na Ukrajinu je „veľmi dôležitým, novým prvkom“.
Komentujúc vyhlásenie prezidenta Macrona, že Paríž urobí všetko pre to, aby zabránil Rusku vyhrať vojnu na Ukrajine, Peskov poznamenal, že Moskva si je dobre vedomá Macronovho postoja, „pokiaľ ide o potrebu spôsobiť Rusku strategickú porážku“.
Dodal, že Moskva zaznamenala, že na konferencii v Paríži sa diskutovalo o téme vyslania vojenského personálu na Ukrajinu, pričom súčasne postrehla, že v tejto veci nepanuje konsenzus. Podľa hovorcu šéfa Kremľa viaceré krajiny „pomerne triezvo“ hodnotia potenciálne riziká takejto akcie i riziká priameho zapojenia sa do konfliktu.
Zdroje: New York Times, TASR, The Guardian