Dnes by voľby vyhral Smer. Vládu by zostavovalo prinajmenšom zvláštne zoskupenie (PRIESKUM)
- Prieskum preferencií jednotlivých strán hovorí jasne
- Hosťami Na telo boli Richard Sulík (SaS) a Juraj Blanár (Smer-SD)
- Prieskum preferencií jednotlivých strán hovorí jasne
- Hosťami Na telo boli Richard Sulík (SaS) a Juraj Blanár (Smer-SD)
V politickej diskusnej relácii Na telo s moderátorom Michalom Kovačičom boli dnešnými hosťami predseda SaS Richard Sulík a podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár.
Relácia predstavila aj čerstvý prieskum preferencií politických strán.
Juraj Blanár na začiatku relácie pri otázke od moderátora, čo si myslí o návšteve Ukrajiny Zuzany Čaputovej a Petra Pavla. Blanár povedal, že občania Slovenskej republiky by určite viac ocenili, keby sa prezidentka venovala viac veciam v tejto krajine.
„My podporujeme to, že Ukrajina sa môže stať členským štátom Európskej únie,“ vyhlásil Blanár. „My sme proti akémukoľvek dodávaniu zdraní a mali by sa začať rokovania, mala by to začať Európska únia. Sme proti tomu, aby sa predlžovala táto vojna,“ dodal.
Richard Sulík v relácii povedal, že až do samotných volieb SaS nepovie či by boli ochotní ísť do vlády spolu s Hlasom. „Je to možné,“ odpovedal moderátorovi Richard Sulík. Okrem iného povedal, že zatiaľ všetko naznačuje, že v prezidentksých voľbách podporia súčasnú prezidentku Zuzanu Čaputovú. sulík zdôraznil, že Čaputová vedie svoj úrad dobre.
Prieskum by vyhral Smer
Z prieskumu agentúry FOCUS vyplýva, že ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v apríli, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 17,7 percenta hlasov. Nasledovali by Hlas-SD (17 percent) a Progresívne Slovensko (13,1 percenta). Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 19. až 26. apríla na vzorke 1013 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.
Štvrtá v poradí by skončila Republika (9,8 percenta), za ňou by nasledovalo hnutie Sme rodina (6,1 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj KDH (6 percent), OĽANO (5,6 percenta) a SaS (5,2 percenta). Pred bránami parlamentu by zostali Aliancia (4,3 percenta), SNS (4 percentá) aj nová strana Demokrati (3,6 percenta). Potrebných päť percent by nezískali ani Kotlebovci-ĽSNS (2,7 percenta), Maďarské fórum (1,7 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (1,1 percenta) a Za ľudí (1 percento).
Dáta bez pátosu na sociálnej sieti zverejnili príspevok, v ktorom uviedli, že okrem prých štyroch strán (Smer-SD, Hlas-SD, PS a Republika) by potenciálne mimo parlament skončilo„dlhodobo a trvale až 11 politických strán so 40 % hlasov (rozhodnutých voličov) vo voľbách“.
Dáta upozornili, že vo voľbách môže celá jedna tretina hlasov prepadnúť. „Chýba tým 6-8 stranám jednoduchá kalkulačka? Hrajú to strany na minimálne 3 % a tým pádom finančnú podporu 1-2 miliony eur v období 2023-2023? Pri očakávanej 2/3 účasti potenciálnych voličov a pri prepade 20-25 % odovzdaných hlasov bude mať ústavnú väčšinu trio strán, ktorým reálne dá hlas menej ako 30 % možných voliteľov,“ upozorňujú Dáta.
Dodávajú, že „zo sebestredných politikov a straníkov sa málokto riadi dátami, senzitivitami a pravdepodobnosťami pri riadení štátu a už vôbec nikto pred voľbami.“
OĽANO valorizáciu dôchodkov zrejme nepodporí
V relácii O 5 minút 12 na RTVS povedal predseda klubu OĽANO Michal Šipoš, že zrejme na parlamentne schôdzi nepodporia mimoriadnu valorizáciu dôchodkov. Tvrdia, že návrh podporia až vtedy, keď poslanec SaS Peter Cmorej, predkladateľ návrhu tohto zákona, povie, odkiaľ na to zoberie peniaze.
Hnutie OĽANO chce využiť prostriedky z mimoriadneho zdanenia rafinérie Slovnaft pre všetkých, ktorí pôjdu v septembri voliť, a to sumou 500 eur pre každého. Nechce, aby boli tieto peniaze využité a presmerované na pomoc dôchodcom.
Zároveň dodal, že o podpore dôchodcov rokujú. „Keď bude potrebné tým dôchodcom peniaze dať, tak im ich dáme,“ povedal Šipoš v relácii RTVS.
Zdroje: TV Markíza/Na telo , RTVS/O 5 minút 12