Dizajnérky Nina a Illah: Keď tvoríme, neprodukujeme prakticky žiaden odpad

Dizajnérsku dvojicu tvoríte už od roku 2008. Ako ste sa zoznámili a na základe čoho ste sa rozhodli začať spolu podnikať?

Illah: Stretli sme v čase, keď som sa definitívne presťahovala na Slovensko, sťahovala som veci na štvrté poschodie bez výťahu. Nina akurát hrala ping-pong v byte, do ktorého som sa sťahovala a ponúkla mi pomoc. Zoznámili sme sa a zistili, že máme veľa vecí spoločných: veľa materiálu z blšákov, cit pre módu, čas a zmysel pre humor. Pozvala ma k sebe do ateliéru a z čista-jasna sme začali spolu pracovať.

Naša prvá kolekcia sa volala „Strangerties“ a mala na počudovanie dosť veľký úspech, prihliadnuc na to, že v tej dobe v Bratislave ešte nik nebol na podobné veci zvyknutý, nieto ešte aby nosil upcyklovanú módu. Na túto kolekciu sme použili kravaty, ktoré sme vyzdobili excentrickými šperkami, hodinkami alebo trakmi a zipsami. Nafotili sme ich nemenej originálnym štýlom a dokonca sme ich všetky predali. S odstupom času si uvedomujeme, že náš začiatok mal „gule“ a nepodľahli sme žiadnym trendom či silám stredného prúdu.

Kedy vám napadlo začať tvoriť oblečenie, ktoré bude šetrné k životnému prostrediu?

Nina: Bývala som dlho v Barcelone a téma recyklácie sa odrážala v lokálnej dizajnérskej sfére. Móda bola trúfalá, živelná, pestrá a hlavne zábavná, práve kvôli upcyklovaným prvkom.V takomto prostredí som sa cítila “doma” a veľmi prirodzene, s ľahkostou (továrensky šijaci stroj som našla raz v noci vyhodený na ulici) som začala tvoriť ekologickú módu, zo španielskeho nadbytku. Faktom ale je, že prístup k použitým materiálom, bol pre mňa oveľa ľahší a lacnejší ako chodiť nakupovať metráž a rôzne doplnky do klasických obchodov. Staré látky a odevy som chodila nakupovať na lokálny blšák, skoro každý piatok, bol to úplný rituál.

Illah: Moja cesta začala fascináciou pre postmodernizmus a „ready-mades“, ku ktorej ma viedol môj dedo, profesor umenia a šperkár z Los Angeles. On ma naučil pozerať sa na objekty v kultúrnom a sociálnom kontexte. Už od začiatku sa rada hrám s príbehmi objektov a materiálov. Pre mňa je upcyklácia na prvom mieste inšpiratívna, a na druhom ekologická.

Akí dizajnéri v súčasnosti tvoria váš kolektív a ako sa vyvíjala vaša vzájomná spolupráca?

Nina: Náš základ sme my, Nina a Illah. Veľa kolekcií vzniká v spolupráci s inými dizajnérmi alebo umelcami, alebo aj napríklad architektami či spisovateľmi. Robili sme kolekcie s výtvarníčkou Asakoo, spolupracovali sme na projekte ‘Slovník cudzích snov’, čo sú vankúše s autorskými básňami Simona Ondruša. Na kolekcii “Buď ovca” spolupracujeme s aktivistickou skupinou radikálnych vyšívačiek “Kundy Crew”, tašky na demižóny sme robili v spolupráci s architektom Jurajom Harišom a najnovšia spolupráca je so šperkárkou Andreou Ďurianovou.

Tento štýl spolupráce je z veľkej časti o tom, aký je náš život ako taký, akých ľudí stretávame, kto sú naši priatelia a čo dokážeme spolu vytvoriť. Na takom všednom stretnutí s kamarátmi je zrazu myšlienka na svete a neskôr produkt či celá kolekcia. Ja osobne na tomto celom milujem presahy, ktoré vzniknú kombináciou napríklad architekta a módneho dizajnéra. Žijeme v malej Bratislave s veľkými ľuďmi.

S vašou tvorbou sa spájajú pojmy ako upcyklácia či zero waste móda. Ako by ste nám ich stručne priblížili? Čím sa proces upcyklovania odlišuje od recyklácie?

Illah: V rámci cirkulárnej ekonomiky dnes vieme identifikovať veľa spôsobov, ako predĺžiť životnosť materiálov a obísť lineárny model „produce, use and dispense“ (vyrob, použi, vyhoď). Väčšinou je recyklácia v podstate downcyklácia, nový materiál, ktorý vzniká nemá väčšiu hodnotu ako ten originálny materiál. Napríklad, keď sa v kontajneri nachádzajú rôzne použité textilné materiály, ktoré firma vie spracovať napríklad do izolačného materiálu.

Pre nás je samozrejme najbližší proces upcyklácie – proces, v ktorom pridáme hodnotu danému materiálu tým, že ho spracujeme do niečoho nového. Naša tvorba je “material based”. Pracujeme s tým, čo dostaneme, nájdeme, alebo kúpime ako použité. Odpad a nadbytok sa stáva naším primárnym zdrojom na tvorbu.

Nina: Zero waste sme aj kvôli tomu, že keď tvoríme, neprodukujeme prakticky žiaden odpad. Keď napríklad striháme vlnu na veľké kimono a zostane nejaký materiál, použijeme ho trebárs ako obal na počítač.

Na vašej oficiálnej stránke tvrdíte, že vaša tvorba je do veľkej miery experimentálna. V čom sa to predovšetkým prejavuje?

Nina: Sme slobodné, nemáme zviazané ruky masovou produkciou, ani konfekčnými štandardmi, a preto sa môžeme venovať lokálnym projektom o udržateľnosti mimo módy. Máme ateliér v Novej cvernovke, čo zaručuje každodenné podnety ako zachrániť planétu Zem. Napríklad pri produkcii miestnej Mirabelkovice sme museli vymyslieť, ako zľahčiť manipuláciu s demižónmi. Prišla občianska objednávka na tašku, v ktorej sa dá preniesť plný demižón z bodu A do bodu B, hoci aj na bicykli. Takáto taška slúži na viaceré použitie, pretože sa dá aj oprať.

Ktorá z vašich kolekcií bola doteraz medzi zákazníkmi najobľúbenejšia?

Nina: Každá doba ma svojho miláčika. Pred desiatimi rokmi to boli práve Strangerties, hravé crazy kravaty, potom to boli bombarďáky alebo tašky na víno pre Slobodne vinárstvo. Posledné tri roky pracujeme s detským posteľným prádlom, z ktorého vyšlo mnoho kolekcií, ako napríklad detské kimoná, pánske aj dámske šortky a tento rok aj unisex športové nohavice chinos.

Illah: Ďaľšia obľúbená kolekcia je Slovník cudzích snov, ktorá sa emancipovala a teraz ju produkuje Šimon Ondruš sám pod svojou značkou.

Pracujete spolu už veľmi dlhý čas. Vyskytli už sa medzi vami aj nejaké konflikty či nezhody?

Nina: Oslavujeme desaťročnicu našej tvorby a priateľstva, ktoré ma svoje “up and downs”. Obe sme temperamentné, máme silné egá a vízie a občas to vybuchne.

Illah: Potom sa smejeme a ideme ďalej. Funguje nám to spolu, je to proste chémia.

Myslíte si, že sa na Slovensku oplatí podnikať v oblasti udržateľnej módy? Sú Slováci ochotní investovať do drahšieho, no ekologickejšieho oblečenia?

Illah: Na Slovensku sa za posledné dva roky stala udržateľnosť konečne témou. Celosvetová zmena paradigmy ovplyvnila aj naše domácnosti, ľudia chcú svoje peniaze investovať do dobrej veci a preto trh reaguje a rastie.

Nina: Keď FRL vzniklo, boli sme ako ufóni, ktorí pristáli na púšti. Naše veci sa predávali hlavne preto, lebo boli vtipné a originálne, ale ekologický aspekt nehral žiadnu úlohu. Teraz chcú ľudia vedieť, čo kupujú, aký je za tým príbeh a kvalita je prioritou.