Dlhovekosť nemá v génoch, napriek tomu oslávil 101 rokov. Profesor výživy odhalil 7 návykov pre dlhý a zdravý život

Dlhovekosť nie je otázkou genetiky alebo šťastia, ale životného štýlu. Aspoň to tvrdí 101-ročný Dr. John Scharffenberg, ktorý stále jazdí na svojej červenej Toyote Prius a ako hviezda YouTube inšpiruje milióny ľudí k zdravšiemu životu.

Tento energický profesor, ktorý pôsobí na škole verejného zdravia Loma Linda University, si svoj dôchodok užíva naplno. Neustále cestuje po svete, kde prednáša o tom, ako si aj v pokročilom veku udržať zdravie a vitalitu. Minulé leto navštívil Madagaskar, na jeseň Európu a tento rok ho pozvali do Las Vegas.

Dlhovekosť pritom nemá v génoch. Matka zomrela na Alzheimerovu chorobu ako 60-ročná a otec dostal infarkt vo veku 76 rokov. Dr. Scharffenberg však prekročil stovku a prežil aj svojich dvoch bratov. „Najväčšou prekážkou dlhovekosti sú kardiovaskulárne ochorenia,“ hovorí Scharffenberg pre portál Today.

Infarkty a mozgové príhody pripravili o život už priveľa ľudí a pritom im vo veľkej miere možno predchádzať. Svetová zdravotnícka organizácia to potvrdzuje: zdravý životný štýl je tou najlepšou prevenciou.

Vyhýbaj sa fajčeniu za každú cenu

101-ročný lekár sa zásadne vyhýba fajčeniu. Tabakový dym poškodzuje takmer každý orgán v tele. Ako uvádza American Cancer Society, obsahuje viac ako 7 000 chemických látok, z ktorých minimálne 69 preukázateľne spôsobuje rakovinu.

Dýchací systém čelí následkom ako prvý. Fajčenie priamo súvisí až s 80 % prípadov rakoviny pľúc. Zhubné nádory však neobchádzajú ani ústnu dutinu, hrdlo, pažerák, pankreas či močový mechúr.

zdroj: Freepik

Závažné následky pociťuje aj kardiovaskulárny systém a reprodukčné orgány. U mužov môže spôsobiť erektilnú dysfunkciu, u žien zvyšuje pravdepodobnosť predčasného pôrodu či nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa.

Nefajčiari čelia rovnakému riziku. Pasívne fajčenie ročne pripraví o život približne 600 000 ľudí po celom svete, vrátane tých, ktorí nikdy cigaretu nevzali do ruky.

Alkohol a dlhovekosť sa vylučujú

Scharffenberg nikdy nepil alkohol. Mýtus o tom, že mierna konzumácia alkoholu prospieva srdcu, nezodpovedá vedeckým zisteniam. Lekár poukazuje na výskumy, ktoré síce kedysi naznačovali možný kardioprotektívny účinok červeného vína, no novšie a rozsiahlejšie štúdie tento naratív výrazne spochybňujú.

V skutočnosti každá dávka alkoholu (aj minimálna) zvyšuje riziko viacerých druhov rakoviny, najmä prsníka, pečene, hrubého čreva či pažeráka. Akékoľvek potenciálne prínosy alkoholu sú zatienené jeho negatívnymi dôsledkami.

Jedna z najväčších globálnych analýz publikovaná v prestížnom časopise The Lancet sledovala údaje z vyše 195 krajín a dospela k záveru, že „najbezpečnejšia úroveň konzumácie alkoholu je nulová“.

Záhradkárčenie je najlepšou fyzickou aktivitou

Aj keď sa celý život venuje výžive, Dr. John Scharffenberg považuje pohyb za rozhodujúci faktor dlhovekosti. Nejde pritom o vrcholové športy ani maratóny. Dôležité je udržiavať telo v aktívnom stave.

Počas stredného veku, ktorý označuje za rozhodujúce obdobie pre dosiahnutie dlhovekosti, sa denne venoval fyzickej práci na svojom horskom pozemku. Vyklčoval cestu, postavil dom a vybudoval dvojhektárovú záhradu s 3 000 jahodami, 80 ovocnými stromami a viničom. Každý deň fyzicky pracoval, kopal, sial, zberal a udržiaval všetko vlastnými rukami.

„Celé som to zvládol sám, čo znamenalo veľa pohybu. Bola to tvrdá práca, ale mala zmysel,“ spomína s úsmevom dnes už 101-ročný lekár, ktorý si záhradníctvo zamiloval.

Za rovnako cennú považuje aj obyčajnú chôdzu. Ľudia, ktorí denne prejdú viac než 3,2 kilometra, znižujú riziko úmrtnosti až o polovicu v porovnaní s tými, ktorí sa hýbu menej. Tento jednoduchý návyk tak výrazne prispieva k predĺženiu života aj zlepšeniu celkového zdravia.

Každé kilo navyše predstavuje riziko

Nadváha a obezita podľa Národného inštitútu zdravia zvyšujú riziko viacerých chronických ochorení vrátane cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, kardiovaskulárnych ochorení a rôznych typov rakoviny. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že zdravotné riziká sa začínajú objavovať už pri miernej nadváhe a s pribúdajúcou hmotnosťou ďalej stúpajú.

Dr. John Scharffenberg si uvedomuje význam metabolického zdravia pre dlhovekosť, a preto praktizuje prerušovaný pôst. Denne konzumuje len dve jedlá – raňajky a obed. Večeru úplne vynecháva. Posledné sústo zje v skorých popoludňajších hodinách a ďalšie až o 6:30 ráno nasledujúceho dňa.

Verí, že práve tento spôsob stravovania predstavuje jeden z dôvodov, prečo dosiahol mimoriadne vysoký vek v relatívnom zdraví. A zdá sa, že má pravdu. Výskumy spájajú prerušovaný pôst nielen s redukciou hmotnosti, ale aj so širokým spektrom biologických benefitov.

Počas pôstu sa telo prečisťuje, dochádza k zníženiu zápalu, spomaleniu starnutia a odstráneniu predrakovinových buniek ešte skôr, než sa začnú nekontrolovane množiť. Scharffenberg tak cez vedomú striedmosť a disciplínu cielene podporuje procesy, ktoré priamo súvisia s dlhovekosťou.

Vegetariánska strava podporuje dlhovekosť

Ako člen Cirkvi adventistov siedmeho dňa, ktorá podporuje vegetariánsky životný štýl, sa Dr. Scharffenberg vyhýba mäsu a dodržiava pestrú, nutrične bohatú stravu založenú prevažne na rastlinných potravinách.

Vo svojom jedálničku uprednostňuje čerstvé ovocie, makadamové orechy, rôzne druhy semien či zemiaky. Moderná veda opakovane potvrdzuje spojenie medzi rastlinnou stravou a dlhovekosťou.

Portál Sanitarium zdieľa výskum, ktorý odhalil, že muži vegetariáni žijú v priemere o 10 rokov dlhšie než ich nevegetariánski rovesníci (83 vs. 73 rokov). U žien sa rozdiel pohybuje okolo 6 rokov (85 vs. 79 rokov).

Túto výhodu poskytuje najmä vysoký obsah vlákniny, antioxidantov, fytochemikálií a rezistentného škrobu, ktoré pôsobia protizápalovo, stabilizujú hladinu cukru v krvi a chránia bunky pred poškodením.

Pridaný cukor je skrytý „jed“

Dr. Scharffenberg obľubuje jednoduché, ale výživné jedlá, ako sú vafle z ovsených vločiek. Namiesto sladkých sirupov ich však servíruje s jemným kešu krémom a čerstvým ovocím, ktoré prirodzene osladia jedlo a zároveň doplnia dôležité živiny. Takéto voľby vníma ako malé, ale významné kroky podporujúce dlhovekosť.

„Jedlo si môžeme osladiť zdravo, ak siahame po celistvých potravinách,“ vysvetľuje Scharffenberg. Ovocie obsahuje prirodzené cukry, no v kontraste s rafinovanými sladidlami ich telo prijíma spolu s vlákninou, vitamínmi, minerálmi, a antioxidantmi, ktoré spoločne prispievajú k stabilnej hladine cukru v krvi a znižujú oxidačný stres.

Registrovaná dietologička Natalie Rizzo zdôrazňuje, že cukor z ovocia pôsobí v tele inak než izolovaný pridaný cukor, najmä preto, že vstrebávanie ovocia prebieha pomalšie a nenarúša metabolickú rovnováhu.

Tieto tvrdenia podporuje aj veľká metaanalýza publikovaná v časopise BMJ, ktorá preukázala, že vysoký príjem pridaného cukru, najmä v sladených nápojoch a spracovaných potravinách, súvisí s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, obezity a predčasnej úmrtnosti.

Dlhovekosť si vyžaduje menej nasýtených tukov

Odporúčania American Heart Association vyzývajú k obmedzeniu nasýtených tukov na menej než 6 % z celkového denného energetického príjmu. V praxi ide o stravovanie, ktoré sa výrazne približuje vegetariánskemu modelu.

„Optimálnu výživu predstavuje vegetariánska strava,“ zdôrazňuje Scharffenberg počas svojich prednášok. Poslucháčov pravidelne vyzýva nielen k zmene jedálnička, ale aj k celkovému životnému štýlu. „Modlím sa, aby ste žili tak, ako je to správne. Aby ste si zvolili životný štýl, ktorý vedie k dlhovekosti.“

Jeho postoj odráža zistenia z rozsiahlej štúdie publikovanej v Journal of the American College of Cardiology, ktorá sledovala viac než 200 000 dospelých počas niekoľkých desaťročí. Výskumníci zistili, že strava s vysokým podielom rastlinných potravín a nízkym obsahom nasýtených tukov viedla k výrazne nižšiemu výskytu srdcových ochorení a predčasnej úmrtnosti.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking