Toxický vzťah plný útokov, ktorý rozhodne neskončil dobre. Prípad slávneho herca Johnyho Deppa, ktorý žaluje svoju exmanželku Amber Heard, respektíve sa žalujú navzájom, sleduje celý svet. Láska, ktorá vznikla pri natáčaní filmu Rumový denník, dospela k manželstvu a neskôr aj k rozvodu. 

Momentálne prebieha súdny proces, v ktorom Depp žaluje svoju exmanželku za ohováranie a urážku na cti. Konkrétne ide o komentár, ktorý zverejnila v The Washington Post. Depp už jeden proces prehral, pred niekoľkými rokmi podobným spôsobom žaloval britský denník. Sudca vtedy v rozsudku označil Deppa za násilníka a dal Heard za pravdu. Súčasný proces však prebieha v USA a nateraz nie je vôbec jasné, ako dopadne. 

Po prvýkrát totiž aj Depp prehovoril o svojej verzii príbehu. Tvrdí, že práve on bol obeťou svojej exmanželky, ktorá naňho mala byť agresívna a mala ho zraniť, keď po ňom hodila fľašu od vodky. Naopak, objavili sa aj SMS správy, v ktorých Depp vtipkoval o tom, že svoju vtedajšiu manželku zabije. 

Celý prípad je otvorený a na povrch sa každý deň vyplavujú opisy situácií, v ktorých jedna aj druhá strana zlyhali. Ako ľudské bytosti. Zároveň to otvára debatu o niekoľkých témach, v ktorých sa dá len ťažko zaujať jednoznačné stanovisko. 

Dve obete a dvaja násilníci

Špekulovať o vine jednej alebo druhej strany je predčasné. Americká verejnosť je rozpoltená, niektorí dávajú za pravdu Deppovi, iní Heard. Pri diskusiách o násilí väčšinou platí, že by sme mali stáť na strane obete. Má to logiku, v drvivej väčšine prípadov sa naozaj preukáže vina násilníka a platí tiež, že obeť potrebuje množstvo síl na to, aby vyšla s pravdou na verejnosť.

zdroj: TASR/AP

Čo však v prípade, keď sú potenciálne obete dve a rovnako sú dvaja potenciálni násilníci? Heard je aktivistka, ktorá otvorene hovorí o domácom násilí a roky trvá na svojej verzii.

Aj Depp má však na svojej strane silných svedkov, pričom jeho verzii nahrávajú aj argumenty odborníkov, ktorí v prípade nateraz vystúpili. Píšem nateraz práve z dôvodu, že Heard sa k slovu ešte nedostala a jej verziu príbehu si ešte len vypočujeme. 

Práve preto by sme sa ako verejnosť mali vyhnúť jednoznačným záverom. Čo však vieme zhodnotiť s istotou, je fakt, že ich vzťah bol a aj je toxický. 

Pravú definíciu toxického vzťahu pochopí len človek, ktorý v ňom žil. Láska by mala byť krásna emócia, ktorá prekoná všetky prekážky sveta. Množstvo ľudí však zažije vzťah, kedy rozum odchádza a človek doslova stratí sám seba. 

Práve toto sú problémy, s ktorými sa stretáva množstvo ľudí vo vzťahoch, ktoré často prerastú k násiliu. Mnohokrát za takýmito ľudskými príbehmi stoja problémy z detstva či traumy, ktoré si človek prenáša do svojich vzťahov počas celého života. Alkohol, násilie, psychické týranie. Aj toto sú traumy, ktoré v človeku uviaznu a v dospelosti z neho vytvoria násilníka alebo, naopak, ľahkú obeť. 

Na začiatku bola láska

V toxickom vzťahu sa môžu roly obete a násilníka prelínať, dvaja ľudia si ich môžu „striedať“ a dospejú k momentu, kedy nespoznávajú sami seba. A hoci na začiatku bola láska, na konci môže byť katastrofa. 

Ako predchádzať takýmto situáciám? Odpoveď nie je jednoduchá a lámu si nad ňou hlavu aj odborníci. Práve vyhľadanie psychologickej či psychiatrickej pomoci môže byť záchranou pre množstvo ľudských osudov. 

Hovorme chvíľu o Slovákoch. Podľa dostupných dát záujem o psychologickú pomoc rastie, no táto téma je stále tabu. Slovenským štandardom je vyspovedať sa kamarátom pri pive či kamarátkam pri víne. Nie je bežnou praxou vyhľadať odbornú pomoc. A to je chyba. 

Áno, situácia sa postupne zlepšuje. Skvelú prácu odvádza IPčko, internetová poradňa pre mladých ľudí. Podľa ich dát pomohli už viac ako 230-tisíckrát. Verím, že tak zmenili množstvo ľudských osudov a naviedli mladých ľudí na lepšiu cestu. Dúfam, že sa aj vďaka ich práci stane vyhľadanie odbornej pomoci novým štandardom, niečím, za čo sa ľudia nebudú hanbiť. 

Rozhovor s odborníkom by zrejme potreboval každý z nás. Nech sa tvárime hocijako tvrdo a vyrovnane, každý z nás z času na čas spracováva problémy, s ktorými potrebuje poradiť. Každý z nás má traumu či komplex, s ktorým si nevie rady. Priznajme si to konečne. 

My a naše traumy

Priznajme si, že naše traumy nám určujú cestu a podľa môjho názoru aj politický názor či postoj k svetu. Určujú nám to, ako sa správame vo vzťahoch, ale aj to, ako vnímame sami seba. 

Nikdy nebolo vidieť nevyriešené traumy, komplexy a krivdy viac, ako v čase sociálnych sietí. Áno, často v súvislosti s hnevom a nenávisťou na internete hovoríme o zlej práci s informáciami, no podľa mňa je za tým viac. Človek sa k permanentnej nenávisti nedostane len tak. Nikto sa nestane zlým človekom zo dňa na deň. 

zdroj: Unsplash/Sydney Simps

Ak nežiješ v úplnej názorovej bubline, vo svojom okolí máš človeka, nad ktorého názormi a postojmi si sa neraz pozastavil. Obzvlášť pandémia, ale aj vojna na Ukrajine ukázali, akí ľudia na Slovensku žijú, čomu dokážu uveriť, ale aj to, čo dokážu zdieľať. A aj to, čo dokážu druhému človeku želať. 

V Startitup pravidelne čistíme komentáre pod príspevkami na sociálnych sieťach. Popri tejto činnosti prichádzame do kontaktu s veľmi nechutnými správami. Ľudia pravidelne želajú smrť prezidentke či iným politikom, s vyhrážkami a nenávisťou sa ale stretávajú aj odborníci na pandémiu či naši redaktori, ktorí kvôli článkom čelia nevyberaným invektívam.

Ako je možné, že niektorí ľudia dokážu napísať také nechutné slová? Je za tým len dlhodobý vplyv „alternatívnych“ médií či extrémistických politikov, alebo je za tým viac? 

Čiastočnú odpoveď poskytujú vyjadrenia odborníkov k podpore extrémistov. Mnohí už roky hovoria o tom, že extrémistické hnutia podporujú najmä ľudia, ktorí mali v živote pocit, že nikam nepatria. A vďaka zelenému tričku našli komunitu a pocit, ktorý dovtedy nezažili.

Nevysporiadané problémy a traumy

Položme si otázku, či by mali extrémisti takú veľkú podporu, keby ľudia svoj pocit osamelosti spracovali s odborníkom a nehľadali riešenie v príslušnosti k takýmto hnutiam? 

A čo ľudia, ktorí utečencom z Ukrajiny doslova závidia finančnú či materiálnu podporu? Za ich názormi sa môže skrývať fakt, že v živote nedosiahli, čo chceli. Že sa im nesplnili sny, že zažili sklamanie a so svojím životom nie sú vysporiadaní. 

Ako to, čo píšem, súvisí s prípadom Depp versus Heard? Odpoveďou sú práve nevysporiadané traumy či poruchy. Depp na súde hovoril napríklad aj o tom, že v detstve zažil násilie a že práve jeho matka bola agresívna voči jeho otcovi.

O jeho exmanželke zas psychologička hovorila ako o žene, ktorá má dve poruchy osobnosti. Či svoje problémy riešili s odborníkom, nie je známe, a ja nechcem prednášať žiadne závery. 

Faktom však zostáva, že množstvo zla v našich životoch plodí práve fakt, že nie sme vysporiadaní so svojimi problémami a traumami. Zmeňme to. Keď ti bude kamarátka hovoriť o problémoch vo vzťahu, zamysli sa, či si namiesto fľaše vína neotvoríte stránky psychologickej poradne a nepodporíš ju vo vyhľadaní pomoci.

Keď uvidíš, že tvoj kamarát utápa problémy v alkohole, skús mu pomôcť viac ako len rozhovorom. Môžeš im svojou podporou zachrániť vzťah či dokonca aj život. 

Áno, každý z nás má v živote problémy. Je len na nás, ako ich budeme riešiť. Nemôžeš zmeniť svet, to nie je v ľudských silách. Môžeš však pomôcť sebe, svojej rodine a priateľom byť lepšími, nie horšími ľuďmi.