Vycvičili Putina a stoja za tisíckami popráv. Ruské tajné služby sa kúpu v krvi

Ak chceš pochopiť a spoznať históriu krajiny, pozri sa na minulosť jej tajných služieb – zaznie v úvode dokumentárneho filmu História Mossadu.

Top operáciám tejto legendárnej izraelskej tajnej služby sme sa už venovali v tomto článku. Následne sme sa pozreli aj na najväčšiu tajnú službu sveta, americkú CIA, ktorá dokázateľne stála za zvrhnutím viacerých lídrov krajín, najímala nacistov a zásobovala zbraňami islamistov v Afganistane, z ktorých sa neskôr stali teroristi a ich nepriateľ číslo jeden.

Padol dôležitý ruský generál, tvrdia Ukrajinci

Tentokrát sa pozrieme na tajné služby Ruska a Sovietskeho zväzu, od čias zvrhnutia ruského cára a nástupu boľševizmu, až po súčasné dejiny krajiny, na ktorej čele už niekoľko rokov stojí bývalý agent sovietskej KGB Vladimír Putin.

Článok publikujeme z archívu vzhľadom k súčasnej situácii, kde sa vedie vojna na bojisku, ale aj v informačnom priestore.

Zelenskyj vystúpi s prejavom v americkom Senáte, bude zoomovať

zdroj: TASR/ Sputnik/ Alexei Druzhinin. Ruský prezident a najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl Vladimir Putin sleduje cvičenie ruskej flotily.

Zrod tajných v Sovietskom zväze. Popravený cár a prvé čistky

O KGB – skratka pre Komitet Gosudarstvennoj Bezopastnosti (Výbor štátnej bezpečnosti) – počuli určite všetci. Ňou však príbeh tajných služieb Sovietskeho zväzu ani z ďaleka nezačína, KGB oficiálne vznikla až v druhej polovici 20. storočia.

Za jej predchodcu a zároveň prvú tajnú službu v krajine sa považuje „Celoruská zvláštna komisia“, viac známa pod hovorovou skratkou Čeka. Tá pôsobila v časoch, keď bol v Rusku počas Februárovej revolúcie 1917 zosadený posledný ruský cár a následne sa násilím moci chopili boľševici na čele s Vladimírom Iľjičom Leninom (Októbrová revolúcia 1917).

Úlohou Čeky bolo odhaľovať a likvidovať nepriateľov revolúcie. Riadila tiež pracovné tábory, čo v krajine zostalo jednou z hlavných náplní práce „tajných“ aj po ďalšie desaťročia – ku Stalinovým gulagom sa určite dostaneme.

Hovorí sa, že úplne prvou obeťou Čeky sa stal priamo počas predstavenia klaun, ktorý si robil srandu z boľševikov. Ním to však ani z ďaleka neskončilo. Od roku 1917 do roku 1924 si táto organizácia podľa viacerých zdrojov pripísala smrť až 250 000 Rusov.

Podieľali sa aj na poprave cárskej rodiny v Jekaterinburgu. „Boľševici sa rozhodli zlikvidovať Romanovovcov počas teroru, ktorý rozpútali po nástupe k moci. Pred sto rokmi v Jekaterinburgu dostrieľali a dobodali bajonetmi cársku rodinu. Popravu riadil člen tajnej polície Čeka Jakov Jurovskij,“ venoval sa posledným chvíľam ruskej cárskej rodiny Plus 7 dní.

zdroj: Wikimedia.org

Pre Čeku pracovali desiatky tisíc ľudí – presvedčených komunistov a boľševikov, ktorí pomáhali v krajine rozpútať červený teror a odstraňovať konkurenciu, nepriateľov ideológie.

Už v týchto časoch sa Čeka nesústredila len na domáce dianie, ale mala agentov aj vo svete. Podľa zachovaných dokumentov sa jej informátori zameriavali hlavne na Veľkú Britániu, ktorá bola v tých časoch považovaná za najmocnejšiu a najvplyvnejšiu veľmoc.

Symboly Čeky, ktorými boli štít (symbol obrany) a meč (symbol boja) používali aj ďalší jej nasledovníci vrátane KGB. Nájdeme ich aj v súčasných spravodajských službách Ruskej federácie.

zdroj: Wikimedia.org. Logo KGB

Stalin na scéne. Dohoda s Hitlerom, gulagy a masové hroby

Agenti Sovietskeho zväzu (od roku 1922 už oficiálne hovoríme o Sovietskom zväze) boli vo svete často odhalení, čo zhoršovalo diplomatické vzťahy a viedlo k zmenám ohľadne jej fungovania. Prácu Čeky prebrala „Zjednotená štátna politická správa“, skrátene OGPU.

Tá sa neskôr v roku 1934 priamo začlenila pod NKVD (Narodnyj komissariat vnutrennich del), čo bolo niečo ako Ministerstvo vnútra Sovietskeho zväzu.

V týchto rokoch už bol pri moci Josif Vissarionovič Stalin, ktorý v rámci NKVD rozbehol pracovné tábory na Sibíri zvané gulagy, kde okrem iného po vyšetrovaniach tajnými končili aj potenciálni nepriatelia červeného režimu – často úplne nevinní ľudia, napríklad intelektuáli, profesori a doktori.

„Stalinove gulagy neboli o nič lepšie ako nacistické koncentráky. Predpokladá sa, že počas celej existencie gulagov tam mohlo nájsť smrť asi 1,6 milióna ľudí,“ venovali sa im na Slovensku Aktuality.sk.

zdroj: Záber z filmu Život v gulagu

Tesne pred 2. svetovou vojny boli agenti Moskvy rozlezení po celej Európe a podľa historikov mali v týchto časoch vybudovanú najväčšiu spravodajskú sieť na starom kontinente. Ich hlavným záujmom sa pochopiteľne stal Berlín, kde už bol pri moci ambiciózny vodca Adolf Hitler.

Stalin s ním uzavrel dohodu o neútočení, ktorá sa zapísala do dejín ako „Pakt Ribbentrop-Molotov“. Následne spoločne napadli Poľsko a začala sa 2. svetová vojna.

Dnes vieme, ako táto dohoda skončila. Nemci rozbehli akciu Barbarossa a v roku 1941 napadli zaskočený Sovietsky zväz.

Stalin bol o tomto pláne Nemcov podľa všetkého oboznámený. Okrem vlastných agentov ho údajne upozornil aj Winston Churchill, ktorého informovali britské tajné zložky. Stalin však tomu odmietal uveriť, dokonca aj v čase, keď už Nemci prechádzali sovietskou krajinou.

Útok Nemcov, na ktorý nebola obrana Sovietov vôbec pripravená, ukázal, že mať veľkú spravodajskú sieť nestačí, najmä keď sa informácie z nej nevyhodnocujú najvyššími predstaviteľmi krajiny správne.

zdroj: TASR/ AP/ Alexander Zemlianichenko Jr. Na snímke priaznivci ruskej komunistickej strany s červenými zástavami a portrétom Josifa Vissarionoviča Stalina

Informačná vojna dodnes ako hlavná zbraň ruských služieb

Počas druhej svetovej vojny vznikol posledný predchodca KGB – NKGB, ktorá sa odčlenila od NKVD.

Zaujímavé akcie vykonávali Sovieti aj u svojich západných spojencov, kde mali okrem zbierania informácií ľudí čisto na to, aby ovplyvňovali verejnú mienku a obraz Sovietskeho zväzu vo svete, napríklad prostredníctvom článkov v časopisoch alebo knihách.

Zostalo tomu tak dodnes, len sa ich aktivity z kníh a časopisov masovo presunuli na dostupnejší a dezinformácie ľahšie vypúšťajúci internet.

Takýmto obvineniam dnes čelí Rusko po celej Európe, vrátane u nás. „Novinárka odhalila hniezdo ruskej propagandy – takzvanú farmu trollov v Petrohrade na ulici Savushkina 55. Zistila, že platení diskutéri podľa zadania prispievali na sociálne siete VKontakte, Facebook, Twitter, na rôzne blogy a kdekoľvek vo virtuálnom priestore rôznych krajín,“ venoval sa odhaleniu jedného z hniezd proruských trolov novinárkou Jessikkou Aro portál O mediách.

Pripomenúť môžeme napríklad aj nedávne odhalenie kyberšpecialistov a následne zatknutie 3 mladých mužov na Ukrajine ešte krátko pred vojnou. Trojica z bytu ovládala až 18 000 fake účtov, pomocou ktorých šírila na internete proruskú propagandu. Prečítať si o tom môžeš v tomto článku.

zdroj: Security Service of Ukraine

Pod paľbou je dlhodobo aj Slovensko. Medzinárodní pozorovatelia nás dokonca priradili ku krajinám, kde je ruská propaganda jedna z najsilnejších. Súčasné zámienky, ktorými dnes Rusko obhajuje svoju „oslobodzovaciu vojnu“, sa snažilo k nám pretlačiť v podstate od Euromaidanu, kedy sa im Ukrajinci začali takpovediac otáčať chrbtom a ísť vlastnou cestou.

Už v roku 2014 bol internet napríklad zahltený fotkami zo Sýrie, Venezuely či napríklad Mexika, ktoré ruská strana podávala ako zverstvá Ukrajincov. Niekoľko z týchto objasnených klamstiev hneď z prvých rokoch nájdeš v tomto článku.

Ešte horšie vyzerajú správy v domácom Rusku, kde súčasné dianie na Ukrajine opisujú priam zvráteným spôsobom – Ukrajinci sú vraj radi, že Rusi prišli a vítajú ich kyticami. Na sociálnych sieťach Ukrajincov však vidieť niečo iné:

Na niektoré priam šokujúce a nebezpečné vyjadrenia v ruských štátnych televíziách sme upozorňovali ešte pred vojnou. Napríklad, ako by útok na Ukrajinu vlastne ani nebol útokom na Ukrajinu, ale skôr dobrým skutkom, alebo keď riaditeľ vysielania Russia Today vysmiaty vyhlasoval, že Ukrajina je ich územie, „choďte do riti, zoberieme vašu ústavu a spálime ju spolu s vami.“

Riaditeľ vysielania Russia Today: Ukrajina je naše územie, choďte do riti. Zoberieme vašu ústavu a spálime ju spolu s vami

zdroj: Unsplash/Bank Phrom

Najčastejšími obeťami ruských služieb sú Rusi 

Najväčšiu aktivitu vykonávali sovietski tajní hlavne doma, kde neprestajne vo veľkom pátrali po „nepriateľoch krajiny a režimu“.

Odhady, koľko Rusov zomrelo vďaka takémuto „čisteniu doma“, sa rôznia, no aj tie najmenšie čísla hovoria o stotisícoch, viaceré až o miliónoch obetí, nie len v spomínaných gulagoch.

„Neďaleko Moskvy objavili hromadné hroby s telesnými pozostatkami tisícok ľudí, ktorých popravila tajná polícia počas čistiek za vlády sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina,“ písali o ďalšom nedávnom objave médiá po celom svete iba pred niekoľkými mesiacmi.

Niektorí varujú, že doba prísnej cenzúry a odstránenia opozície (Nemcov mŕtvy, Navaľnyj za mrežami) sa krok po kroku vracia, respektíve už deje, aj dnes. Len pred pár hodinami bolo napríklad oznámené, že tým, ktorí nešíria ruskú verziu diania na Ukrajine, hrozí v Rusku až 15 rokov väzenia.

zdroj: TASR/ Igor Calpaš. Na snímke interiér pamätného miesta Akmolského pracovného tábora žien zradcov národa, Astana, Kazachstan

Studená vojna a zrod mocnej KGB

Po konci vojny mal Sovietsky zväz nového nepriateľa číslo jedna – USA. Medzi oboma mocnosťami sa rozbehla Studená vojna, ktorá ovplyvňovala chod celého sveta najbližšie desaťročia.

„V týchto časoch snáď neexistovala krajina, v ktorej by USA a Sovietsky zväz prostredníctvom svojich agentov nerobili špionáž, či nemali rozohrané svoje zákulisné hry,“ venovali sme sa tomuto obdobiu v článku o americkej CIA, ktorá bola priamym konkurentom v roku 1954 vytvorenej KGB.

Podľa niektorých informácií pre ňu pracovalo takmer pol milióna ľudí, hoci v zahraničí pôsobila len „malá časť“ z toho – tisíce až desaťtisíce ľudí, čo by aj dnes bez problémov stačilo na jednu z najväčších spravodajských služieb sveta.

Americký magazín Time ju neskôr označil za najefektívnejšiu.

zdroj: Time

Pracovať tam bolo pre mnohých verných režimu doslova snom. Každoročne sa hlásili tisíce nových záujemcov. Z KGB sa podľa niektorých stal štát v štáte, ktorý mal silné slovo v zahraničí, no predovšetkým doma.

O tom, že Sovieti sa usilovne snažia zisťovať, čo Američania vedia a chystajú, sa veľmi rýchlo presvedčilo americké veľvyslanectvo v Moskve, keď zistilo, že je detailne odpočúvané agentami KGB. Aj keď sa im podarilo niektoré odpočúvacie zariadenia nájsť a odstrániť, informácie z ambasády naďalej unikali.

Odborníci zhruba týždeň prehľadávali celé veľvyslanectvo, kým našli ďalšie zariadenia umiestnené v obyčajných ceruzkách.

Obľúbeným nástrojom na zisťovanie informácií boli aj takzvané lastovičky, teda ženy a prostitútky, ktoré KGB platila za ťahanie informácií od jednotlivých diplomatov. Niekedy šlo o vopred vycvičené agentky.

zdroj: Unsplash/ Andisheh A

Azda najefektívnejšie bolo infiltrovanie sa priamo do jednotlivých inštitúcií, vrátane CIA, či nájdenie ľudí, ktorí boli za peniaze či pod hrozbami boli ochotní donášať.

Sovietski agenti priamo v CIA i OSN

Ženy ako nástroj používala aj druhá strana, na čo upozorňoval sovietsky agent Alexander „Saša“ Grigorijevič Kopackij, ktorému sa podarilo niečo, čo možno označiť za vrcholnú prácu hocijakého tajného agenta – podarilo sa mu dostať do CIA, pre ktorú pracoval v západnom Berlíne.

Dvojitý agent dostával od Američanov príkazy, aby vyhľadával k sexu povoľné miestne ženy, ktoré by boli ochotné za peniaze ťahať informácie od sovietskych vojakov a veliteľov. Saša mal jedinečnú možnosť tieto plány kaziť a obracať vo svoj prospech. Prostredníctvom týchto žien posielal svoje nazbierané informácie na sovietsku stranu.

Slovensko je zatiahnuté do hybridnej vojny. Mŕtve dievčatko neexistuje, novinári dostali príkaz, aby to odvysielali

Kopackij ale začal byť pre Američanov podozrivý a spustili voči nemu vyšetrovanie, ktoré odhalilo jeho pravú identitu sovietskeho agenta. Aj keď ho presunuli do Washingtonu, aby im v Európe počas vyšetrovania neušiel, podarilo sa mu zadným vchodom dostať na sovietske veľvyslanectvo, odkiaľ mal byť bezpečne prevezený do Sovietskeho zväzu.

„Kopackij mal byť v ZSSR vyznamenaný za svoje hrdinské a špionážne činy, dokonca ho chceli predstaviť aj verejnosti, no háčik nastal v tom, že jeho žena odmietla ísť do ZSSR aj so svojimi dvoma deťmi. Tak sa Kopackij rozhodol ostať v USA, aj keď sa vyšetrovanie voči jeho osobe oficiálne neuzavrelo. Žiadnu žalobu sa im proti nemu nepodarilo vzniesť aj preto, že CIA a FBI si mylne mysleli, že jeho krycie meno je Saša, pretože to mali od majora KGB Golicyna. Pravdou bolo, že pracoval ako agent KGB pre CIA, no major sa pomýlil, pretože jeho krycími menami boli Erwin, Herbert alebo Richard, ale nikdy nie Saša,“ písal o tomto zaujímavom príbehu portál Crank.sk.

zdroj: Netflix/ Spycraft

Ten, rovnako ako my, čerpal viaceré informácie z kníh samotných pracovníkov KGB Vasila Mitrokhina, Olega Gordijevskiho i historika Christophera Andrewa, ktorí spoločne odhalili aspoň niektoré tajomstvá sovietskej tajnej služby.

Za najväčšie a najúspešnejšie infiltrácie sovietskych agentov, ktoré neskôr vyšli na svetlo, sa považuje aj výkon litovského Žida, venujúceho sa predtým atentátom a sabotážam, Josifa Romualdoviča Griguleviča.

Ten to pod vymysleným menom Teodor Castro dotiahol až na pozíciu člena kostarickej delegácie na zasadnutiach OSN. V rámci svojej práce sa zoznámil či spriatelil s viacerými ministrami a premiérmi iných krajín, vrátane USA či Veľkej Británie, od ktorých zbieral cenné informácie.

zdroj: záber z dokumentárneho filmu the History of Mossad

Nie vždy bola potrebná infiltrácia samotného agenta. Ďalšou z možností, ako mať človeka na správnom mieste, bolo niekoho jednoducho podplatiť, alebo ho pod vyhrážkou donútiť podať nejaké informácie – po prvom úplatku sa Sovieti dotyčnému vyhrážali, že ak nedodá ďalšie informácie, prezradia, že im pomáhal. Tak už radšej donášal zadarmo.

V tomto smere sa stal veľmi známy zamestnanec CIA Aldrich Ames.

„Pre milenky a pitie sa s ním manželka rozviedla a Aldrich sa dostal do ťažkej finančnej situácie. K splácaniu úverov a hypotéky sa pridali aj alimenty. Pracoval pre CIA, plat mal priemerný a jediné východisko z tunela dlžôb videl v špionáži pre KGB. Prvú várku tajných informácií predal Sovietom za 50-tisíc dolárov. KGB si jeho služby veľmi cenila. Amesove donášanie prezradilo Sovietom identity asi 100 amerických agentov a viedlo k úmrtiu najmenej 10 z nich,“ písal o tomto známom americkom vlastizradcovi aj magazín Break.

Terčom aj Česko-Slovensko, Poľsko a Maďarsko

Sovieti a Američania mali počas Studenej vojny svoje chápadlá všade, po celom svete.

Tajní z Kremľa sa napríklad podieľali aj na odstránení afganského lídra Amína, po ktorom nasledovala intervencia sovietskych vojsk do Afganistanu, s cieľom udržať miestnych komunistov (a teda aj sovietsky vplyv) pri moci a pomôcť im v boji proti mudžahedínom.

Taktiež sa povráva, že to boli práve agenti KGB, ktorí varovali Fidela Castra pred inváziou Američanmi vycvičených a vyzbrojených Kubáncov, ktorí mali po vylodení na Kube obsadiť ostrov a zvrhnúť Castra.

Operácia vstúpila do dejín pod názvom „akcia v Zálive svíň“ a skončila úplným fiaskom, okolo 1 500 útočníkov nemalo proti 20-tisíc Sovietmi dobre vyzbrojených Kubáncov takmer žiadnu šancu.

zdroj: TASR/ AP/ Desmond Boylan

Medzi známe zásahy sovietskych tajných v zahraničí patria aj tie na našom území a v stredoeurópskom regióne, ktorý bol pre Kremeľ satelitnou oblasťou.

Môžeme spomenúť Maďarsko, kde sa agenti podieľali na potláčaní revolúcie v roku 1956 a samotný šéf KGB Ivan Serov dohliadal na „normalizačné“ procesy u našich južných susedov.

zdroj: Wikiemdia.org/ Házy Zsolt

Svoju ruku k dielu nezabudli sovietski agenti priložiť ani počas Pražskej jari, ktorá skončila zničená pod tankovými pásmi po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na územie Česko-Slovenska v roku 1968.

KGB sledovala dianie u nás a následne znepokojená s riadením krajiny pod Alexandrom Dubčekom, ktorý podľa nich ťahal našu krajinu smerom k demokratizácii, hľadala dôkazy, ktoré by oprávnili a ospravedlnili inváziu Sovietov do našej krajiny.

Následne podporila pro-sovietskych členov KSČ, medzi ktorých patrili napríklad Vasil Biľak a ďalší, ktorí napokon Sovietsky zväz oficiálne „požiadali o pomoc“, čo bol pre Sovietov dostatočný dôvod k spomínanej invázii vojsk.

A do tretice môžeme spomenúť aj Poľsko, kde sa v 80. rokoch dostávalo do popredia hnutie Solidarita. KGB sa podarilo infiltrovať priamo do hnutia, z ktorého podávali informácie či konali sabotážne akcie, no postavenie komunistov napriek tomu postupne v krajinách strednej Európy slablo a viedlo k revolúciám, ktoré ich zbavili komunizmu.

Zmeny nastali o čosi neskôr aj v samotnom Rusku, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz a v tom istom roku zanikla aj tajná služba KGB.

Okolo najznámejšej sovietskej tajnej služby stále koluje mnoho legiend, ale aj informácií, ktoré je ťažko dokázať.

Medzi najznámejšie patrí napríklad to, že sovietski agenti údajne rozmiestnili po celom svete vyše 100 bômb s účinkom rovnajúcim sa atómovej bombe, pričom niektoré by sa mali nachádzať aj v samotných USA. Podľa niekoho mýtus, podľa iných fakt, z ktorého dodnes behá mráz po chrbte.

Agent Putin a známi ruskí agenti v súčasnosti

O práci agenta v službách KGB by vedel rozprávať aj prezident krajiny Vladimír Putin.

Ten sa do tajnej služby dostal už počas svojho štúdia na vysokej škole v 70. rokoch. Taktiež vstúpil do komunistickej strany (bez čoho sa agentom KGB ťažko mohol stať), ktorej ostal verný až do konca, teda do rozpadu Sovietskeho zväzu.

zdroj: TASR/ AP

Ako vycvičený agent pôsobil v nemeckých Drážďanoch, kde sa mal venovať priemyselnej špionáži – túto správu potvrdzujú nemecké i ruské archívy. Okrem toho mal podľa niektorých správ sledovať „sovietskych disidentov“.

„Putin bol príkladným zamestnancom KGB, vyplýva to z odtajnených dokumentov, ktoré sú v Rusku momentálne vystavené pre verejnosť. Ruského prezidenta popisujú na začiatku jeho kariéry v tejto organizácii ako svedomitého a disciplinovaného špióna,“ informovali pred necelými dvoma rokmi aj slovenské médiá, vrátane TASR.

„Profilový dokument je súčasťou výstavy v Ústrednom štátnom archíve historických a politických dokumentov v Petrohrade. Výstava predstavuje aj ďalšie odtajnené spisy. Mladý Putin taktiež dostával gratulácie od svojich nadriadených v KGB za svoju dobre organizovanú prácu a výsledky.“

zdroj: TASR/Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Dnes v Rusku pôsobí FBS – Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie Aj keď ide v podstate o novú agentúru, nejde neprehliadnuť dôkazy, ktoré poukazujú na to, že po Čeka a KGB ide len o ďalšiu agentúru, ktorá prebrala žezlo po svojich predchodcoch.

Rovnaké sídlo, v ktorom fungovala aj KGB, niekoľko tých istých ľudí – Putinových bývalých kolegov z KGB, ktorí len formálne prešli a začali ovládať novú agentúru, a od vzniku Čeka stále podobné logo, na ktorom nesmie chýbať meč a štít.

Kým FBS sa viac zameriava na domácu bezpečnosť (niečo ako FBI v USA), najväčšia krajina sveta disponuje aj ďalšími organizáciami.

Bez pochýb najznámejšou sa v posledných rokoch vďaka dvojici agentov Miškin a Čepiga, ktorí sa mali podieľať nie len na pokuse zavraždiť dvojitého britsko-ruského agenta Sergeja Skripaľa vo Veľkej Británii, ale aj na výbuchu muničného skladu v Českej republike, stala ruská GRU.

zdroj: TASR/AP/Russia Today. Na videosnímke muži identifikovaní ako Alexandr Petrov (vpravo) a Ruslan Boširov

„Hoci podľa Ruska ide o obyčajných civilistov, investigatívnym novinárom i vyšetrovateľom sa podarilo vypátrať, že má ísť o agentov Alexandra Miškina a Anatolija Čepigu z jednotky 29155, ktorá patrí pod tajnú spravodajskú ruskú rozviedku GRU, známu už z čias Sovietskeho zväzu. Táto jednotka je dnes známa svojim pôsobením po Európe, kde plní jednotlivé úlohy v prospech Ruska,“ venovali sme sa aktuálne najznámejším agentom sveta tento rok aj my.

Miškin a Čepiga boli podľa investigatívneho portálu Bellingcat v období, keď sa podieľali na vybuchnutí skladov v ČR, vyznamenaní titulom „Hrdinovia Ruska“.

„O vyznamenaní rozhodol zvláštnym dekrétom prezident Vladimir Putin. Vyznamenanie od prezidenta Miskin podľa ľudí zo svojho okolia dostal za činnosť vzťahujúcu sa k okupácii Krymu alebo ku zvrhnutému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi – uviedol v roku 2018 Bellingcat,“ venovali sa detailne ruským agentom aj české Lidovky.cz.

„Janukovyč bol na Putinov pokyn počas protivládnych nepokojov v Kyjeve v roku 2014 tajne prepravený na Ruskom kontrolovaný Krym. Krátko po vyznamenaní sa Miškin, rovnako ako Čepiga, presťahoval do bytu v moskovskom mrakodrape za 350 000 dolárov. Byt nekúpil, bol mu podľa oficiálnych záznamov pridelený,“ píšu.

Text sme zrevidovali, upravili a doplnili o aktuálne informácie. Pôvodne bol článok publikovaný 5. júla 2021.