„Daenerys z Hry o Tróny by na Záborskú dávno poslala drakov.“ Gröhling perlil ako nikdy

Autor komentára je poslanec Národnej rady a exminister školstva za Sasku.

Ak ste sledovali Hry o tróny, určite si pamätáte postavu Daenerys Targaryen – matky drakov. Z plachého dievčatka v moci svojho brata sa postupne stala silná ženská hrdinka. Medzi mužmi si vybojovala miesto na tróne. So zmenou jej postavenia rástlo aj jej sebavedomie. Ako by asi vyzeral jej príbeh, keby sme ju preniesli na súčasné Slovensko?

Stereotypy sa rodia už v detstve

V detstve by asi počúvala iné veci než jej brat. Chlapci majú byť cieľavedomí, bojovní, nemajú plakať, majú sa snažiť. Ako dievčaťu by jej hovorili, že má byť pekná a slušná. Brat by sa hral s hračkami, ktoré podporujú stavanie, kreativitu a technické myslenie. Ona by sa hrala s bábikami a nacvičovala by si materstvo.

Na škole by asi zažila šikanu pre farbu vlasov. Z predmetov by mala rada biológiu, geografiu a telesnú výchovu. Vytvorili by jej cestu k matematike či technickým smerom? Ktovie.

Počas puberty by si užila kadejaké poznámky od spolužiakov aj pánov na ulici. Možno by sa naučila biť sa a skončila by so zníženou známkou zo správania.

Skutočne žijeme v modernej spoločnosti?

Naša slovenská Daenerys by štúdium smerovala k živočíšnej výrobe, lebo by sa chcela dozvedieť viac o svojich domácich miláčikoch. Na prvom pohovore by sa jej otvorene spýtali, či si chce založiť rodinu. Prípadne sofistikovanejšie. „Máte priateľa?“ Povedala by, že už je predsa matka drakov. Prácu by nedostala. Pre mladý vek, aj preto, že už aj tak hrozí, že by si materstvo rozmyslela.

Ženy niekedy zvyknú inklinovať k povolaniam v oblasti starostlivosti, kde sú mzdy nižšie. Ak by si aj vybrala „typicky mužské“ povolanie, hrozilo by jej, že za tú istú prácu dostane menej peňazí.

Ale v obchodoch by platila viac vďaka takzvanej ružovej dani (pink tax). Pretože dámske produkty stoja v priemere viac ako mužské. Fakt si to všimnite pri najbližšom nákupe napríklad holiacich strojčekov.

Kričať sa tu neoplatí

Po príchode z práce by si zapla správy. Poslanci by v nich strašili sexuálnou výchovou, zákazom interrupcií a obmedzovaním žien. Keďže je bojovníčka, spísala by petíciu. Konzervatívny parlament by ju odignoroval. Pár konšpirátorov by ju obvinilo, že ju platí niekto zo zahraničia.

Ok, a čo chcem povedať týmto textom?

Ženy na Slovensku sa určite nemajú strašne – vo svete totiž nájdeme omnoho horšie prípady. Ale naša spoločnosť nie je zďaleka ideálna. Verejne činné ženy si vytrpia množstvo urážok a útokov. V parlamente im poslanci obmedzujú práva a nechutne to nazývajú „pomocou ženám.“ Keď ale chceme pomôcť matkám, aby mali právo byť pri svojom dieťati v nemocnici, tí istí poslanci, ktorí chcú „pomáhať ženám“ zákazom interrupcií, návrh potopia.

Niekto by povedal, že nežijeme v Pakistane, ženy nie sú majetkom muža a slobodne môžu študovať a pracovať. Ale spýtajte sa ženy po návrate z materskej, či je to také ľahké. Alebo študentiek, ktoré si na vysokej škole zažili sexuálne obťažovanie. Muži také niečo poznajú len minimálne.

Začnime teraz

Porovnávať by sme sa preto mali s najlepšími. Máme čo vylepšovať. Od výchovy a škôl, kde je treba upozorňovať na rovnosť príležitostí, cez zdravotníctvo, kde okrem interrupcií treba upozorňovať aj na vírus HPV, ktorý je pre ženy nebezpečný a spôsobuje rakovinu krčka maternice.

„Skúšal študentov, no myslí si, že Slovensko neexistuje.“ Gröhling sa pustil do kontroverzného učiteľa

Cez spoločnosť a zamestnávateľov, ktorí nebudú ženy odmietať vo dverách s tým, že raz im odídu na materskú a ich firmu to poškodí. Nemajú tí ľudia náhodou aj doma takúto ženu na materskej? Začať môžeme tým, že v spoločnosti prestaneme tolerovať politikov, ktorí na ženy nazerajú ako na nesvojprávne osoby, ktoré nemôžu rozhodovať o sebe a svojom zdraví.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.