Daň z finančných transakcií pocítia aj bežní ľudia. Vyššie náklady firiem rázne ovplyvnia rast cien

Od apríla 2025 sa na Slovensku plánuje zavedenie novej dane z finančných transakcií, ktorá zasiahne najmä podnikateľov, ale môže mať širšie dôsledky aj pre bežných občanov.

Táto daň sa bude vzťahovať na každú uskutočnenú platbu podnikateľov, pričom jej výška bude predstavovať 0,4 % z každej transakcie. Ak však podnikatelia budú vyberať hotovosť, budú musieť odviesť až 0,8 % z tejto sumy.

Tento nový daňový systém sa pokladá za potenciálne nevýhodný pre podnikateľov, ktorí sa pravdepodobne budú snažiť preniesť náklady na spotrebiteľov prostredníctvom vyšších cien.

Vplyv na infláciu a rast cien

Jedným z mála pozitívnych prvkov tohto systému je zvýhodnenie platieb kartou. Podnikatelia zaplatia za každú kartu len dve eurá ročne, a následné transakcie už nebudú podliehať ďalšiemu zdaneniu.

Napriek tomu analytici, ako Boris Fojtík z Tatra banky, varujú, že zavedenie tejto dane neprinesie zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku, ba naopak, môže ho ešte viac skomplikovať, informuje portál Finsider.

Firmy budú musieť riešiť, ako tento nový náklad zapracujú do svojich rozpočtov, a existuje veľká pravdepodobnosť, že to spravia zvýšením cien produktov a služieb.

„Doba kešu“ je späť: Odborníci bijú na poplach pre zavedenie transakčnej dane, vybrali sme sa maďarskou cestou

Premiér Robert Fico sa síce vyjadril, že nová daň z finančných transakcií sa bežných ľudí priamo nedotkne, no jej nepriame dôsledky budú určite citeľné.

Ak firmy prenesú svoje zvýšené náklady na spotrebiteľov, budú mať Slováci pred sebou zdražovanie. Keďže nové dane postihnú všetky podnikateľské subjekty, výsledkom môže byť celoplošné zvyšovanie cien v rôznych sektoroch, čo zvýši infláciu.

Podľa Fojtíka sa očakáva, že táto daň by mohla zvýšiť infláciu o približne 0,4 percentného bodu. Hoci sa môže zdať, že ide o malé číslo, kumulatívny efekt môže byť výraznejší, najmä v prípadoch, kde budú dodávateľské reťazce zasiahnuté daňou opakovane, napríklad v priebehu celého výrobného procesu, uvádza Finsider.

Dopad na malé a veľké firmy

Zavedenie dane z finančných transakcií bude mať rozdielny vplyv na rôzne firmy. Dôležitejším faktorom bude však skôr typ podnikania ako veľkosť samotnej firmy.

Väčšie podniky, ktoré realizujú mnoho transakcií, budú mať väčší objem finančných operácií, čo môže znamenať vyššiu daňovú záťaž. Na druhej strane menšie firmy, hoci flexibilnejšie, budú musieť rýchlo prispôsobiť svoje podnikanie tejto zmene.

Napríklad podniky, ktoré sa zaoberajú veľkoobchodom alebo logistikou, kde sú transakcie pravidelné a v značnom objeme, pocítia väčší finančný tlak ako firmy poskytujúce služby.

Ako píše portál Trend, zavedenie novej dane môže mať aj nepriamy vplyv na zvyšovanie miezd. Ak firmy musia vyčleniť časť svojich rozpočtov na nové daňové povinnosti, môžu byť menej ochotné zvyšovať mzdy zamestnancom. Práve preto môžu zamestnanci očakávať nižšie zvýšenia platov, ako by tomu bolo bez tejto dane.

Negatívny dopad na investície

Ďalším problematickým aspektom zavedenia dane z finančných transakcií je jej potenciálny vplyv na zahraničné investície na Slovensku.

V kombinácii s už existujúcimi vysokými daňami na zisky právnických osôb sa Slovensko môže stať menej atraktívnou krajinou pre nových investorov.

Tieto faktory môžu odradiť zahraničné firmy od investovania na Slovensku a obmedziť rozvoj už existujúcich firiem, ktoré budú čeliť vyšším daňovým povinnostiam.

Spracovanie dane a náklady pre banky

Spracovanie a vyberanie tejto dane bude povinnosťou bánk, ktoré budú musieť implementovať nové systémy na výber daní. Tento proces si však vyžaduje dodatočné náklady, čo môže viesť k zvýšeniu poplatkov pre klientov.

Podobnú skúsenosť už majú v Maďarsku, kde banky kompenzovali svoje náklady na spracovanie dane práve zvýšením poplatkov pre svojich zákazníkov. Očakáva sa, že podobný scenár sa môže zopakovať aj na Slovensku.

Alternatívy k novej dani

Hoci vláda zvažuje zavedenie dane z finančných transakcií, existuje viacero alternatívnych opatrení, ktoré by mohli priniesť podobný finančný efekt.

Napríklad zrušenie výnimiek na DPH alebo zvýšenie daní z nehnuteľností by mohlo do štátneho rozpočtu priniesť rovnaký objem financií. Menej by zaťažilo podnikateľské prostredie a neviedlo by k zvýšeniu cien pre spotrebiteľov.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika