Deti s ADHD majú vyššie riziko dyslexie a dyskalkúlie. Nová štúdia vysvetľuje spoločný výskyt

Nedávna rozsiahla štúdia zahŕňajúca veľkú skupinu detí vrhla svetlo na to, prečo sa porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), dyslexia a dyskalkúlia často vyskytujú spoločne.

Vedci zistili, že pravdepodobnosť rozvinutia ADHD sa geneticky prekrýva s pravdepodobnosťou rozvinutia dyslexie a dyskalkúlie. Táto zdieľaná genetická základňa pomáha vysvetliť, prečo deti s ADHD majú väčšiu tendenciu zažívať ťažkosti s čítaním, pravopisom a matematikou.

Výskum bol publikovaný v časopise Psychological Science a informuje o tom aj web psypost. 

Čo sú ADHD, dyslexia a dyskalkúlia

ADHD je stav, ktorý ovplyvňuje schopnosť človeka venovať pozornosť, kontrolovať impulzívne správanie a zvládať hyperaktivitu. Deťom s ADHD môže byť ťažké sústrediť sa na úlohy, sedieť pokojne alebo čakať. Dyslexia je porucha učenia, ktorá primárne ovplyvňuje čítanie a pravopisné zručnosti.

Jednotlivci s dyslexiou často zápasia s rozpoznávaním a manipuláciou zvukov v slovách, čo im sťažuje plynulé čítanie a presný pravopis. Dyskalkúlia je porucha učenia, ktorá ovplyvňuje schopnosť porozumieť číslam a pracovať s nimi. Deti s dyskalkúliou môžu mať problémy so základnou aritmetikou, pochopením matematických konceptov a riešením matematických úloh.

Vedci už dlho pozorujú, že tieto tri stavy – ADHD, dyslexia a dyskalkúlia – sa vyskytujú častejšie, než by sa očakávalo, spoločne. Napríklad dieťa s diagnózou ADHD má väčšiu pravdepodobnosť, že bude mať diagnostikovanú aj dyslexiu alebo dyskalkúliu v porovnaní s dieťaťom bez ADHD.

Detailný výskum holandských vedcov

Aby pochopili dôvody tohto spoločného výskytu, výskumníci z Amsterdamskej univerzity a Vrije Universiteit Amsterdam v Holandsku sa pustili do podrobného vyšetrovania. Chceli ísť za hranice jednoduchého poznamenania, že tieto stavy sa často vyskytujú spoločne, a preskúmať základné príčiny. Konkrétne chceli zistiť, či jedna porucha priamo spôsobuje druhú, alebo existuje iné vysvetlenie, ako napríklad zdieľané rizikové faktory.

„ADHD, dyslexia a dyskalkúlia sa často vyskytujú spoločne, ale prečo? Mnohí predpokladajú, že jeden stav spôsobuje druhý. Napríklad deti s poruchami učenia môžu mať problémy sledovať inštrukcie v triede, čo im môže sťažiť venovanie pozornosti – potenciálne vedúce k príznakom ADHD,“ vysvetľuje autorka štúdie Elsje van Bergen, docentka na Vrije Universiteit Amsterdam a hosťujúca profesorka na Univerzite v Oslo.

„Naopak, správanie súvisiace s ADHD, ako sú ťažkosti so sústredením a impulzivitou, môže narušiť učenie sa čítať a počítať. Túto predpokladanú kauzalitu však nikto dôkladne netestoval. Pochopenie základných príčin týchto porúch učenia pomôže navrhnúť efektívne podporné stratégie.“

Rozsiahla štúdia dvojčiat odhaľuje príčiny

Na realizáciu svojej štúdie výskumný tím využil údaje z holandského registra dvojčiat, komplexnej databázy, ktorá obsahuje informácie o dvojčatách a ich rodinách z celého Holandska. Preskúmali informácie od 19 125 dvojčiat pochádzajúcich z 10 365 rodín. Takáto veľká vzorka poskytla robustný základ pre ich zistenia. Výskumníci zbierali údaje v dvoch rôznych časových bodoch – keď mali dvojčatá približne 7 rokov a znova, keď mali približne 10 rokov.

Na posúdenie príznakov ADHD učitelia detí vyplnili dotazníky. Tieto dotazníky sa pýtali na správanie spojené s ADHD, ako je ťažkosť s venovaním pozornosti a hyperaktivita, v školskom prostredí. Je dôležité poznamenať, že tieto otázky sa zameriavali na príznaky ADHD a nezahŕňali položky súvisiace s učením alebo akademickým výkonom. Tým výskumníci zabezpečili jasné rozlíšenie medzi ADHD a poruchami učenia.

Metódy hodnotenia akademických schopností

Na meranie akademického úspechu výskumníci použili skóre z národného Systému monitorovania žiakov, štandardizovaného testovacieho systému používaného v holandských školách. Tento systém poskytol objektívne merania schopností detí v čítaní, pravopise a matematike.

Výskumníci hodnotili schopnosť čítania meraním toho, ako plynulo dokázali deti čítať slová zo zoznamu. Schopnosť pravopisu merali prostredníctvom diktátov, kde deti museli písať slová, ktoré počuli. Matematické schopnosti hodnotili pomocou testov pokrývajúcich rôzne oblasti matematiky, vrátane čísel, operácií, pomerov, zlomkov, merania a geometrie.

Pohľad do Imagine Montessori School

GALÉRIA+ 30

Objavené genetické súvislosti

Štúdia odhalila, že významné percento detí zažívalo viac ako jednu z týchto ťažkostí. Konkrétne výskumníci zistili, že 37 % detí, ktoré spĺňali kritériá pre ADHD, tiež vykazovalo známky dyslexie alebo dyskalkúlie. Pri pohľade na jednotlivé stavy zistili, že deti s ADHD mali približne 2,7-krát väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať dyslexiu, a 2,1-krát väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať dyskalkúliu v porovnaní s deťmi bez ADHD. Podobne deti s dyslexiou alebo dyskalkúliou mali tiež väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať ADHD.

Najvýraznejším zistením však bolo to, čo sa týkalo základných príčin tohto spoločného výskytu. Prostredníctvom sofistikovaných štatistických analýz, vrátane skúmania údajov od dvojčiat, výskumníci dokázali preskúmať úlohu genetiky.

Štúdie dvojčiat poskytujú cenné údaje pre tento typ výskumu, pretože identické dvojčatá zdieľajú takmer všetky svoje gény, zatiaľ čo neidentické dvojčatá zdieľajú iba približne polovicu, podobne ako bežní súrodenci. Porovnávaním podobností a rozdielov medzi identickými a neidentickými dvojčatami môžu výskumníci odhadnúť vplyv génov a prostredia na rôzne vlastnosti.

Zdieľaná genetická predispozícia

Analýzy odhalili, že genetické faktory, ktoré zvyšujú riziko ADHD, sa tiež prekrývajú s genetickými faktormi, ktoré zvyšujú riziko dyslexie a dyskalkúlie. Inými slovami, existuje zdieľaná genetická predispozícia. To znamená, že jednotlivci môžu zdediť genetické variácie, ktoré ich robia náchylnejšími na rozvoj nie len jedného, ale potenciálne všetkých troch týchto stavov.

Zistenia štúdie silne naznačujú, že dôvod, prečo sa ADHD, dyslexia a dyskalkúlia často vyskytujú spoločne, nevychádza primárne z toho, že jeden stav priamo spôsobuje druhý. Namiesto toho tieto stavy zdieľajú spoločné genetické korene.

Problémy s učením, ktoré sa pozorujú u detí s ADHD, nevznikajú jednoducho ako priamy dôsledok ich ťažkostí s pozornosťou. Skôr odrážajú túto zdieľanú genetickú zraniteľnosť, ktorá ovplyvňuje ako pozornosť, tak aj schopnosti učenia.

Implikácie pre liečbu a podporu

„Naše zistenia naznačujú, že jeden stav priamo nespôsobuje druhý,“ povedala van Bergen pre PsyPost.

„Tieto stavy sa často vyskytujú spoločne, pretože zdieľajú genetické rizikové faktory. Ak má dieťa genetickú predispozíciu pre ADHD, má tiež zvýšené riziko dyslexie a dyskalkúlie. Približne 75 % rozdielov medzi deťmi v učení sa čítať, písať a počítať ovplyvňuje genetika a podobne asi 75 % rozdielov v príznakoch ADHD spôsobujú genetické rozdiely.“

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti