Digitálny nomád Matouš Vinš: Chcem spoznať čo najviac krajín, aby som sa, až príde čas, mohol rozhodnúť, kde sa usadiť

Ahoj Matouš, vysvetli nám, čo je digitálne nomádstvo a ako je možné, že sa uživíš aj bez klasickej práce?

Nemám termín digitálne nomádstvo príliš v láske – používa sa často aj v prípadoch, keď to s nomádstvom nemá veľa spoločného. Pre mňa je to hlavne o možnosti pracovať odkiaľkoľvek. A je na každom, ako s tou možnosťou naloží. Od homeoffice je veľmi blízko k práci na diaľku. To si veľa ľudí neuvedomuje. A práve práca na diaľku je termín, ktorý dáva oveľa väčší zmysel. Ide jednoducho o to, že časť roka pracujete z iného kúta planéty.

Ako digitálneho nomáda potom vnímam človeka, pre ktorého je cestovanie a práca na diaľku neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu. Termín sa pôvodne používal pre ľudí, ktorí sa zoberú, predajú byt, všetky svoje veci napchajú do jedného batohu, pribalia notebook a vyrazia do sveta s neznámym dátumom návratu. Tak, ako to pred rokom a pol urobil Dávid Lörincz alebo na konci minulého leta ja.

Práca od 9 do 5 je úplne prekonaný model, freelanceri ani podnikatelia ho navyše asi nikdy nevyužívali. I mnohé šikovné firmy dnes zamestnanca odmeňujú za vykonanú prácu, nie hodiny odsedené v kancelárii. Tým pádom môže na diaľku aspoň časť času pracovať ktokoľvek, kto pracuje na počítači.

Ľudia často hovoria, ako chcú cestovať, ale vždy nakoniec príde k tomu, že nie je ten správny čas. Čo teba motivovalo k tomu začať cestovať?

Veľa som cestoval od mala s rodičmi a ako sa hovorí – raz vás to chytí a nepustí. Takže som chcel cestovať viac a viac, pričom som tomu nakoniec úplne prispôsobil svoj životný štýl. Trvalo mi cez dva roky tvrdej práce sa k možnosti takmer neobmedzeného cestovania dostať, ale stojí to za to. Správny čas začať je teraz. Nemá zmysel na nič čakať.

Cestuješ po celom svete. Vedel by si si takto predstaviť žiť celý život?

Nevedel a ani to nemám v pláne. Chcem spoznať čo najviac krajín a miest, aby som sa, až príde čas, mohol rozhodnúť, kde sa usadiť. Ale, kto vie, možno čas usadiť sa „navždy“ nikdy nepríde.

Nedokončil si vysokú školu. Pociťuješ, že ti to chýba a chcel by si ju raz dokončiť?

Nechýba, ale časom by som sa k vysokej chcel vrátiť. Nemám pocit, že by vysoká škola v mojom odbore nejako priamo pomohla k uplatneniu na pracovnom trhu. Online marketing sa vyvíja tak rýchlo, že nemá zmysel nad ním stráviť 5 rokov štúdia bez poriadnej praxe a reálnych budgetov. Jasné, princípy zostávajú, lenže tie aspoň trochu bystrý človek pochytí celkom rýchlo.

Prínos vysokej školy vnímam hlavne v rozšírení obzorov a všeobecného vzdelania. Plus, samozrejme, v kontaktoch a príležitostiach, ktoré štúdium ponúka. Láka ma štúdium filozofie, psychológie alebo histórie. Ideálne diaľkovo a s veľkou voľnosťou výberu predmetov, ktoré ma naozaj zaujímajú.

Ty si ten typ človeka, „keď niečo chceš urob si to sám a nečakaj na druhých“. Čo ti dodáva motiváciu rozvíjať tvoj biznis?

V prvom rade túžba po finančnej nezávislosti spojená s možnosťou cestovať. Veľa mi pomáhajú ľudia okolo mňa. Tak ako tí, s ktorými spolupracujem (vďaka, Peter, Alena a celým tímom Travel Bible!), tak aj ohlasy zákazníkov a klientov. A v neposlednom rade aj moja lenivosť a nechuť robiť veci, v ktorých nevidím zmysel. Chcem jasne vidieť výsledok svojej práce a meniť svet k lepšiemu. Čo je v zamestnaní omnoho ťažšie – ako keď si sám môžem definovať ciele a poslanie toho, čo robím.

Venuješ sa social media consultingu. Aká je najväčšia chyba, ktorú firmy robia pri manažovaní svojich sociálnych medií?

V prvom rade to, že sa snažia „byť na Facebooku“, pretože by mali. To isté platí aj pre ostatné siete. Nie každá sieť vyhovuje každému biznisu a určite si nemyslím, že by sa do ich využívania mali firmy nejako nútiť. Ak nemajú publiku napríklad na Instagrame čo odovzdať, tak prečo nad ním plytvať drahocenný čas?

Druhou veľmi veľkou chybou mnohých firiem je to, že sociálne siete stále nevnímajú ako plnohodnotnú reklamnú platformu. Ak sa platená reklama na správnych sociálnych sieťach prepojí s reklamou vo vyhľadávačoch a obsahových sieťach, stane sa z nej obrovsky silný nástroj, ktorý firmu dokáže raketovo vystreliť hore. Nie je to pritom o radosti nad peknými číslami, ako je počet lajkov a dosah, ale poctivej analýze a napojenia na všetky časti marketingovej stratégie. Od brandingu po výkon – nehovoriac o možnostiach remarketingu, o ktorých sa nám pár rokov späť ani nesnívalo.

Píšeš blog, robíš podcasty, napísal si knihu.. Aké sú tvoje najbližšie plány v biznise?

Pracujem na online verzii kurzu „Dobrodruhom na plný úväzok“, vďaka ktorému okrem iného vznikla celá posledná časť knihy. Ten by mal ísť do sveta počas mája alebo júna. Okrem toho s Petrom robíme na prekladoch knihy do ďalších jazykov a hľadáme spôsoby, ako lepšie monetizovať náš blog. Za seba by som sa rád opäť pustil do živých prednášok – priamy kontakt s ľuďmi mi veľmi chýba. Teraz v Portugalsku ich určite pár urobím.

Napísal si knihu Travel Bible. Existuje online, ale aj tlačená podoba. Ktorej sa darí lepšie v predaji? Majú ľudia záujem čítať?

Zo začiatku výrazne viedla tlačená, teraz už sú zhruba 50 na 50. Ale keď do toho zarátam predaj v kníhkupectvách, stále jasne vedie tlačená. Ľudia čítať chcú a veľa z nich dá stále prednosť skutočnej knižke, v ktorej si môžu listovať alebo písať poznámky.

Kniha sa online predáva zatiaľ len v Čechách, na Slovensku sa dá zatiaľ kúpiť len fyzická verzia v kníhkupectvách. Plánuješ začať predávať na Slovensku aj online verziu? A plánuješ knihu preložiť a predávať aj v iných krajinách?

Na prekladoch už pracujeme, je za tým ale ešte dlhá cesta. Niektoré kapitoly sú určené čisto pre česko-slovenský trh, takže ich musíme celé prepísať. Elektronickú verziu by sme samozrejme na Slovensku predávali radi, lenže je s tým spojená úplne šialená byrokracia. Českí zákonodarcovia si zase európsky zákon vyložili po svojom a predaj elektronických produktov z ČR do ostatných krajín EÚ je momentálne nemožné zvládnuť a nezblázniť sa pri tom. Takže ak Slováci chcú elektronickú verziu, musia poprosiť o darček svojich českých kamarátov.

Nakoniec nám povedz nejaký príbeh, ktorý sa ti stal na cestách. Na čo rád spomínaš? :-)

Vlani som v uprostred laoských hôr sedel spolu s ďalšími cestovateľmi v malej indickej reštaurácii na večeri (kde sa tam vzala indická reštaurácia, je mi dodnes záhadou). Chvíľu po zotmení vedľa na ceste zastavil nákladiak a z jeho korby svižne zoskočil prešedivelý indický starček s batohom na chrbte. Všetci sme si mysleli, že patrí k majiteľom reštaurácie. Lenže on si prisadol k nám a postupne začal rozprávať svoj životný príbeh.

Celý život žil tak, ako to od neho žiadala spoločnosť. Mal milú ženu, postavil dom, živil väčšiu a väčšiu rodinu, vydal svoje dcéry, oslávil vnúčatá. Deň po svojich sedemdesiatych narodeninách sa zobral, nechal všetko za sebou a vyrazil stopom do sveta. Povedal niečo, čo mi navždy utkvelo v pamäti: „Viem, že môžem kedykoľvek po ceste umrieť. Mohol som umierať aj doma, obklopený úžasnou rodinou. Vlastne som tam bol celkom spokojný. Lenže by som nezomrel šťastný, niečo by mi chýbalo. A vôbec, svet je veľký, umierať ešte neplánujem, musím toho veľa dohnať.“

zdroj fotiek: archív M. Vinš, zdroj titulnej fotky: Marek Turyna