Daňová expertka varuje pred konsolidačnými opatreniami: Poškodia ekonomiku a životnú úroveň. Navrhuje alternatívne riešenia

Vo štvrtok (3. 10.) pri hlasovaní poslanci parlamentu prijali hlavnú časť konsolidačných opatrení za 2,7 miliardy eur. Tie sa týkajú napríklad zvýšenia základnej sadzby DPH na 23 %, vyššej dane z príjmu právnických osôb a vyššieho mýta.

Daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová sa k opatreniam vyjadrila kriticky. Hoci uznáva, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná, spôsob, akým k nej vláda pristúpila, považuje za nesprávny. Navrhuje niekoľko alternatívnych riešení.

„Verejné financie sú na Slovensku dlhodobo v zlom stave a ich konsolidácia je nevyhnutná. Avšak spôsob, akým pristúpila vláda k tejto úlohe, nie je správny,“ uviedla Hallová.

„Chyba nastala už v tom, že konsolidačný balík schválila vláda bez pripomienkového konania, v ktorom by sa experti a verejnosť mohli vyjadriť k návrhu legislatívy a identifikovať problematické oblasti návrhov.“ Situáciu podľa nej ešte zhoršilo prijímanie opatrení v skrátenom legislatívnom konaní.

Konsolidačný balík neumožní rast ekonomiky

Odborníčka zdôraznila, že konsolidačný balík by mal umožniť ekonomike ďalej rásť, čo však schválené opatrenia podľa jej názoru nespĺňajú. Kritizuje tiež absenciu opatrení na redukciu šedej ekonomiky.

„Profesor Friedrich Schneider z univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhodobo venuje téme šedej ekonomiky, odhaduje úroveň šedej ekonomiky na Slovensku pre rok 2023 na 14,17 percenta HDP. To predstavuje sumu vyše 17 miliárd eur, ktoré štát momentálne nevie zdaniť,“ vysvetlila Hallová.

„Ak by slovenská vláda prijala v zahraničnej praxi overené opatrenia a znížila objem šedej ekonomiky na úroveň Rakúska (7,65 %), dokázala by na dani z príjmu získať dodatočných 1,6 miliardy eur z 2,7 miliardového konsolidačného balíka bez toho, aby musela výrazne tlačiť na zvyšovanie cien a znižovanie životnej úrovne.“

Nárast šedej ekonomiky

Osobitne sa vyjadrila k dani z finančných transakcií, ktorú považuje za problematickú. „Zákon o dani z finančných transakcií výrazne ovplyvní podnikateľské náklady. Daň z finančných transakcií bude väčšinou znovu zdaňovať už raz zdanený príjem, ako aj príjem, ktorý je od dane oslobodený,“ upozornila Hallová.

Podľa nej táto daň totiž pravdepodobne podporí rast šedej ekonomiky a môže odradiť zahraničných investorov. Ako totiž vysvetlila, časť z transakcií sa presunie do hotovostnej formy, a tak štát na ne nebude mať žiadny dosah.

„Vláda by sa mala v prvom rade ohliadnuť späť do minulosti, keď bolo Slovensko úspešné pri zavedení daňovej reformy v minulosti, ktorá motivovala firmy platiť dane na Slovensku. Zavedenie rovnej dane na nižšej úrovni viedlo k prílevu investorov na Slovensko a rastu príjmov štátneho rozpočtu,“ vyjadrila sa odborníčka.

Ak pri zvyšovaní dane vláda nepristúpi aj k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia práce, bude podľa Hallovej ekonomika na Slovensku trpieť a životná úroveň klesať.

Známa tvár sa vracia na politickú scénu: Hovorí o zlyhaní a rozpadnutí súčasnej vlády

Niektoré opatrenia hodnotí pozitívne

Zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent považuje za účinné opatrenie, ale varuje pred zavedením rôznych sadzieb DPH bez detailnej analýzy.

„Získanie dodatočných daňových príjmov zo zvýšenia sadzby DPH je jedno z najúčinnejších opatrení z dôvodu, že sa zaťaží konečná spotreba a bremeno sa rozdelí naprieč celou spoločnosťou,“ uviedla.

Zároveň však hovorí, že lepším opatrením by bola jedna sadzba DPH v nižšej výške na všetky druhy tovarov aj služieb. Takto by sa totiž podľa Hallovej zjednodušil celý systém a nedochádzalo by k rôznym daňovým únikom. Hallová však pozitívne hodnotí niektoré opatrenia pre živnostníkov a malé firmy, rovnako aj daň zo sladených nápojov a tabaku.

„Pozitívne sú niektoré opatrenia pre živnostníkov a malé firmy s príjmami do 100-tisíc eur, ktorým klesne sadzba dane z príjmov na 10, resp. 15 percent pre malé firmy,“ uviedla. Zároveň však vyjadrila obavy, či tieto subjekty budú ochotné priznávať svoje príjmy v reálnej výške a platiť férovo aj daň z finančných transakcií.

Ako dobrý krok vníma tiež presun daňového zaťaženia z priamych do spotrebných daní, ktoré zaťažujú spotrebu. Keď sa totiž zavedú nové dane alebo sa rozšíri okruh tých už zdanených, vykompenzujú sa budúce náklady štátu napríklad na zvýšenú zdravotnú starostlivosť spotrebiteľov.

„Zároveň je zvyšovanie ceny výrobkov cesta správnym smerom, ak chceme znižovať spotrebu tabakových výrokov a sladených nápojov,“ dodala Hallová.

Zdôraznila, že konsolidačný balík rieši výlučne príjmovú stránku štátneho rozpočtu a Slovensku môže priniesť pokles ekonomiky, ďalší rast cien a odchod zahraničných investorov z trhu. Podľa nej by vláda mala prehodnotiť svoj prístup a zamerať sa na opatrenia, ktoré by skutočne ozdravili verejné financie bez negatívneho vplyvu na ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľov.