Denníky budú rozprávať aj po tejto vojne. Mladí píšu rovnaké slová ako ich rovesníci pred 80 rokmi
- Dievča menom Katija opísalo, ako žilo v obliehanom Mariupole
- Zomrela jej mama aj strýko, rodina v Rusku s ňou nechce hovoriť
- Dievča menom Katija opísalo, ako žilo v obliehanom Mariupole
- Zomrela jej mama aj strýko, rodina v Rusku s ňou nechce hovoriť
Buča je druhá Srebrenica, Mariupol Leningrad. Aj počas nacistického vyčíňania v Európe v minulom storočí si mnoho ľudí na okupovaných územiach viedlo denníky, vďaka ktorým dnes vieme, akým utrpením si ľudia vtedy museli prechádzať.
„Sedím a plačem… Podliaci, kto vyvolal celú túto vojnu. Zbohom detské túžby, už nikdy sa ku mne nevrátite. Ach, keby tak chcela prísť smrť skôr,“ cituje TASR slová 16-ročného Jurija Rabkina, ktorý si viedol denníky od začiatku blokády Leningradu. Jeho posledné riadky majú zápis v januári 1942. Blokáda trvala ešte ďalšie dva roky.
História sa opakuje. Podobné slová posledné dni písalo aj rovnako staré dievča Katija, ktorá pochádza z Mariupola. Mesta, o ktorom jeho predstavitelia vyhlásili, že už neexistuje, a v ktorom zostalo uväznených ešte viac ako 100-tisíc ľudí.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok tiež uviedol, že Rusi blokujú prístup humanitárnej pomoci do obliehaného mesta, pretože chcú ukryť dôkazy o tisícoch ľudí, ktorí tam boli zabití
Mariupol
Mesto Mariupol je prístavné mesto pri Azovskom mori. Pred inváziou tam žilo viac ako 440-tisíc ľudí, čo je o pár desiatok tisíc viac ako v Bratislave. Okrem Ukrajincov a Rusov tu žila aj početná minorita Grékov.
Po dobytí mesta by Rusi získali koridor medzi Krymom a Donbasom, čím by mali kontrolu nad celým Azovským morom. Okrem toho bolo mesto dôležité aj po ekonomickej stránke, pretože sa tam nachádzajú dve oceliarne.
Keďže je však minimálne jedna z oceliarní zbombardovaná, dnes už pravdepodobne Mariupol pre Rusov predstavuje cenu iba z hľadiska jeho polohy. O pozostatky mesta s ruskou armádou ešte bojuje ukrajinský pluk Azov. Pluk sa sformoval v roku 2014 práve v tomto meste.
Mama zomrela v pivnici, kde celé týždne žili
O zápisoch dievčaťa menom Katija informovala ukrajinská olympionička a gymnastka Lilia Podkopajevová na Instagrame.
„Poznáš ten pocit bolesti? Raz som sa zamilovala do chlapca, ale on sa do mňa nezamiloval a myslela som si, že to je bolesť. Ale ukázalo sa, že bolesť je vidieť svoju matku pred vami umierať,“ písala Katija. Jej mama zomrela v pivnici, kde sa rodina ukrývala.
„Chodili sme tam na záchod, spadli, jedli zvyšky jedla v tej istej pivnici. A keď raz ujo Kolja chytil holuba, bolo to asi piaty alebo šiesty deň, upiekli sme ho a zjedli. A potom sme sa všetci povracali. Moja mama sa držal do posledných síl, zomrela tri dni pred našou evakuáciou. Povedal som bratovi, že tvrdo spala a nemala by sa zobudiť. Ale zdá sa, že všetko pochopil,“ spomína dievča.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V príspevkoch píše, že nakoniec zomrel aj jej strýko Kolja, pretože vyšiel von, aby pochoval susedu, ktorá žila v dome s nimi. Keďže už bola dlhšie mŕtva, začalo sa jej telo rozkladať a zapáchať.
„Mŕtvoly tak páchnu. Boli všade. Bratovi som zakryla oči maminou šatkou, aby toto nevidel. Keď sme utekali, niekoľkokrát som skoro zvracala,“ opisuje situáciu v meste.
Rodina v Rusku sa tvári, že ju nepozná
Katija, podobne ako mnoho Ukrajincov, opisuje, ako sa jej pretrhali vzťahy s rodinnými príslušníkmi, ktorí žijú v Rusku. Tí často ani tým najbližším neveria, že Rusko je agresorom. Píše, že v Rusku žije mamin brat. Strýko s ňou však po telefóne nechcel mať nič spoločné.
„Nenávidím Rusko. Žije tam môj strýko. Viete, čo mi dnes povedal do telefónu? ,Katija? Kto je Katija? Dievča, nepoznám ťa. Aká vojna, aká Katija?’ A potom z druhého čísla napísal: ,Katija, nepíš mi. Je to nebezpečné pre mňa a moju rodinu. Tvoja mama je mŕtva.’ Nenávidím ich! To bola jeho sestra! Ako je to možné?“
„Už sa mi nechce žiť. Chcem zomrieť, ale nemôžem,“ píše dnes Katija rovnako ako pred 80 rokmi tak isto starý Jurij.
Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine
Zdroje: TASR, Instagram/podkopayeva_official Overené