„Dám si len pohár vína, červené je zdravé.“ Slováci stále veria mýtom o alkohole, ktoré zbúrali vedecké štúdie
- Aj v posledných rokoch sa medzi ľuďmi udomácnili mýty o alkohole
- Tie často pretrvávajú aj napriek množstvu vedeckých dôkazov, ktoré ich vyvracajú
- Aj v posledných rokoch sa medzi ľuďmi udomácnili mýty o alkohole
- Tie často pretrvávajú aj napriek množstvu vedeckých dôkazov, ktoré ich vyvracajú
Jedným z najrozšírenejších je presvedčenie, že pohár červeného vína denne je prospešný pre zdravie. Tento mýtus, hoci môže znieť lákavo, je skreslením a nepochopením vedeckých štúdií, ktoré skúmajú vplyv alkoholu na organizmus.
Mýtus o prospešnosti červeného vína pre srdce má korene v tzv. „francúzskom paradoxe“. V 90. rokoch minulého storočia si vedci všimli, že Francúzi, napriek tomu, že konzumujú stravu bohatú na tuky, majú nižšiu mieru výskytu srdcových chorôb v porovnaní s inými národmi.
Tento jav sa pripisoval konzumácii červeného vína, ktoré obsahuje resveratrol – antioxidant nachádzajúci sa v hrozne. Resveratrol mal podľa niektorých štúdií zlepšovať zdravie srdca a ciev.
Hoci niektoré štúdie naznačujú, že mierna konzumácia červeného vína môže mať určitý ochranný efekt, je dôležité zdôrazniť, že alkohol ako taký je toxický a môže spôsobovať množstvo zdravotných problémov.
Poznatky vedcov
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie zdravotnícke organizácie varujú, že aj nízke množstvá alkoholu môžu zvyšovať riziko vzniku niekoľkých druhov rakoviny, vrátane rakoviny prsníka, hrubého čreva a pečene.
Štúdia zverejnená v The Lancet analyzovala dáta od viac ako 28 miliónov ľudí z celého sveta a zistila, že neexistuje žiadne bezpečné množstvo alkoholu.
Podľa tejto štúdie, aj jeden pohár vína denne môže zvýšiť riziko zdravotných problémov. Autori štúdie upozorňujú, že aj keď môžu existovať určité benefity konzumácie červeného vína, tieto sú výrazne prevážené rizikami spojenými s alkoholom.
Okrem fyzických zdravotných rizík má alkohol aj výrazný vplyv na psychické zdravie. Pravidelná konzumácia alkoholu môže viesť k závislosti, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu života. Alkohol je depresívum, čo znamená, že môže zhoršovať príznaky depresie a úzkosti.
Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne konzumujú alkohol, majú vyššie riziko vzniku depresie a iných duševných porúch.
Celoslovenský kvíz o alkohole
Celoslovenský kvíz Čo vieš o alkohole v predbežných výsledkoch potvrdzuje, že dlhoročné šírenie osvety o zodpovednom pití alkoholu prináša svoje ovocie. Kvíz je súčasťou edukačno-preventívneho programu Účet za nehodu, pod ktorým je podpísané občianske združenie Fórum pi s rozumom Slovensko (FPSR).
Jedným z jeho cieľov je tiež vyvracanie neprávd o alkohole, rebríček ešte donedávna viedlo delenie alkoholu na mäkký a tvrdý.
„Časté ľudové delenie na tvrdý a mäkký alkohol je nezmyselné a vyplýva z neho ďalší mýtus o tom, že malé pivo je menšie zlo než napríklad panák vodky,“ vysvetľuje Tomáš Huba z občianskeho združenia.
FPSR spolu s partnermi robí osvetu netradičnou formou: vyškolený promo tím vo vybraných podnikoch po celom Slovensku rozdáva návštevníkom fiktívne účty za nehodu so šokujúcou výškou takmer 100-tisíc eur, meria záujemcom množstvo alkoholu v dychu a zábavnou formou ich edukuje o rizikách jazdy pod vplyvom alkoholu.
„Tento kvíz nám pomáha zistiť, aký prístup má slovenská verejnosť k zodpovednému pitiu alkoholu, aké má o tom vedomosti a ktorým hoaxom stále verí. Na základe výsledkov budeme následne vedieť adresnejšie komunikovať prevenciu nezodpovedného pitia alkoholu, preto je dôležité, aby sa dostal k čo najviac respondentom,“ približuje Tomáš Huba ciele online kvízu.
„Zdá sa, že najrozšírenejší mýtus o rôznych pomeroch alkoholu v nápojoch bude prekonaný a to nás teší, pretože to potvrdzuje, že naša doterajšia práca mala zmysel,“ hovorí Huba.
Podľa jeho slov však ešte stále panuje ďalší mylný názor, že odbúranie alkoholu urýchli pitie vody alebo „poriadny základ“.
„V kvíze respondentom zároveň vysvetľujeme, čo je pravda a prečo je mýtus mýtom, takže sa hneď dozvedia, že pitím vody ani mastným jedlom odbúranie alkoholu neurýchlia a aj to, čo skutočne pomáha,“ vysvetľuje Tomáš Huba.
Zdroje: The Lancet, WHO, Fórum pi s rozumom Slovensko (FPSR)