Dáni patria k najšťastnejším národom sveta. Je za tým niečo, čo štát nestojí ani cent

Platia také vysoké dane, že by sa nad tými ciframi Slovákom hlava zatočila. Za to ale dostávajú od štátu takmer všetko. To však nie je to, čo robí z Dánska jednu z najšťastnejších krajín na svete. 

Podľa Svetovej správy o šťastí OSN – prieskumu, ktorý klasifikuje šťastie 155 krajín, sa Dánsko pravidelne zaraďuje medzi top trojku najšťastnejších krajín. Čo však robí Dánov takými šťastnými? 

Je to bezplatný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, alebo bezplatná verejná zdravotná starostlivosť? Je to relatívny nedostatok kriminality a korupcie, alebo len obyčajné dánske hygge?

Dáni veria, že ku šťastiu v ich krajine prispieva empatia. Z vlastných skúseností sú presvedčení, že pomáha pri budovaní vzťahov, predchádzaní šikanovania, ale aj úspechu v práci. Taktiež podporuje rast lídrov, podnikateľov a manažérov.

V školách je tu jedna hodina každý týždeň venovaná práve empatii pre študentov vo veku od 6 do 16 rokov. Študenti počas vyučovania diskutujú o svojich problémoch a celá trieda sa spolu s učiteľom snaží nájsť riešenie. Toto cvičenie je založené na dvoch hlavných pilieroch – počúvaní a pochopení. Bez pochýb môže pripomínať hodiny terapie.

Hygge 

Ak žiaci nemajú žiadne problémy, jednoducho trávia spoločný čas relaxáciou a užívaním si hygge. Meik Wiking, riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani, vysvetľuje, že Hygge je o atmosfére a zážitku. „Je to o zdieľaní sa s ľuďmi, ktorých máme radi. Pocit domova. Pocit bezpečia. Pocit vnútorného pokoja a blaženosti.“

„Tento pojem v sebe zahŕňa útulnosť a pohodu, srdečnosť, družnosť a spriaznenosť. Hygge je aj hľadanie útechy a vzpruhy v prírode, nachádzanie potešenia v aktivitách pod šírym nebom, oslava drobných radostí každodenného života i prejav láskavosti voči sebe aj iným,“ tvrdí vo svojej knihe známa spisovateľka nórsko-amerického pôvodu Signe Johansenová.

zdroj: Pexels/nilov

V krajine, kde sa stmieva veľmi skoro a veľa prší, práve hygge prispieva k vytvoreniu príjemnej atmosféry. Je to základný koncept pre dánsky pocit pohody. Hygge však nie je len pre Dánov, stáva sa celosvetovým fenoménom.

Tímová práca

Americká spisovateľka a psychologička Jessica Alexanderová spolu s dánskou psychoterapeutkou Iben Sandahlovou uskutočnili terénny výskum, aby pochopili, ako sa Dáni učia empatii. Dôležitým aspektom v celom procese je podľa nich tímová práca.

Až 60 % úloh v škole sa vykonáva prostredníctvom nejakého spoločného úsilia. Cieľom nie je vynikať nad ostatnými, ale prevziať zodpovednosť za pomoc tým, ktorí nie sú rovnako nadaní. Z týchto dôvodov je Dánsko tiež považované za jedno z najlepších miest na prácu v Európe.

Súťaž je výlučne so sebou samým, nie s ostatnými. Dánske školy nedávajú študentom, ktorí vynikajú v školských predmetoch alebo v športe, ocenenia. Cieľom je, aby nevytvárali konkurenciu.

Namiesto toho praktizujú kultúru motivácie a zlepšovania sa, tá je meraná výlučne vo vzťahu k nim samým. Dáni dávajú veľký priestor aj voľnej hre detí, ktorá učí empatii a vyjednávacím schopnostiam.

Hranie v krajine sa považuje za vzdelávací nástroj od roku 1871, vysvetľuje Jessica Alexanderová. Dôraz sa kladie i na kolaboratívne učenie, pretože nikto nejde životom sám.

Dánske vzdelávanie spája deti, ktoré majú rôznorodé silné aj slabé stránky. Môžu tak navzájom spolupracovať a pomáhať si na projektoch. To ich od malička učí, že osve nedokážu uspieť a že pomáhať druhým vedie k lepším výsledkom.

zdroj: Pexels/shuareva

Dáni považujú za kľúčové od malička deti učiť, že životom nemôže prejsť nikto sám a že každý z nás má svoje silné a slabé stránky a navzájom sa dopĺňame. Hodiny empatie preukázateľne dávajú deťom veľkú spokojnosť a radosť. Najlepšie zo všetkého je, že ich pripravia na to, aby sa stali šťastnými dospelými.

Keď platíš dane s radosťou

Samozrejme, nie je to výlučne o empatii. Šťastie miestnych ovplyvňuje aj niekoľko iných faktorov, medzi ktorými majú miesto aj dane. Ľudia žijúci v Dánsku platia jedny z najvyšších daní na svete – až polovicu svojho príjmu. Napríklad daň na nové autá tu je až 150 %. Väčšina Dánov sa ale zhoduje, že sú za tieto poplatky radi. Vidia totiž, čo za to dostanú.

Väčšina zdravotnej starostlivosti sa tu poskytuje pacientovi bez poplatkov a o plesniach na nemocničných stenách sa tu netreba ani baviť. Vysokoškoláci neplatia žiadne školné a dostávajú grant na pokrytie nákladov počas štúdia.

Starostlivosť o deti je dotovaná. Seniori poberajú dostatočne vysoké dôchodky a na pomoc majú k dispozícií ľudí, ktorí im doma pomáhajú. Väčšina Dánov verí, že každého zodpovednosťou (ak môže),  je pracovať a platiť dane na podporu spoločného dobra.

Ak každý zaplatí svoj spravodlivý podiel, vytvára sa priestor na vytváranie sociálnej záchrannej siete na podporu veľmi mladých, veľmi starých a chorých. Tento systém tiež podporuje ľudí, ktorí prídu o prácu a to až na dva roky, kým si hľadajú nové zamestnanie.

Dôvera

Dôvera je tiež základnou hodnotou v dánskej kultúre a takisto významným faktorom miestneho šťastia. Je tu štandardom dôverovať si navzájom, pokiaľ ide o obchodné, vládne ale aj osobné vzťahy.

Očakáva sa čestnosť. Korupcia v podnikaní alebo medzi štátnymi zamestnancami je len veľmi zriedkavá. Relatívne vysoká úroveň bezpečia v porovnaní s mnohými inými krajinami znamená, že dánske deti majú oveľa viac slobody a nezávislosti ako ich náprotivky inde vo svete.

zdroj: Pexels/orlova

Je bežné, že deti cestujú v MHD samy už vo veku 8 alebo 9 rokov – ostatní cestujúci na ne dávajú pozor. Je tiež bežnou praxou, že rodičia nechávajú svoje deti vonku v detských kočíkoch, aby si zdriemli, dokonca aj počas chladnej dánskej zimy.

V Dánsku je tiež zvyčajne veľmi bezpečné chodiť pešo alebo na bicykli a to kedykoľvek počas dňa alebo v noci.

Na záver sa hodí známy výrok vplyvného dánskeho mysliteľa a kňaza Nikolaj Grundtviga, ktorý tvrdil: „V Dánsku má málokto príliš veľa a ešte menej má príliš málo.“

Text sme upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 14. januára 2022.