Demokracia nás nesmie začať nudiť, píše Jaroslav Naď

Autor komentáru je bývalý minister obrany a pôsobí v strane Demokrati.

Žijeme dobu paradoxu. Právoplatne odsúdení extrémisti sedia v laviciach Národnej rady SR a bohorovne kážu o tom, že zvrátená ideológia, za ktorú boli uznaní vinnými, je správna.

Frajerom paradoxov je však Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorého pochybne zvolený šéf sa fotí s pohrobkami fašistického slovakštátu či šíriteľmi propagandy novodobého Hitlera – Putina. Kde sme urobili chybu?!

Mohlo by sa zdať, že 79 rokov po tom, čo povstali naši predkovia, aby nám dopriali luxus slobodného štátu, už v dnešnej demokratickej republike máme jasno, ako má vyzerať spoločenský konsenzus na podobe moderného demokratického štátu.

Vráťme sa však na chvíľu do neďalekej histórie. Počas 2. svetovej vojny sme boli bizarnou totalitou tváriacou sa ako suverénny štát. V skutočnosti sme však boli podružným satelitom nacistického Nemecka, ktoré Slovákov jednak hospodársky vykorisťovalo, ale najmä zatiahlo do odpornej vyvražďovacej mašinérie s názvom holokaust.

Akékoľvek zľahčovanie či ospravedlňovanie konania vtedajšieho kolaborantského režimu, ktorý likvidoval aj naše národné povstanie, sa preto automaticky považuje za šírenie extrémizmu a neonacizmu.

Moderátor Bielik: Matovič je extrém. Väčšinou ku mne chodia slušní ľudia

Po porážke nacizmu a niekoľkých rokoch slobody nastúpil diktát Moskvy a komunistická totalita. Tá so sebou priniesla sériu politických vrážd a perzekúcií, ekonomický úpadok a morálne zmrzačenie celej generácie.

Napokon sme sa aj tohto totalitného zla zbavili v novembri 1989 revolúciou. Tá však bola pre komunistických pohlavárov a kolaborantov Moskvy príliš nežná, a tak sa s ďalšími gaunermi chopili novej šance na únos mladého demokratického štátu. Maskovaní národnými symbolmi si bez akýchkoľvek zábran spravili zo Slovenska doslova Klondyke.

Okrem rozsiahlej korupcie sprevádzalo éru Vladimíra Mečiara aj politické prenasledovanie či podozrenia z tých najťažších kriminálnych deliktov. Práve v tých časoch sa nášho štátu zmocnila oligarchia, ktorá si pre presadzovanie svojich záujmov neskôr odchovala aj Roberta Fica.

Po úžasnom vzopätí v roku 1998 dostali slobodní občania šancu opäť sa nadýchnuť. Doslova v hodine dvanástej sa nám podarilo integrovať do západných štruktúr, čo sa najmä dnes ukazuje ako životne dôležité rozhodnutie pre ďalšiu suverenitu Slovenska.

„Vrátiť sa na Slovensko? A načo?“ hovorí Prešovčan Juraj. Precestoval celý svet, dnes točí techno festivaly (ROZHOVOR)

Zápas s populistami a ľuďmi, ktorí politiku nechápu ako službu štátu, ale ako príležitosť na vlastné obohacovanie, je však nekonečný. A je údelom demokratov, že musíme stále vzdorovať voči Ficovi, Pellegrinimu, Dankovi a ďalšími dedičmi Mečiarovho „odkazu“.

Strach pred zákonom ako hlavná hybná sila niektorých politikov

Napriek mnohým problémom a skúškam od novembra 1989 sa však zamýšľam nad tým, či práve v tomto čase nie sme svedkami fatálneho a nebezpečného úkazu – únavy z demokracie u významnej časti verejnosti. Nehovorím to ako iróniu a ani ako výčitku, slová vyberám s plnou pokorou a vážnosťou.

Neviem si totiž inak vysvetliť mimoriadnu zraniteľnosť mnohých spoluobčanov voči zjavným klamstvám politikov, ktorí sú vo svojej ničivej jazde poháňaní takmer výlučne strachom pred zákonom.

Áno, faktom je, že sme v posledných rokoch prekonali viacero mimoriadne vážnych kríz – pandémiu, cenové otrasy či sprievodné následky ruskej agresie. Krízy však nepostihli len Slovensko, ale celý okolitý svet. A hoci v ich zvládaní preukázateľne patríme medzi úspešné krajiny, všeobecná negatívna atmosféra si vybrala svoju daň, a to najmä pre prilievanie oleja do ohňa politikmi, ktorých záujmom bolo čo najviac oslabiť dôveru občanov v ich vlastnú vládu. A najmä zastaviť rozbiehajúce sa súkolie právneho štátu.

Nie sme národom chudákov

Ostáva mi odpovedať na otázku z úvodu, a to: Kde sme urobili chybu? Myslím si, že sme ju neurobili. Každá doba má aj svoje temné postavy. Tie, ktoré sa snažia hrať svoju partičku diabolského pokru, avšak s cudzími žetónmi.

Prosím, neuverme politikom, podľa ktorých sme národom akýchsi chudákov, odkázaných na pevnú ruku vodcu. Nie. Sme úspešným, životaschopným a hrdým národom, ktorý v každej kritickej chvíli svojho ohrozenia našiel odvahu postaviť sa za vlastnú dôstojnosť a demokraciu – tak ako naši predkovia v Slovenskom národnom povstaní.

EXKLUZÍVNE VIDEO: Chytili sme vo vlaku zlodeja a konfrontovali ho. Zmapovali sme bezpečnosť na železniciach

Demokracia však nie je cieľ, je to nepretržitá cesta na dosahovanie všeobecnej prosperity. Dnes ju, hoci doráňanú a ťažko skúšanú, na Slovensku máme. A sme odsúdení ju chrániť pred vlastizradcami, ktorí ju chcú zničiť, prípadne ohnúť tak, aby mohli nastúpiť staré poriadky organizovaného zločinu.

Prosím, neuhnime zo svojich zásad a nedovoľme, aby hluk prekričal dobro a správne postoje voči druhým, ale aj k sebe samým. Rozhodujúci zápas o demokratický charakter štátu sa odohrá 30. septembra. Spolu s vami to zvládneme.

Užite si dnešný deň a oslávte spolu nami pamiatku našich hrdinov bojujúcich v Slovenskom národnom povstaní.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre