Delta z Japonska akosi zmizla. Vedci si vysvetľujú úbytok prípadov zaujímavou teóriou

Kým Slovensko s okolitými štátmi bojuje s vysokými číslami nákazy koronavírusom a pomaly zavádza lockdown, Japonsko mieri opačnou cestou.

Piata japonská vlna pandémie sa javila ako najväčšia a niesla sa v znamení vysoko nákazlivého delta variantu. Aj napriek tomu sa po neúprosnom náraste nových prípadov náhle skončila.

Skupina výskumníkov prišla s teóriou, že delta variant sa postaral o svoj vlastný zánik. Prekvapivá, no Ituro Inoue, profesor z Národného inštitútu genetiky, pre The Japan Times tvrdí, že je vcelku reálna a revolučná.

Vysoká zaočkovanosť v Japonsku

Delta variant v Japonsku pred pár mesiacmi vyvolal rekordný denný nárast prípadov. Koncom augusta sa čísla vyšplhali na 26 000 nových prípadov za deň. S odstupom troch mesiacov je realita úplne iná.

Podľa údajov Worldometers sa v posledných týždňoch objavuje len okolo 200 prípadov denne. Celé to zdôraznila skutočnosť, že 7. novembra neboli hlásené žiadne úmrtia, čo sa stalo prvýkrát za približne 15 mesiacov.

zdroj: Worldometers

V dôsledku tohto rýchleho ústupu koronavírusu vedci poukazujú na rôzne možnosti. Patrí tam aj fakt, že Japonsko sa môže chváliť jednou z najvyšších zaočkovaností spomedzi vyspelých krajín, pričom uprostred týždňa bolo plne zaočkovaných 75,7 % obyvateľov.

Ďalšími potenciálnymi faktormi sú aj opatrenia, ktoré Japonci dodržiavajú. Nie je to nič iné, ako sociálne dištancovanie a nosenie rúšok, uvádza The Japan Times.

zdroj: Worldometers

Delta variant sa uchýlil k sebadeštrukcii

Za hlavnou teóriu však stojí už spomínaný Ituro Inoue. Profesor tvrdí, že dôvod môže súvisieť s genetickými zmenami, ktorými koronavírus prechádza počas reprodukcie.

Podľa jeho potenciálne revolučnej teórie, delta variant v Japonsku nahromadil príliš veľa mutácií vírusového proteínu nazvaného nsp14, ktorý opravuje chyby. V dôsledku toho sa vírus snažil opraviť chyby, čo nakoniec viedlo k „sebadeštrukcii“.

Could the delta variant have been too transmissible for its own good? https://t.co/OIc2f4eNzj

— The Japan Times (@japantimes) November 18, 2021

Opak sa stal pravdou

Štúdie ukázali, že obranný enzým nazývaný APOBEC3A, ktorý napáda aj koronavírus, má v porovnaní s ľuďmi v Európe a Afrike viac ľudí práve v Ázii.

Vedci z National Institute of Genetics a Niigata University sa teda rozhodli zistiť, ako tento enzým ovplyvňuje proteín nsp14 a či môže spomaľovať aktivitu koronavírusu. Tím vykonal analýzu údajov o genetickej diverzite pre varianty alfa a delta z infikovaných klinických vzoriek v Japonsku od júna do októbra.

Následne vizualizovali vzťahy medzi sekvenciami DNA koronavírusu, aby ukázali genetickú diverzitu v takzvanej haplotypovej sieti. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšia je sieť, tým viac pozitívnych prípadov predstavuje.

Sieť alfa variantu, ktorá bola hlavnou hnacou silou štvrtej vlny Japonska od marca do júna, mala päť hlavných skupín s mnohými rozvetvenými mutáciami, čo potvrdzuje vysokú úroveň genetickej diverzity.

Vedci si mysleli, že variant delta, o ktorom Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA hovorí, že je viac ako dvakrát nákazlivejší ako predchádzajúce varianty a môže spôsobiť závažnejšie ochorenie u neočkovaných ľudí, bude mať oveľa živšiu genetickú rozmanitosť.

Prekvapivo zistili, že opak je pravdou. Haplotypová sieť mala len dve hlavné skupiny a zdalo sa, že mutácie sa náhle zastavili uprostred jej evolučného vývojového procesu. „Boli sme doslova šokovaní, keď sme videli tieto zistenia,“ povedal Inoue pre The Japan Times.

zdroj: Reuters

Denný nárast prípadov je v norme

Inoue to vysvetlil tak, že variant delta bol v Japonsku vysoko prenosný a vylúčil iné varianty. Avšak, ako sa mutácie hromadili, sám sa nakoniec stal chybným vírusom a nebol schopný vytvárať svoje kópie.

„Ak vezmeme do úvahy, že prípady nepribúdajú, myslíme si, že v určitom bode počas takýchto mutácií to zamierilo priamo k jeho prirodzenému zániku,“ skonštatoval pre The Japan Times.

Inoueho teória je inovatívna a mohla by podporiť záhadné zmiznutie delta variantu v Japonsku. Popri krajinách, ktoré aj napriek vysokej zaočkovanosti trpia rekordnými prírastkami nových prípadov, Japonsko sa javí ako zvláštny prípad.

Útlm koronavírusu potvrdzuje aj to, že ani po otvorení reštaurácií, barov a sprístupnení ako tak bežného života, počty prípadov nenarastajú.

„Ak by bol vírus nažive a v poriadku, počet prípadov by sa určite zvýšil, pretože nosenie rúška a očkovanie v niektorých prípadoch nezabránia prelomovým infekciám,“ povedal Inoue.

zdroj: KYODO

Má Japonsko vyhraté?

Ani zďaleka. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že stále tu je hrozba nových a iných variantov koronavírusu. 

„Ďalšie varianty sa postupne vkradli, ale delta ich držala preč. Avšak, teraz ich už nič nedrží na uzde, je tu priestor pre vstup nových, pretože samotné vakcíny by problém nevyriešili,“ pokračuje Inoue pre The Japan Times.

V tomto zmysle si myslí, že karanténne opatrenia sú veľmi dôležité, pretože nikdy nevieme, čo prichádza z cudzích krajín. Niektorým by mohlo napadnúť, že sebadeštrukcia delta variantu v Japonsku mohla byť spôsobená niečím zvláštnym v genetickej výbave Japoncov. S týmto však profesor nesúhlasí.

„Ľudia vo východnej Ázii, napríklad Kórejci, sú etnicky rovnakí ako Japonci. Tým však čísla stále stúpajú,“ dodal na záver s tým, že výskumníci z Národného inštitútu genetiky na Niigata University plánujú zostaviť štúdiu o svojich zisteniach do konca novembra.