Dinosaury v skutočnosti „spievali“, naznačuje mimoriadne vzácny objav

Extrémne vzácny nález 80 miliónov rokov starej fosílnej hlasovej schránky (hrtanu), ktorá kedysi patrila obrnenému dinosaurovi Ankylosaurovi, odhaľuje, že staroveké zviera pravdepodobne znelo skôr ako vták, uvádza vedecký portál Live Science.

Drsne vyzerajúci tvor s jemným hláskom

Ankylosaurus je dinosaurus s pancierovým brnením a chvostom v tvare kyjaku. Bol objavený v Mongolsku v roku 2005 a je prvým dinosaurom, u ktorého bol nájdený hrtan, hoci nepatril medzi lietajúcich dinosaurov.

Nová analýza naznačuje, že hlasové dispozície tohto tvora mohli byť oveľa jemnejšie a ľubozvučnejšie ako donedávna predpokladané vrčanie a syčanie podobné krokodílovi. O týchto zisteniach informujú v najnovšom výskume odborníci v časopise Communications Biology.

Výskum hrtana odhalil nečakané vlastnosti dinosaura

„Naša štúdia zistila, že hrtan Ankylosaura je kinetický a veľký, podobný vtákom, ktoré vydávajú rôzne zvuky,“ povedal pre Live Science jeden z autorov štúdie, paleontológ Junki Yoshida. Dinosaury sú podmnožinou väčšej živočíšnej skupiny archosaurov, ktorá zahŕňa aj krokodíly či vtáky.

Fascinujúci objav: Vedci objavili skamenené monštrum, ktoré vymrelo s dinosaurami. Kedysi bolo kráľom oceánov

Tieto zvieratá používali zvuk ako nástroj na rôzne účely. Išlo napríklad o dvorenie pri párení, komunikáciu s mláďatami, obranu pred predátormi a označovanie územia. Pred asi 250 miliónmi rokov sa archeosaury rozdelili na tzv. vtáčiu skupinu, ktorú zastupovali dinosaury, vtáky a pterosaury, a druhú skupinu, ktorá sa rozvetvila na krokodíly, aligátory a množstvo vyhynutých zvierat podobného druhu.

Väčšina zvierat, ktoré sú schopné vydávať zvuky, to robí prostredníctvom špeciálne upravených orgánov spojených s pľúcami pomocou priedušnice. Krokodíly, cicavce a obojživelníky majú hrtan – dutú trubicu umiestnenú v hornej časti priedušnice prispôsobenú rôznymi záhybmi na vytváranie zvukov.

Vtáky však majú tzv. syrinx, čo je dvojrúrková štruktúra nachádzajúca sa v blízkosti pľúc, kde sa vytvárajú základy zložitých melódií. Na to, aby vedci zistili, aké zvuky mohli dinosaury vydávať, museli preštudovať obe časti fosílneho hrtana. Tie následne porovnali so štruktúrami v hlasových schránkach živých vtákov a plazov.

Prišli na to, že skúmaný Ankylosaurus má veľmi veľký cricoid (prstencovitý kus chrupavky, ktorý slúži na otváranie a zatváranie dýchacích ciest) a dve dlhé kosti, upravujúce jeho veľkosť, čo robilo z hrtanu tohto tvora akýsi vokálny modifikátor.

zdroj: Communications Biology/ Tatsuya Shinmura

Táto anatomická stavba pravdepodobne znamenala, že staroveký bylinožravec vedel vydávať množstvo zvukov, od dunenia cez vrčanie, rev a cvrlikanie až po akýsi druh spevu, ktorý bolo údajne počuť na veľké vzdialenosti, uviedli vedci. Je však nepravdepodobné, že by dinosaury štebotali tak, ako dnešné vtáky, keďže boli oveľa väčšie a mali odlišné hlasové mechanizmy.

Výskum ani zďaleka nekončí

Vedci uviedli, že ich budúci výskum sa zameria na zúženie možného rozsahu hlasových schopností dinosaurov pri hľadaní ďalších vzoriek, ktoré môžu obsahovať zachované hrtany alebo dokonca syrinx.

Obrovský objav: Vedci objavili nový druh dinosaura, prezradili, ako vyzeral

„Zvuky dinosaurov sú jednou z tých pretrvávajúcich neznámych, vďaka ktorým je tento výskum ešte vzrušujúcejší,“ povedal James Napoli, ďalší z autorov štúdie. „Bez mimoriadne vzácnych fosílnych vokálnych orgánov, je naozaj ťažké čo i len začať odhadovať hranice hlasového správania dinosaurov, a už vôbec nie to, ako skutočne zneli.“