Dedičské konanie môže prekvapiť. Notárka vysvetľuje, kto má nárok na majetok a ako odmietnuť dlhy

  • Dedenie môže byť právne komplikované
  • Kedy majetok pripadá štátu?
  • Notárka radí
podpis, peniaze
Ilustračné foto TASR/AP Photo/Evan Vucci, Freepik/@www.slon.pics
  • Dedenie môže byť právne komplikované
  • Kedy majetok pripadá štátu?
  • Notárka radí

Dedičské konanie býva nielen emotívne náročné, ale aj právne komplikované, čo môže pozostalých často zaskočiť. Mnohí Slováci nemajú úplne jasno v tom, kto má nárok na dedičstvo, či môžu odmietnuť zdedené záväzky alebo za akých okolností prechádza majetok na štát. Osobitnou otázkou je tiež problematika dedičských daní a možnosti, ako sa im vyhnúť.

Notárka JUDr. Zuzana Grófiková v rozhovore pre agentúru SITA vysvetľuje najčastejšie mýty a nejasnosti, s ktorými sa stretáva vo svojej praxi. Aké prekvapenia môže dedičské konanie priniesť a na čo by si sa mal pripraviť? 

Dedenie je citlivou, no právne dôležitou témou, ktorá môže prekvapiť pozostalých. „Mnohí ľudia si neuvedomujú, že ak neexistuje závet, dedí sa podľa zákonom určených skupín,“ vysvetľuje notárka JUDr. Zuzana Grófiková.

Ak zosnulý nezanechal závet, dedičia sú rozdelení do štyroch skupín:

  1. Deti a manžel/-ka – dedičstvo sa delí rovným dielom.

  2. Ak nie sú deti, dedí manžel/-ka polovicu, rodičia druhú polovicu.

  3. Ak niet rodičov ani manžela/-ky, dedičmi sú súrodenci a ich deti.

  4. V prípade, že niet súrodencov, dedia starí rodičia a ich deti.

Pri prvej skupine dedičov dedia deti poručiteľa a jeho manžel/-ka, každý rovnakým dielom. Nerozlišuje sa ani medzi tým, či sú deti z manželstva, alebo nie. Ak detí niet, dedia ich potomkovia, vnuci, pravnuci atď.

Ak poručiteľ nemal deti, prechádza sa na druhú skupinu, podľa ktorej dedí manžel/-ka polovicu majetku a rodičia zosnulého rovnakým dielom zvyšok. Táto situácia býva problematická, pretože ľudia, teda manžel alebo manželka zosnulého nečakajú, že budú rodičia dediť spolu s nimi.

V prípade, ak nededia ani rodičia poručiteľa, ani manžel, prechádza sa na tretiu skupinu, keď dedia súrodenci poručiteľa a ich deti. Zároveň môže dediť aj partner/-ka, ak s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti alebo boli od neho výživou odkázaní.

Posledná, štvrtá skupina je zriedkavá, dedí sa v nej najmä pri úmrtiach v skorom veku. V takom prípade dedia starí rodičia a ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa.

Ak niet dedičov, majetok pripadá štátu. „Je prekvapivé, koľko ľudí odkladá zriadenie závetu, až nakoniec dedičstvo prepadne štátu,“ dodáva Grófiková.

Môže dedič odmietnuť zdedené dlhy?

„Dedič nikdy nezodpovedá za dlhy zosnulého vlastným majetkom, iba do výšky zdedeného majetku,“ vysvetľuje Grófiková.

Dedič môže dedičstvo prijať alebo ho odmietnuť. Ak si ponechá majetok, ale na neho sú viazané dlhy, musí ich splatiť z vlastných prostriedkov, ak si chce majetok ponechať. V prípade, že dedič odmietne dedičstvo, jeho podiel prechádza na ďalších dedičov v poradí.

Ako sa stať právoplatným vlastníkom?

Dedičské konanie je súdnym procesom vedeným notárom, ktorý vystupuje ako súdny komisár. Konanie končí vydaním právoplatného rozhodnutia, na základe ktorého sa dedič stáva vlastníkom majetku. „Ak ide o nehnuteľnosť, dedič ju musí prepísať na katastri,“ dodáva Grófiková.

V prípade, že sú medzi dedičmi nezhody, môže dôjsť k súdnemu sporu, ktorý celý proces výrazne predĺži.

Závet

Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť týmto sporom, je mať zhotovený závet, v ktorom dokážeš majetok rozdeliť podľa vlastného uváženia a nemusíš sa „báť“, ako tvoj majetok rozdelí štát. Aj v tomto prípade však buď obozretný. 

Závet totiž môže obísť zákonných dedičov ako deti alebo manžel či manželka. „V takomto prípade však má dieťa či iný potomok (vnuk, pravnuk atď.) nárok na tzv. povinný podiel z dedičstva, čo v prípade, ak je plnoletý, činí podiel polovice jeho zákonného dedičského podielu, a ak je maloletý, tak celý jeho zákonný dedičský podiel,“ vysvetľuje Grófiková.

Ide o tzv. relatívnu neplatnosť závetu, čiže závet je platný, ale v časti, kde je vynechaný z dedenia potomok poručiteľa, je, dá sa povedať, platný s určitým obmedzením. Manžela/-ky sa to netýka, t. j. závetom ich možno z dedenia bez problémov úplne vylúčiť.

Ak závet nezohľadňuje povinné podiely dedičov, môžu títo podať žalobu na neplatnosť časti závetu a súd môže rozhodnúť o úprave rozdelenia dedičstva.

Námietky dedičov 

Ak existujú pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti poručiteľa pri spísaní závetu, môže sa začať súdny spor. „Najbezpečnejšou formou je notárska zápisnica, ktorá sa registruje v centrálnom registri závetov, čím sa minimalizuje riziko falšovania,“ uzatvára Grófiková.

Dedenie prináša mnoho právnych aspektov, na ktoré je dobré myslieť vopred. Notárka odporúča, aby ľudia zvážili spísanie závetu včas a vyhli sa tak nečakaným komplikáciám pre svojich dedičov. „Ak máte otázky, najlepšie je poradiť sa s odborníkom a predísť tak zbytočným problémom v budúcnosti,“ dodáva.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroj: sita

Najnovšie videá

Trendové videá