Daňové priznanie nemusí podať každý. Zisti, čo ťa čaká pri tohtoročnom „papieri pre štát“

13. januára 2023 o 11:08

Tento „papier“ neobchádza fyzické ani právnické osoby
Nezdaniteľná časť základu dane na rok 2022 je opäť vyššia

Ilustračná foto TASR/Radovan Stoklasa, TASR/Pavel Neubauer

Tento „papier“ neobchádza fyzické ani právnické osoby
Nezdaniteľná časť základu dane na rok 2022 je opäť vyššia

Ako každý iný rok, tak ani tento to nebude inak. Podávaniu daňového priznania sa nevyhneš. Táto povinnosť neobchádza fyzické ani právnické osoby. Jeden zo zákonov (č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) určený pre fyzické osoby určuje, kto daňové priznanie podať musí a koho sa to netýka.

Ako uvádza portál Podnikajte, fyzické osoby, teda napríklad živnostníci, majú povinnosť podať daňové priznanie z príjmov za rok 2022 v prípade:

ak ich celkové zdaniteľné príjmy v roku 2022 boli vyššie ako 2 289,63 eur,
ak dosiahli daňovú stratu, napriek tomu, že príjmy nepresiahli sumu 2 289,63 eur,
ak ich vyzval správca dane na podanie daňového priznania, a to aj v prípade, ak nevznikla povinnosť daňové priznanie podať.

Čo treba chápať pod pojmom zdaniteľné príjmy?

V tomto prípade sú to príjmy, ktoré sú predmetom dane, teda príjem z podnikania, zamestnania, iné príjmy – a od dane z príjmov nie sú oslobodené. Do príjmov sa nerátajú tie, z ktorých už bola zrážková daň vybratá, napríklad autorský honorár. Sú to príjmy, ktoré osoba dostala vyplatené už ako očistené o takzvanú zrážkovú daň.

Naopak, do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa aj príjem, ktorý bol dosiahnutý v zahraničí, v prípade daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou – rezident SR.

Ako ďalej uviedol portál Podnikajte, podanie daňového priznania sa môže týkať fyzických osôb, akými sú živnostníci, ale aj zamestnancov. U nich je to však o niečo iné.

Zamestnanci požiadajú o ročné zúčtovanie svojho zamestnávateľa a dajú mu potrebné doklady, ktoré ich oslobodzujú od povinnosti podávať daňové priznanie.

Napriek tomu je dané, že daňové priznanie za minulý rok, teda za zdaňovacie obdobie, musí podať aj daňovník, ktorý v minulom roku dosiahol príjmy zdaniteľné zo závislej činnosti, teda napríklad zo zamestnania, a tie presahujú sumu 2 289,63 eur, a to v prípade:

ak idú príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane tu ani v zahraničí,
príjmy idú zo zahraničia (nie vo všetkých prípadoch),
nie je možné z týchto príjmov zraziť preddavok na daň, pri nepeňažnom plnení
zamestnanec nepožiadal svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, a ak aj požiadal, pričom nepredložil v termíne do 15. 2. 2023 všetky potrebné dokumenty na vykonanie ročného zúčtovania.

Aj napriek tomu, že zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie daňovníkovi, daňovník je povinný podať daňové priznanie, ak v zdaňovacom období poberal:

príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a jednému z nich, ktorý mu vykonával ročné zúčtovanie, nepredložil doklady od všetkých ostatných zamestnávateľov,
nejaké iné zdaniteľné príjmy (príjem zo živnosti, príjem z predaja nehnuteľnosti).

Kto daňové priznanie podávať nemusí?

V skratke a jednoducho by sa dalo povedať, že daňové priznanie k dani z príjmov za minulý rok 2022 nie je povinná podať fyzická osoba, ktorej príjmy za celý rok nepresiahli sumu 2 289,63 €, v prípade ak nevykazuje daňovú stratu.

Daňovník nemusí podať daňové priznanie, ak má príjmy:

zo zamestnania a nemá povinnosť podať daňové priznanie,
má také príjmy, ktoré berie od zahraničného zastupiteľského úradu na Slovensku, a je takým daňovníkom, ktorý používa imunity podľa medzinárodného práva,
tie, ktoré sú od dane oslobodené.

Napriek tomu, ako to môže znieť, si daňové priznanie navzdory nepovinnosti môžu podať aj daňovníci, ktorí sa tak dobrovoľne rozhodnú. Nerobia to preto, aby štátu platili, ale aby im vrátil zaplatené preddavky na daň, ak tam, samozrejme, vznikol preplatok.

Takéto podanie daňového priznania môže byť vhodné pre:

fyzickú osobu, ktorá určitú časť roka nepracovala a potom bola zamestnaná,
študenta, ktorý pracoval na základe dohody o brigádnickej činnosti,
fyzickú osobu, ktorá bola časť roka v práci a ďalej na materskej či rodičovskej dovolenke,
dôchodcu, ktorý má nízky príjem.

Nezdaniteľná časť základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje takú sumu, kedy zamestnanec alebo aj živnostník musí platiť daň z príjmu fyzických osôb. V minulom roku, a teda za rok 2022 bola nezdaniteľná časť základu dane 4 579,26 € ročne a mesačne teda 381,61 €.

Pri podávaní ďalšieho daňového priznania nás bude čakať ešte vyššia nezdaniteľná časť. Mesačná nezdaniteľná časť základu dane na rok 2023 bude 410,24 € a ročná nezdaniteľná položka na daňovníka je 4 922,82 €, čo je 21-násobok sumy platného životného minima, ktoré je na rok 2023 stanovené sumou 234,42 €, uvádza portál Jaspis.

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane je v takom základe dane, ktorý je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima, čo je teda 21 754,18 € (92,8 x 234,42 €). Výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane bude 4 922,82 € (21 x 234,42 €).

Ak je základ dane vyšší ako 92,8-násobok sumy platného životného minima, teda viac ako 21 754, 18 €, výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane – 10 361,364, čo je jedna štvrtina základu dane daňovníka. Ak je základ dane vyšší ako 176,8-násobku životného minima, čo je 41 455,46 €, nezdaniteľná časť základu dane je 0,00 €.

Zdroje: Podnikajte, Jaspis

Financie a kryptomeny