Daniela a Jakub vytvorili veľkú mestskú obývačku, kde môžeš tráviť čas aj ty. Záujem o ňu vyvolal nečakaný rozruch
- Ateliér Tvorby a Laboratórium Asociatívneho Snívania, skrátene ATLAS
- To je zábavné kolektívne dielo, ktoré je doširoka otvorené hneď v niekoľkých smeroch
- Ateliér Tvorby a Laboratórium Asociatívneho Snívania, skrátene ATLAS
- To je zábavné kolektívne dielo, ktoré je doširoka otvorené hneď v niekoľkých smeroch
Ateliér Tvorby a Laboratórium Asociatívneho Snívania, skrátene ATLAS je predovšetkým pekná myšlienka. Ide o zábavné kolektívne dielo, ktoré je doširoka otvorené v mnohých ohľadoch.
ATLAS je v podstate veľká mestská obývacia izba, kde aj ty môžeš byť na chvíľu doma. Kultivovane posedieť, ale tiež sa lenivo natiahnuť na kanapu, počítať si pri knižnici alebo len tak pozerať z okna, trénovať na hudobný nástroj, popracovať na notebooku, zaseknúť sa v online vesmíre, hrať sa či pokecať s návštevou.
Môžeš si tu tiež vychutnať kávu a v neposlednej rade sa nenásilne potešiť umením, ktoré môžeš aj beztrestne chytať. Dokonca je tu aj televízia, aj keď skôr na vzdelávanie. A v rohu nechýba masívna stavebnica, ktorá je určená aj pre dospelých. A rovnako ako doma – aj tu po sebe ľudia upratujú sami: knižku vrátiš do knižnice a pokrčený papier odnesieš do koša.
Najprv treba porozumieť, že nejde len o nejakú predsieň, „kam ľudia smú“, než si kúpia lístok, ale že ide naozaj o útroby Národnej galérie.
Je to úplne zadarmo
Prístupný priestor, nachádzajúci sa na celom ochodze Malé dvorany pražského Veľtržného paláca. Môžeš tu stretnúť aj zamestnancov galérie, ako cvičia jogu, alebo organizujú nejakú udalosť, ale predovšetkým tu môžeš len tak byť.
Cieľom je, aby ľudia pred príchodom sem zahodili svoje intuitívne správanie v inštitúciách tohto druhu. Autori projektu chcú, aby nešlo len o akýsi priestor za „paywallom“, kde si predplatíš len jediný povolený druh správania: zádumčivé prechádzanie sa.
Nachádzaš sa síce v galérii, kde sú umelecké diela a intervencie umelkýň a umelcov, no nesleduje ťa tu orlí zrak, ktorý by skúmal, či si sa k vystavovanému dielu nepriblížil až príliš blízko.
Oficiálne to totiž umelecké diela nie sú – nemôžu byť, nešli by bez dozoru a na verejne prístupnom mieste poistiť. Sú to teda vlastné diela autoriek a autorov, ktorí bývajú označovaní ako umelkyne a umelci a pristúpili na tento koncept. Je to teda „len“ majetok? To musíš posúdiť sám.
Diela sa v čase dopĺňajú a menia, mnohé z nich tiež odrážajú participáciu návštevníkov.
„Z nášho pohľadu išlo pri návrhu architektúry len ťažko prehliadnuť jeden mantinel typický pre kultúru: kriticky nízky rozpočet. Suma zodpovedajúca nákladom na jednu lepšiu kuchyňu do bytu 3 +1 mala zabezpečiť naplnenie obrieho podlažia zmysluplným obsahom. Využili sme preto to najdrahšie, čo už na mieste bolo – a síce pôvodnú architektúru paláca ukrytú tradične za radom paneláží, zatemnenie otvorov a inštalačných predstien,“ objasňujú architekti zo štúdia No Architects.
To všetko zborili a zrecyklovali. Sprístupnili okná, otvorili priehľady, dali prerobiť rastru železobetónového skeletu, členenie okenných otvorov a ich farebnosť.
„Na čo nám nevystačili použiteľné fragmenty demontovanej paneláže, to sme si potom našli na odpis v pivniciach a skladoch Národnej galérie: zozbierali sme zdemolované polotovary zo starších výstav a inštalácií, skombinovali ich, skrátili im nohy, pridali madlá, pretreli, prevrátili… a vdýchli im druhý život.“
Medzi ich projektmi si tento nesie niekoľko prvenstiev
Okrem asi najväčšieho podielu využitia odpadového materiálu, je to tiež realizácia natoľko úspešná, že sa musela krátko po uvedení do prevádzky zavrieť. Obľúbilo si ju a chodilo tam príliš veľa ľudí.
„Bezpečnostná služba nám architektom a tiež kurátorom, grafikom a ďalším zapojeným umelcom vysvetlila, ako sme kolektívne nezodpovedne pochybili, keď sme vysokou návštevnosťou vo Veľtržnom paláci neúmerne ‚zvýšili riziko‘. Celé poschodie sa preto muselo uzavrieť a otvorené bolo druhýkrát po dlhých diskusiách a prijatí neviditeľných ‚organizačných‘ opatrení.“
„Ďalším prvenstvom je naše najmenšie dočasné stavebné povolenie, ktoré tu bolo nutné zaobstarať kvôli pripojeniu rúrky s priemerom piatich centimetrov do kanalizačnej stúpačky. Hold, s kultúrnymi pamiatkami nie sú žarty.“
A posledným prvenstvom je pravdepodobne minimalizácia realizovanej „architektúry“ v pomere k ambicióznemu „stavebnému programu“, ktorý nevychádza len z rozpočtových obmedzení.
„Zámerom bolo naplniť túto časť skeletu Veľtržného paláca obsahom, ktorému dáva zmysel len a iba prítomnosť návštevníkov, ich pospolitosť a slobodné počínanie. My tu iba zľahka priestorovo inšpirujeme.“
Preto, ak máš chuť, príď do Ateliéru Tvorby a Laboratória Asociatívneho Snívania tvoriť, asociatívne snívať či len tak básnicky byť.
Zdroj: No Architects